Elektrické jednotky 451 a 452
| Elektrické jednotky radov 451 a 452 | |
 Jednotka 451.059 na Pražskom hlavnom nádraží | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 100 km/h |
| Trvalý výkon | 1320 kW |
| Viacnásobné riadenie | ano, je možnosť spojiť až tri jednotky zasebou |
| Napájacie sústavy | 3 kV js |
| Regulácia výkonu | odporová |
| Trakčný motor | Škoda AD 3745 iP (8×) |
| Výkon trakčného motora | 165 kW |
| Prenos krútiaceho momentu | čelným ozubeným prevodom |
| Vykurovanie súpravy | elektrické teplovzdušné |
| Usporiadanie pojazdu | Bo'Bo'+2'2'+2'2'+Bo'Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 78 kN |
| Maximálna ťažná sila | 155 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 182 t |
| Adhézna hmotnosť | 114 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 95 290 mm |
| Šírka | 2 844 mm |
| Výška | 4 200 mm |
| Cestujúci a služby | |
| Miest na sedenie | 300 |
| Celkový počet cestujúcich | 680 |
| Vozňová trieda | 2. |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Vagónka Tatra Studénka |
| Rekonštrukcia | Pars nova |
| Prevádzkovateľ | (ČSD), ČD |
| Rok výroby | 451: 1964–1968 452: 1972–1973 |
| Počet vyrobených kusov | 451: 51 ks 452: 11 ks |
| V prevádzke v období | 1964 – 2018 |
| Staré označenie ČSD | EM 475.1, EM 475.2 |
Elektrická jednotka rady 451/051 (predchádzajúci názov EM 475.1 / N475.1) a jej novšia modifikácia 452/052 (predchádzajúci názov EM 475.2 / N475.2) Českých dráh patrí medzi najstaršie typy českých elektrických súprav pre kapacitnú prímestskú prepravu cestujúcich. Používa sa pre ňu viac prezývok, napríklad Emilka (podľa pôvodného typového označenia), pantograf alebo panťák, novšie tiež žabotlam (podľa vzhľadu čela). V čase vzniku bolo ich hlavnou prednosťou oproti vlakom ťahaných rušňami značné zrýchlenie (0,7 m/s2) a jednoduchá možnosť zmeny smeru jazdy bez posunu.
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
Jednotky boli dodávané ako štvordielne. Presnejšie povedané prepravná štvordielna jednotka sa skladala z dvoch tzv. technických jednotiek tvorených vždy jedným elektrickým motorovým vozňom (dnešným názvoslovím povedané elektrickým vozňom) a jedným nemotorovým (dnes vloženým) vozňom. Číslované sú technické jednotky, preto sme mali podľa pôvodného číslovania jednotky napr. EM 475.1001 až EM 475.1102, podľa nového číslovania rad 451 s číslami 001 až 102. Vypúšťaním alebo vkladaním vložených vozňov vzniká potom aj menší počet šesťdielnych, päťdielnych alebo trojdielnych dopravných jednotiek. Pre zvýšenie kapacity vlaku bývajú jednotky spájané do dvojíc, riadiaci systém umožňuje aj ovládanie troch spojených jednotiek, teda šiestich elektrických vozňov.
Prepravná kapacita štvordielnej jednotky bola pôvodne 300 miest u rady 451 a 294 miest u rady 452, postupne v dôsledku oddelenia prednej nadstavby v elektrickom vozni tento počet poklesol o 4 a vytvorením priestoru pre vlakovú čatu v jednom vloženom vozni o ďalšie 3 miesta. Počet stojacich cestujúcich je u oboch radov uvádzaný zhodne 380.
Vozne sú charakteristické dvojkrídlovými automatickými posuvnými dverami pre cestujúcich, ktoré sú elektricky ovládané a pneumaticky poháňané, s nástupom bez schodíkov z úrovne nástupišťa. Vozne sú jednopodlažné, stredná časť vrátane nástupných priestorov má podlahu v úrovni nástupišťa (cca 550 mm nad temenom koľajnice), nad podvozkami je úroveň podlahy zvýšená.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Zadanie elektrických jednotiek r. EM 475.1 vychádzalo z prototypov radu EM 475.0, ktorých výroba bola objednaná v roku 1955. Dve jednotky boli dokončené v rokoch 1959 a 1960 a boli v prevádzke asi 8 rokov. Na ich vývoji sa podieľali Vagonka Tatra Studénka a Závody V. I. Lenina v Plzni (teraz Škoda Plzeň), sériovú výrobu potom zaisťovala Vagonka Tatra Studénka a MEZ Vsetín.
