Ejlat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 29°33′40″S 34°57′06″V / 29.56111°S 34.95167°V / 29.56111; 34.95167
Ejlat
Mesto
Elath Eilat Israel Strand Hotel datafox.jpg
Pláž v Ejlate
Coat of arms of Eilat.png
Erb
Oficiálny názov: אילת
Štát Izrael Izrael
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 29°33′40″S 34°57′06″V / 29.56111°S 34.95167°V / 29.56111; 34.95167
Rozloha 84,789 km² (8 479 ha)
Obyvateľstvo 47 600 (2010)
Prvá pís. zmienka 1951
Primátor Me'ir Jicchak Halevi
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v Izraeli
Red pog.svg
Poloha mesta v Izraeli
Wikimedia Commons: Ejlat
Webová stránka: www.eilat.muni.il

Ejlat je mesto v najjužnejšom cípe Izraela na pobreží Červeného mora. Je to významné izraelské letovisko na brehoch Akabského zálivu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ejlat je turistické letovisko a dôležitý prístav červenomorského pobrežia, umožňujúci Izraelu prístup do Indického oceánu. Od Beer Ševy je vzdialený cca 190 a od Tel Avivu cca 280 km južne.

Mesto je situované v úzkom výbežku Izraela, zovretom z východu jordánskym a zo západu egyptským územím. V blízkosti Ejlatu sa nachádza jordánsky prístav Akaba a egyptské mesto Taba a z prístavu je dovidieť do 4 krajín: Izraela, Jordánska, Egypta Saudskej Arábie.

Dopravné spojenie Ejlatu zabezpečuje severojužná diaľnica číslo 90, spájajúca krajinu s jordánskym hraničným priechodom Arava a egyptským prechodom Taba. Turistom slúži najmä miestne letisko, využívané na vnútroštátne i medzinárodné lety.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ejlat je spomínané ako jedna zo zastávok Izraelitov pri pochode z egyptského zajatia. Toto mesto sa nachádzalo v kráľovstve Edom, ktoré dobyl izraelský kráľ Dávid. Mesto je tiež niekoľkokrát spomínané v Starom zákone.

V čase rímskeho a byzantského impéria bol Ejlat využívaný ako prístav, cez ktorý bola transportovaná meď z neďalekých baní v Timne. V roku 1116 ho dobyli križiac, no už v roku 1167 ho získal Saladin a mesto postupne strácalo na význame.

Moderné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas izraelskej vojny za nezávislosť bola lokalita Ejlatu (nazývaná Um Rašraš) 10. marca 1949 obsadená bez boja. Oblasť bola neobývaná a izraelskí vojaci tu zriadili policajnú stanicu, na ktorej vztýčili provizórnu vlajku. K založeniu vlastného Ejlatu došlo až v roku 1951 a už o 8 rokov získal štatút mesta. V roku 1967 sa námornou blokádou zo strany Egypta začala Šesťdňová vojna.

Ekonomika a turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez moderný prístav v Ejlate prúdi do krajiny množstvo tovarov, predovšetkým však ropa a iné palivá. Podnebie s miernou zimou, piesočné pláže, bohatý podmorský život a veľmi nízke zrážky vytvárajú z lokality významné a turisticky atraktívne miesto. Atrakciou je i miestne delfinárium, kde môžu návštevníci plávať medzi delfínmi a poznávať podmorský svet Červeného mora. Mesto je známe nočným životom, ktorý priťahuje turistov z celého sveta.

Moderné mesto však trpí nedostatkom pitnej vody, ktorá sa získava odsoľovaním morskej vody. Rovnako nevýhodou je odľahlosť mesta od väčších centier - najbližšie významné mesto Beer Ševa je vzdialené cca 190 kilometrov.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažnú väčšinu obyvateľov mesta tvorili podľa sčítania v roku 2009 Židia - cca 40 300 osôb a vrátane nearabských obyvateľov židovského pôvodu je to až cca 45 400 osôb. Počet obyvateľov mesta dosiahol v roku 2010 47 600.

Vývoj počtu obyvateľov Ejlatu
Rok 1961 1972 1983 1995 2000 2005 2010
Počet obyvateľov 5 326 13 088 18 914 31 653 41 100 45 666 47 600

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyv Negevskej púšte, no i blízkych púští (Sahara, Sinajská a Arabská púšť) je miernený morom, napriek tomu patrí oblasť mesta k najteplejším miestam v Izraeli. V lete sú bežné teploty vzduchu nad 40 °C, v zime sa pohybujú okolo 21 °C a teplota vody dosahuje v lete 26 a v zime okolo 20 °C.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma mesta
Panoráma mesta

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ejlat na českej Wikipédii.