Ekonomika Berlína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Steglitzer Kreisel je 119 metrov vysoká komerčná budova

Financie a hospodárstvo zjednoteného Berlína sa nachádzajú v období dôležitého prelomu. Po stagnácii z doby rozdeleného mesta tu po zlúčení pôsobia nové faktory, s ktorými sa Berlín ešte musí vyrovnať.

Financie[upraviť | upraviť zdroj]

Berlín sa dnes nachádza na pokraji finančného bankrotu. Celková zadlženosť mesta dosahovala začiatkom roku 2004 53,9 miliárd €, teda okolo 14.900 € na obyvateľa, a to pri HDP mesta vo výške 77,1 miliárd € (roku 2002).

Táto zadlženosť je často uvádzaná v súvislosti s rôznymi finančnými škandálmi, najmä s bankovým škandálom z konca deväťdesiatych rokov minulého storočia (ktorý sám o sebe znamenal zadlženie vo výške 25 miliárd €). To je samozrejme len čiastočná pravda, navyše je treba spomenúť aj nasledujúce, mestom samotným nezavinené faktory:

  • Ako rozdelené mesto, rozkladajúce sa uprostred NDR, mohol Berlín existovať len vďaka vysokej spolkovej finančnej pomoci. Tieto prostriedky boli po zjednotení rigorózne skrátené, na čo politika ani hospodárstvo mesta neboli pripravené.
  • Značné množstvo berlínskych firiem sa v minulosti premiestnilo do Brandenburska, často len niekoľko sto metrov za mestské hranice, kde sú nižšie rôzne dane aj poplatky za pozemky a nájomné – ale napriek tomu výborné dopravné spojenie do Berlína. (Táto tendencia sa prejavila aj u časti dobre situovaných súkromných osôb, ktoré si zakúpili lacný pozemok s vilou za hranicami mesta.)
  • Ďalšie výdavky vznikli v súvislosti s úlohou Berlína ako nového hlavného mesta (okrem iného aj nové úlohy pre políciu atď.).
  • Svojou polohou bol Berlín po zjednotení negatívne zaťažený aj migračným a hospodárskym tlakom a vývojom v tzv. nových spolkových krajinách, konkrétne v bývalom Východnom Berlíne a Brandenbursku, čo navyše zaťažovalo rozpočet mesta.

Nový berlínsky senát sa preto po roku 2001 rozhodol uskutočniť niekoľko úsporných opatrení, v neposlednom rade aj vzhľadom na to, že bez takého programu by nebolo možné počítať so spolkovou pomocou (ktorá stále ešte nie je vyjasnená). Hoci sú tieto opatrenia všeobecne považované za nutné, nedá sa prehliadnuť, že silno ovplyvňujú životnú úroveň obyvateľstva. Týka sa to najmä škrtania rôznych subvencií (v kultúrnej, vedeckej a výskumnej oblasti, v oblasti potrebnej integrácie prisťahovalcov atď.), rastu nezamestnanosťi v dôsledku prepúšťania pracovných síl v celom štátnom sektore (kam okrem správy a policajtov patria okrem iných aj učitelia, stále ešte časť zamestnancov čistenia mesta a ďalšie), zatváranie detských škôlok atď.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Doba, kedy Berlín bol aj priemyslovou metropolou, kde sídlili svetoznáme firmy ako Siemens, AEG, Schering, Osram, Borsig a ďalšie, patrí minulosti. Úspechy na tomto poli, ako napríklad preloženie európskej centrály firmy Sony do Berlína v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, sú zatiaľ výnimkami.

Súčasný stav a ďalší vývoj berlínskeho hospodárstva sú ovplyvňované rovnakými faktormi ako finančná situácia mesta. Ďalej tu pôsobí aj skutočnosť, že vývoj hospodárstva v bývalej západnej časti mesta bol diktovaný odlúčením mesta od trhu v Nemecku a Európe (a navyše neprítomnosťou prirodzeného zázemia), zatiaľ čo zastarané závody v bývalej východnej časti, vyrábajúce na vývoz, cez noc stratili svojich odberateľov, ktorí sa nachádzali takmer výlučne v krajinách RVHP, a aj v dôsledku toho zanikli.

V roku 2001 Berlín vytvoril HDP vo výške 75,8 miliárd €, v meste existovalo 138 688 priemyslových a živnostenských podnikov. Situácia je charakterizovaná najmä negatívnymi tendenciami. Rast HDP je stagnujúci alebo mierne klesajúci. Výška HDP Berlína na hlavu v prepočte na paritu kúpnej sily bola podľa údajov EUROSTATU už v roku 2001 nižšia ako ten istý ukazovateľ v Prahe aj Bratislave, inými slovami je Berlín už sám o sebe (čiže aj bez zohľadnenia zadlženia) objektívne chodobnejší ako Praha či Bratislava, čoho príčinou je pravdepodobne absolútny hospodársky "krach" bývalého územia NDR.

