Elektrické jednotky 451 a 452

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elektrické jednotky radov 451 a 452
Jednotka 451.059 na Pražskom hlavnom nádraží
Jednotka 451.059 na Pražskom hlavnom nádraží
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť100 km/h
Trvalý výkon1320 kW
Viacnásobné riadenieano, je možnosť spojiť až tri jednotky zasebou
Napájacie sústavy3 kV js
Regulácia výkonuodporová
Trakčný motorŠkoda AD 3745 iP (8×)
Výkon trakčného motora165 kW
Prenos krútiaceho momentučelným ozubeným prevodom
Vykurovanie súpravyelektrické teplovzdušné
Usporiadanie pojazduBo'Bo'+2'2'+2'2'+Bo'Bo'
Trvalá ťažná sila78 kN
Maximálna ťažná sila155 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť182 t
Adhézna hmotnosť114 t
Dĺžka cez nárazníky95 290 mm
Šírka2 844 mm
Výška4 200 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie300
Celkový počet cestujúcich680
Vozňová trieda2.
Výrobné údaje
VýrobcaVagónka Tatra Studénka
RekonštrukciaPars nova
Prevádzkovateľ(ČSD), ČD
Rok výroby451: 19641968
452: 19721973
Počet vyrobených kusov451: 51 ks
452: 11 ks
V prevádzke v období19642018
Staré označenie ČSDEM 475.1, EM 475.2

Elektrická jednotka rady 451/051 (predchádzajúci názov EM 475.1 / N475.1) a jej novšia modifikácia 452/052 (predchádzajúci názov EM 475.2 / N475.2) Českých dráh patrí medzi najstaršie typy českých elektrických súprav pre kapacitnú prímestskú prepravu cestujúcich. Používa sa pre ňu viac prezývok, napríklad Emilka (podľa pôvodného typového označenia), pantograf alebo panťák, novo tiež žabotlam (podľa vzhľadu čela). V čase vzniku bolo ich hlavnou prednosťou oproti vlakom ťahaných rušňami značné zrýchlenie (0,7 m/s2) a jednoduchá možnosť zmeny smeru jazdy bez posúvania.

Popis[upraviť | upraviť kód]

Čelná maska z profilu - tento pohľad vysvetľuje pomenovanie „žabotlam“
Interiér jednotky 452

Jednotky boli dodávané ako štvorvozňové. Presnejšie povedané prepravná štvorvozňová jednotka sa skladala z dvoch tzv. technických jednotiek tvorených vždy jedným elektrickým motorovým vozňom (dnešným názvoslovím povedané elektrickým vozňom) a jedným nemotorovým (dnes vloženým) vozňom. Číslované sú technické jednotky, preto sme mali podľa pôvodného číslovania jednotky napr. EM 475.1001 až EM 475.1102, podľa nového číslovania rad 451 s číslami 001 až 102. Vypúšťaním alebo vkladaním vložených vozňov vzniká potom aj menší počet šesťvozňových, päťvozňových alebo trojvozňových dopravných jednotiek. Pre zvýšenie kapacity vlaku bývajú jednotky spájané do dvojíc, riadiaci systém umožňuje aj ovládanie troch spojených jednotiek, teda šiesť elektrických vozňov. Prepravná kapacita štvorvozňovej jednotky bola pôvodne 300 miest u rady 451 a 294 miest u rady 452, postupne v dôsledku oddelenia prednej nastavby v elektrickom vozni tento počet poklesol o 4 a vytvorením priestoru pre vlakovú čatu v jednom vloženom vozni o ďalšie 3 miesta. Počet stojacich je u oboch radov uvádzaný zhodne 380. Vozne sú charakteristické dvojkrídlovými automatickými posuvnými dverami pre cestujúcich, elektricky ovládanými a pneumaticky poháňanými, s nástupom bez schodíkov z úrovne nástupišťa. Vozne sú jednopodlažné, stredná časť vrátane nástupných priestorov má podlahu v úrovni nástupišťa (cca 550mm nad temenom kolajnice), nad podvozkami je úroveň podlahy zvýšená.

História[upraviť | upraviť kód]

Zadanie elektrických jednotiek r. EM 475.1 vychádzalo z prototypov radu EM 475.0, ktorých výroba bola objednaná v roku 1955. Dve jednotky boli dokončené v rokoch 1959 a 1960 a boli v prevádzke asi 8 rokov. Na ich vývoji sa podieľali Vagonka Tatra Studénka a Závody V. I. Lenina v Plzni (teraz Škoda Plzeň), sériovú výrobu potom zaisťovala Vagonka Tatra Studénka a MEZ Vsetín.

