Preskočiť na obsah

Električky Graz série 59 – 73 (Brno)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Električky Graz série 59 – 73
Električka ev. č. 72 v roku 2000
Električka ev. č. 72 v roku 2000
Výrobné údaje
VýrobcaGrazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-AG vorm. Joh. Weitzer
Rok výroby1920
Počet vyrobených kusov15
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)9 750 mm
Šírka2 300 mm
Výška3 350 mm
Pohotovostná hmotnosť12 000 kg
Rozchod1 435 mm
Motory a elektrická výzbroj
MotorDU 158
Výkon2×40,5 kW
Elektrická výzbrojodporová AEG
Napájacie napätie550 V DC
Logo Wikimedia Commons multimediálny obsah na Commons

Električky Graz série 59 – 73 sú dvojnápravové obojsmerné električky, vyrobené v roku 1920 podnikom Grazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-Aktiengesellschaft vorm. Joh. Weitzer v Grazi pre Společnost brněnských pouličních drah elektrických. Išlo o posledné brnianske električky zo Grazu.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Základná konštrukcia skrine vychádzala z predtým dodaných električiek série 50 – 55 zo Grazu, niektoré prvky ale vychádzali z električiek radu CMG z vagóniky Studénka. Vozňová skriňa bola tvorená oceľovým roštom a drevenou kostrou. Zo série 50 – 55 vychádzal pôdorys skrine, ktorý bol však zúžený na 2,3 m, a konštrukcia strechy (drevené palubovky pokryté plátnom). Z radu CMG naopak boli využité veľké bočné okná, obloženie spodnej polovice skrine a usporiadanie sedadiel, ktoré bolo na jednej strane pozdĺžne a na druhej priečne.[1][2] Vstup na uzavreté plošiny bol zaistený posuvnými dverami, ktoré boli vpredu na pravej strane v smere jazdy dvojdielne a vzadu jednodielne.[1] Priestor pre cestujúcich bol od plošín oddelený prepážkami s posuvnými dverami. Odber prúdu bol zaistený pomocou tyčového zberača s kladkou.[2] Skriňa spočívala na dvojnápravovom nitovanom podvozku z oceľových plechov a valcovaných profilov. Odpruženie zabezpečovali listové pružiny, nápravy boli uchytené pomocou klzných ložísk.[1] Elektrickú časť dodala firma AEG, jej súčasťou boli osvedčené kontroléry B6-30 s jedenástimi jazdnými stupňami (šesť pre zapojenie motorov do série a päť pre paralelné zapojenie motorov) a šiestimi stupňami elektrodynamickej brzdy. O samotnú reguláciu výkonu sa starali na streche umiestnené liatinové odporníky.[2] Pohon vozňov zabezpečovali dva motory typu DU 158 s výkonom 40,5 kW.[1]

Počas svojej prevádzky boli vozne upravované. Tyčový zberač bol v 30. rokoch 20. storočia vymenený za lýru, ktorá však trpela odskoky, takže bola po druhej svetovej vojne nahradená ľahkým pantografom. Dvojité posuvné dvere na plošinách boli v priebehu 30. rokov nahradené štvorkrídlovými skladacími, na stúpačkách pribudol v tej dobe aj jeden schod pre ľahší nástup[1] a priečne sedadlá boli v salóne pre cestujúcich nahradené pozdĺžnymi lavicami.[3]

Dodávky električiek[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1920 bolo vyrobených celkom 15 vozňov tohto typu.

Súčasný stať Mesto Stránka Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní
Poznámky Zdroj
Česko Česko Brno stránka 1920 – 1921 15 59 – 73 Dodané aj dva náhradné podvozky, neskôr použité pre električky č. 151 a 152 [4]

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Električka ev. č. 72 v depozitári TMB v Líšni

Objednávka na nové vozne zo vagóniky v Grazi bola zo strany Spoločnosti brnianskych elektrických pouličných dráh urobená už v roku 1916, ale vzhľadom na udalosti prvej svetovej vojny prebehla ich výroba až roku 1920. Prvé štyri vozne boli v Brne zaradené do prevádzky v októbri 1920, zvyšných 11 potom vo februári a máji 1921. Po roku 1929 boli vozne tejto série presunuté do vozovne Husovice, odkiaľ obsluhovali predovšetkým linky 2, 5 a 8. v roku 1950 došlo k hromadnému prečíslovaniu brnianskych električiek, vozne č. 59 – 73 získali nové čísla 19 – 33. Ich vyraďovanie z osobnej dopravy prebehlo v rokoch 1963 – 1965, deväť z nich bolo potom prevedených medzi služobné vozidlá. Väčšina z nich bola definitívne vyradená v rokoch 1967 a 1968, ako posledný bol v roku 1969 odstavený služobný vozeň č. 816.[3]

V roku 1968 bol počas príprav na oslavy 100. výročia brnianskej mestskej hromadnej dopravy, ktoré sa mali konať v roku 1969, vybraný služobný vozeň č. 812 (odstavený 1968) ako zástupca svojej série. V priebehu rokov 1968 a 1969 bol v Ústredných dielňach Dopravného podniku mesta Brna renovovaný do stavu po rekonštrukcii v roku 1937 (lýrový zberač, pozdĺžne sedačky, dva stupienky, štvordielne dvere) a bolo mu navrátené pôvodné číslo 72.[5][6] V roku 1971 bol, spoločne s ostatnými do tej doby renovovanými električkami, odovzdaný Technickému múzeu v Brne, ktoré ho zaradilo do svojej vznikajúcej zbierky vozidiel MHD.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e 72 - El. motorový vůz [online]. sabdigital.cz, [cit. 2018-05-22]. Dostupné online.
  2. a b c Katalog vozidel a lodí. Brno : Dopravní podnik města Brna. S. MV6.
  3. a b NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.
  4. Evidence DPMB: vozy MV5 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-05-22]. Dostupné online.
  5. KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. Praha - Brno : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. Ďalej len Kocman. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 10.
  6. Kocman, s. 133.
  7. Kocman, s. 18 – 19.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOCMAN, Tomáš. Historické vozidlá MHD v zbierke Technického múzea v Brne. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 133.
  • NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]