Ejlat

	Ejlat
	Mesto
	Pláž v Ejlate
	Erb
	Erb
	Oficiálny názov: אילת
Štát	Izrael
Nadmorská výška	5 m n. m.
Súradnice	29°33′40″S 34°57′06″V / 29,56111°S 34,95167°V
Rozloha	84,789 km² (8 479 ha)
Obyvateľstvo	52 753 (2021)
Prvá pís. zmienka	1951
Primátor	Me'ir Jicchak Halevi
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
	Poloha mesta v Izraeli
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Ejlat
	Webová stránka: www.eilat.muni.il
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 29°33′40″S 34°57′06″V / 29,56111°S 34,95167°V

Ejlat je mesto v najjužnejšom cípe Izraela na pobreží Červeného mora. Je to významné izraelské letovisko na brehoch Akabského zálivu.

Geografia

Ejlat je turistické letovisko a dôležitý prístav červenomorského pobrežia, umožňujúci Izraelu prístup do Indického oceánu. Od Beer Ševy je vzdialený cca 190 a od Tel Avivu cca 280 km južne.

Mesto je situované v úzkom výbežku Izraela, zovretom z východu jordánskym a zo západu egyptským územím. V blízkosti Ejlatu sa nachádza jordánsky prístav Akaba a egyptské mesto Tábá a z prístavu je dovidieť do 4 krajín: Izraela, Jordánska, Egypta a Saudskej Arábie.

Dopravné spojenie Ejlatu zabezpečuje severojužná diaľnica číslo 90, spájajúca krajinu s jordánskym hraničným priechodom Arava a egyptským prechodom Tábá. Turistom slúži najmä miestne letisko, využívané na vnútroštátne i medzinárodné lety.

Dejiny

Ejlat je spomínané ako jedna zo zastávok Izraelitov pri pochode z egyptského zajatia. Toto mesto sa nachádzalo v kráľovstve Edom, ktoré dobyl izraelský kráľ Dávid. Mesto je tiež niekoľkokrát spomínané v Starom zákone.

V čase rímskeho a byzantského impéria bol Ejlat využívaný ako prístav, cez ktorý bola transportovaná meď z neďalekých baní v Timne. V roku 1116 ho dobyli križiaci, no už v roku 1167 ho získal Saladin a mesto postupne strácalo na význame.

Moderné dejiny

Počas izraelskej vojny za nezávislosť bola lokalita Ejlatu (nazývaná Um Rašraš) 10. marca 1949 obsadená bez boja. Oblasť bola neobývaná a izraelskí vojaci tu zriadili policajnú stanicu, na ktorej vztýčili provizórnu vlajku. K založeniu vlastného Ejlatu došlo až v roku 1951 a už o 8 rokov získal štatút mesta. V roku 1967 sa námornou blokádou zo strany Egypta začala Šesťdňová vojna.

Ekonomika a turizmus

Cez moderný prístav v Ejlate prúdi do krajiny množstvo tovarov, predovšetkým však ropa a iné palivá. Podnebie s miernou zimou, piesočné pláže, bohatý podmorský život a veľmi nízke zrážky vytvárajú z lokality významné a turisticky atraktívne miesto. Atrakciou je i miestne delfinárium, kde môžu návštevníci plávať medzi delfínmi a poznávať podmorský svet Červeného mora. Mesto je známe nočným životom, ktorý priťahuje turistov z celého sveta.

Moderné mesto však trpí nedostatkom pitnej vody, ktorá sa získava odsoľovaním morskej vody. Rovnako nevýhodou je odľahlosť mesta od väčších centier - najbližšie významné mesto Beer Ševa je vzdialené cca 190 kilometrov.

Demografia

Prevažnú väčšinu obyvateľov mesta tvorili podľa sčítania v roku 2009 Židia - cca 40 300 osôb a vrátane nearabských obyvateľov židovského pôvodu je to až cca 45 400 osôb. Počet obyvateľov mesta dosiahol v roku 2021 52 753.

Vývoj počtu obyvateľov Ejlatu
Rok	1961	1972	1983	1995	2000	2005	2010	2016	2021
Počet obyvateľov	5 326	13 088	18 914	31 653	41 100	45 666	47 600	50 072	52 753

Podnebie

Vplyv Negevskej púšte, no i blízkych púští (Sahara, Sinajská a Arabská púšť) je miernený morom, napriek tomu patrí oblasť mesta k najteplejším miestam v Izraeli. V lete sú bežné teploty vzduchu nad 40 °C, v zime sa pohybujú okolo 21 °C a teplota vody dosahuje v lete 26 a v zime okolo 20 °C.