Jednotky radu EM 475.1 sa od prototypových jednotiek líšili predovšetkým usporiadaním pojazdu a tvarom čiel. Pri nových jednotiek bola všetka trakčná výzbroj umiestnená v čelných vozňoch.

Elektrických jednotiek EM 475.1 (dnes 451) bolo vyrobených celkom 51, a síce 7 v roku 1964, 12 v roku 1965, 14 v roku 1966, 12 v roku 1967 a 6 v roku 1968. Pretože sa oneskoril vývoj koncepčne nových súprav, boli ešte v roku 1972 dodané 4 a v roku 1973 ešte 7 jednotiek EM 475.2 (dnes 452) podobného vzhľadu, ale s rôznymi zmenami. Pôvodná plánovaná životnosť súprav bola 15 rokov. Väčšina súprav však bola v prevádzke viac ako dvojnásobnú dobu, päť jednotiek je v pravidelnej prevádzke už vyšše pol storočia, teda viac ako trojnásobnú dobu dobu plánovanej životnosti.

Žiadne z týchto súprav neprešli výraznejšiou modernizáciou alebo rekonštrukciou, vykonávali sa len niektoré čiastkové technické modifikácie. Iba súprava 452.003-051.080-052.010-452.010 prekonala modernizáciu interiéru. Opravy vykonáva Šumperská Pars nova a. s.

Prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Súprava dvoch štvorvozňových elektrických jednotiek 451 u Říčan.

Jednotky sú používané na prepravu osôb v aglomeráciách a okolí veľkých miest na viac vyťažených tratiach. Najprv boli dodané do dep v Prahe (spočiatku jazdili na trase Praha - Kolín - Pardubice, neskôr aj do Hradca Králové, Chocně, Nymburku, Lysej nad Labem a Kralup) a Bohumína (trasa Ostrava - Žilina), po nejakú dobu boli aj v Ústí nad Labem a v Košiciach (1967-1976, jazdili z Košíc v smeroch Spišská Nová Ves a Čierna nad Tisou). V rokoch 1976-2003 boli všetky sústredené do Prahy, potom boli niektoré postupne prevádzané do Olomouca, kde jazdili ako trojvozové na trati do Nezamyslic.

Tradične jazdia v okolo Prahy, kde sú postupne nahrádzané novými jednotkami radu 471 na elektrifikovaných trasách systému Esko v Prahe:

  • Praha Masarykovo nádraží - Kolín - Pardubice (Trať 011 + 010, v úseku Praha - Kolín linka S1) - v roku 2008 ich nahradili jednotky rady 471, v GVD 2010/2011 tu jazdili v pracovné dni na jednom nočnom vlaku v relácii Praha Masarykovo nádraží - Kolín, v priebehu GVD je však nahradili opäť jednotky rady 471.
  • Praha Masarykovo nádraží - Lysá nad Labem - Kolín (Trať 231, linka S2) - v GVD 2010/2011 tu jazdili len na niekoľkých málo vlakoch. V súčasnosti sa s nimi na tejto trati už prakticky nestretneme.
  • Trojvňozová elektrická jednotka 451 na stanici Praha-Bubeneč. Jedno z posledných zastavení v tejto stanici (28.8.2014 16.00 hod).
    Praha Masarykovo nádraží - Kralupy nad Vltavou (- Roudnice nad Labem - Ústí nad Labem) (Trať 091, linka S4) - do Ústí nad Labem tieto jednotky v GVD 2010/2011 nezachádzali (výnimkou potvrdzujúcou pravidlo bol pár vlakov 6920/6921 pri výluke na trati 091), avšak v špičkách vybraných pracovných dní sa s týmito jednotkami možno stretnúť na posilových vlakoch Praha Masarykovo nádraží - Kralupy nad Vltavou. V GVD 2015/2016 jazdia dve súpravy v špičkách vo všedných dňoch.
  • Súprava dvoch čtvorvozových elektrických jednotiek 451 vychádza z Prahy hlavní nádraží na Benešov.
    Praha hlavní nádraží - Benešov u Prahy (Trať 221, linka S9) - Od decembra 2013 na tejto trati s jednotkami už nepočíta.
  • Poříčany - Nymburk hl. n. - tu sa už s jednotkami nestretneme.
  • Praha-Libeň - Roztoky u Prahy (ML, linka S41) - v pracovných dňoch tu obsluhujú všetky vlaky tejto linky (na tejto linke sa jedná o návrat týchto jednotiek, kvôli malej vyťaženosti tu takmer od začiatku prevádzky jazdili motorové vozne radu 810, neskôr tiež 814).[1] V GVD 2015/2016 je linka obsluhovaná vo všedné dni dvoma trojvozňovými jednotkami.
  • V GVD 2015/2016 je nasadzovaných pravidelne celkom 5 súprav. Dve na ML, dve na trati 091 a posledná piata je nasadená na dispečerskom výkone v stanici Praha-Vysočany a používaná podľa aktuálnej potreby.