Nezamestnanosť sa pohybuje okolo 16 percent (nové spolkovej krajiny medzi 14 a 18 percentami, priemer Nemecka leží pri 9,2 percent). V kríze sa nachádza najmä stavebníctvo (po konjunktúre deväťdesiatych rokov). Okrem 233,4 tisíc obyvateľov, poberajúcich podporu v nezamestnanosti, je nutné spomenúť aj 160,1 tisíc obyvateľov, ktorí poberajú (menšiu) sociálnu podporu, a nevyjasnený počet tých, ktorí – z rôznych dôvodov – žijú bez podpory.

Pozitívne sa vyvíjali sektor služieb a najmä rôzne inovačné odvetvia, tesne súvisiace s výskumom a zavádzaním nových technológií. Berlínsky senát je rozhodnutý tento inovačný faktor ako budúce zameranie mesta podporovať, naráža však pritom na spomenuté hranice, zavinené finančnou krízou.

K ďalším relatívne prosperujúcim, respektíve tradičným odvetviam patrí hlavne chemický priemysel a elektrotechnika, ďalej optika, oblečenie, výroba nábytku. V Berlíne sa konajú známe výstavy ako Zelený týždeň (Grüne Woche – potraviny a pridružené výrobky), Medzinárodná rozhlasová výstava (Funkausstellung), Medzinárodná turistická burza. V Berlíne sídlí aj niekoľko veľkých vydavateľstiev a iných mediálnych firiem.

Napriek negatívnym aspektom hospodárskeho vývoja je nutné poznamenať, že v deväťdesiatych rokoch sa dosiahli enormné úspechy. Sem je možné počítať zladenie a sanáciu celej mestskej dopravnej siete, vytvorenie novej infraštruktúry vo východných obvodoch vrátane sanácie bytových jednotiek, ďalej potom najmä vytvorenie nových priestorov pre spolkové vládne, poslanecké a iné orgány a zástavba veľkého priestoru na bývalom Postupimskom námestí, svojho času najväčšia stavba Európy (areálom čiastočne preteká Spréva, ktorej tok musel byť počas stavebných prác niekoľkokrát preložený).

Nezamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]

Nezamestnanosť v Berlíne sa podľa údajov z apríla 2005 nachádza na historicky najvyššej úrovni od konca druhej svetovej vojny, pričom je dokonca vyššia ako v celom Nemecku. Nezamestnanosť má stále rastúcu tendenciu. Nasledovné údaje pochádzajú z februára 2005:

Spolková krajina Nezamestnanosť
Február 2005
Percentá
Február 2005
Meklenbursko-Predpomoransko 210.729 23,6 %
Sasko-Anhaltsko 294.869 22,8 %
Brandenbursko 275.527 20,6 %
Sasko 443.936 20,1 %
Berlín 331.095 19,6 %
Durínsko 239.070 19,4 %
Brémy 59.137 18,5 %
Šlezvicko-Holštajnsko 177.139 12,7 %
Severné Porýnie-Vestfálsko 1.083.382 12,3 %
Dolné Sasko 484.346 12,3 %
Sársko 56.633 11,3 %
Hamburg 92.042 10,6 %
Porýnie-Falcko 197.023 9,8 %
Hesensko 287.282 9,3 %
Bavorsko 588.083 9,1 %
Bádensko-Württembersko 396.141 9,2 %
Východné Nemecko 1.795.226 20,7 %
Západné Nemecko 3.421.208 10,4 %
Nemecko 5.216.434 12,6 %

Zdroj: Spolkový úrad práce

Berlínske zvláštnosti – "Osttarif" a "Westtarif"[upraviť | upraviť zdroj]

Pod týmito pojmami sa skrýva stále ešte bežná prax v Nemecku. Pozadie je nasledujúce: po zjednotení Nemecka sa zistilo, že produktivita práce v nových spolkových krajinách zďaleka nezodpovedá produktivite v starej SRN. V sektore verejných služieb mala táto skutočnosť byť kompenzovaná tým, že zamestnanci žijúci v nových spolkových krajinách budú prechodne (kým sa produktivita vyrovná) vyplácaní len 80 percentami zárobku ich západných kolegov. Toto sa úplne oficiálne stalo známe ako „východný tarif“ a „západný tarif“.