Nehody[upraviť | upraviť kód]

31. marca 1988 došlo v 5.22 medzi stanicami Praha Hostivař a Praha Vršovice, k nabehnutiu osobného vlaku EMOs 9114 na koniec súpravy priebežného nákladného vlaku EPN 68522. Pri nehode boli usmrtené dve osoby, päť ich bolo ťažko zranených a ďalších 10 ľahko. Celková škoda bola jeden milión Kčs. Prevádzka po jednej koľaji bola obnovená vo 23.05, obe koľaje boli sprejazdnené 1. apríla v 1.20 ráno.[2]

14. júla 2007 došlo v železničnej stanici Čerčany k nárazu rýchlika do odstavenej elektrické jednotky 451 047-48. Pri nehode zomrel strojvodca odstavenej jednotky.[3] Nehodou nadvihnutý čelný vozeň 451.048 sa stal efektnou ilustráciou pre médiá. [4][5][6][7][8]

10. marca 2010 okolo 18.30 došlo v železničnej stanici Černošice-Mokropsy na trati 171 (Praha - Beroun) k požiaru dvoch vozňov jednotky 451 spoja Os 8853. Vo vlaku bolo v tom čase približne 40 cestujúcich, všetkým sa podarilo jednotku opustiť, nikto nebol zranený. Požiar podľa odhadov spôsobil škodu okolo milióna korún.[9]

Historické jednotky[upraviť | upraviť kód]

  • 451.045/046 (České dráhy, depo Šumperk) - v roku 2010 prekonala táto jednotka opravu, pri ktorej dostala najstarší dochovaný lak, ktorý bol vybraný z historických dokumentov, dnes táto jednotka nie je v pravidelnej prevádzke a je v invetári Depa historických vozidiel Lužná.
Jednotka 451 045/046 pri oslavách 50 pantografom v Miloviciach 26. 4. 2014.
Jednotka 451 045/046 pri odchode zo železničnej stanice Zábřeh na Moravě 22. 4. 2014

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. MICHL, Zdeněk. Více vlaků v Praze a okolí [online]. ŽelPage, 2010-09-29, [cit. 2016-06-14]. Dostupné online. (po česky)
  2. Najetí na konec vlaku mezi P. Hostivař a P. Vršovice v r. 1988 [online]. 2007-08-04, [cit. 2016-06-14]. Dostupné online. (po česky)
  3. MALÝ, Zdeněk; KONVALINKA, Marian. Zpráva o výsledcích šetření příčin a okolností vzniku mimořádné události Srážka vlaku R 633 se stojící soupravou v prostoru obvodu užst. Benešov u Prahy, železniční stanice Čerčany, v km 143,767 na 1. staniční koleji (trať 519A Benešov u Prahy – Praha-Vršovice) [online]. Drážní inspekce ČR, 2008-06-25, [cit. 2016-06-14]. Dostupné online. (po česky)
  4. ELIÁŠOVÁ, Kateřina. Nehoda v Čerčanech: strojvedoucí jel moc rychle. aktualne.cz, 2007-07-16. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  5. SVOBODA, Petr. Vážná železniční nehoda v Čerčanech. pozary.cz, 2007-07-14. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  6. Jik. Policie chce obvinit tři železničáře z Čerčan kvůli srážce vlaků. zelpage.net/zpravy, 2007-08-21. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  7. Loňský střet vlaků na nádraží v Čerčanech projedná soud. Benešovský deník, 2008-01-08, roč. 2008. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  8. Pouštěl vlaky v Čerčanech na trať nepříčetný výpravčí?. Benešovský deník, 2007-12-07, roč. 2007. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
  9. tn.cz, Mediafax. U Černošic shořel vagon vlaku. Bylo v něm 40 cestujících. tn.cz, 2010-03-10. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrické jednotky 451 a 452 na českej Wikipédii.