Jednotky radu EM 475.1 sa od prototypových jednotiek líšili predovšetkým usporiadaním pojazdu a tvarom čiel. Pri nových jednotiek bola všetka trakčná výzbroj umiestnená v čelných vozňoch.
Elektrických jednotiek EM 475.1 (dnes 451) bolo vyrobených celkom 51, a síce 7 v roku 1964, 12 v roku 1965, 14 v roku 1966, 12 v roku 1967 a 6 v roku 1968. Pretože sa oneskoril vývoj koncepčne nových súprav, boli ešte v roku 1972 dodané 4 a v roku 1973 ešte 7 jednotiek EM 475.2 (dnes 452) podobného vzhľadu, ale s rôznymi drobnými konštrukčnými a technickými zmenami.
Pôvodná plánovaná životnosť súprav bola 15 rokov. Väčšina súprav však bola v prevádzke viac ako dvojnásobnú dobu, päť jednotiek bolo v pravidelnej prevádzke vyše pol storočia, teda viac ako trojnásobnú dobu plánovanej životnosti.
Žiadne z týchto súprav neprešli výraznejšiou modernizáciou alebo rekonštrukciou, vykonávali sa len niektoré čiastkové technické modifikácie. Iba súprava 452.003-051.080-052.010-452.010 prekonala modernizáciu interiéru. Opravy vykonáva Šumperská Pars nova a. s.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Jednotky boli používané na prepravu osôb v aglomeráciách a okolí veľkých miest na viac vyťažených tratiach. Najprv boli dodané do dep v Prahe (spočiatku jazdili na trase Praha - Kolín - Pardubice, neskôr aj do Hradca Králové, Chocně, Nymburku, Lysej nad Labem a Kralup) a Bohumína (trasa Ostrava - Žilina), po nejakú dobu boli aj v Ústí nad Labem a v Košiciach (1967-1976, jazdili z Košíc v smeroch Spišská Nová Ves a Čierna nad Tisou). V rokoch 1976-2003 boli všetky sústredené do Prahy, potom boli niektoré postupne prevádzané do Olomouca, kde jazdili ako trojvozové na trati do Nezamyslic.
V postupnom závere svojej prevádzky jazdili na tratiach okolo Prahy, kde boli postupne nahrádzané novými jednotkami radu 471 na elektrifikovaných trasách systému Esko v Prahe:
- Praha Masarykovo nádraží - Kolín - Pardubice (Trať 011 + 010, v úseku Praha - Kolín linka S1)
- Praha Masarykovo nádraží - Lysá nad Labem - Kolín (Trať 231, linka S2)
- Praha Masarykovo nádraží - Kralupy nad Vltavou (- Roudnice nad Labem - Ústí nad Labem) (Trať 091, linka S4)
- Praha hlavní nádraží - Benešov u Prahy (Trať 221, linka S9)
- Praha-Libeň - Roztoky u Prahy (ML, linka S41)
- Poříčany - Nymburk hl. n.
Nasadzovanie elektrických jenotiek radu 451 v pravidelnej prevádzke bolo ukončené v GVD 2017/2018, kedy bola turnusovaná už iba jedna jednotka na trase Praha-Libeň - Roztoky u Prahy (tzv. mestská linka - ML, linka S41 PID). Úplne posledným vlakom bol Os 12157 dňa 10. augusta 2018, ktorý v jeho trase zo stanice Praha-Podbaba do stanice Praha-Libeň odviezla jednotka 451.025/026 s rokom výroby 1964, teda dojazdil vo veku 54 rokov.
Nehody[upraviť | upraviť zdroj]
31. marca 1988 došlo v 5.22 medzi stanicami Praha Hostivař a Praha Vršovice, k nabehnutiu osobného vlaku EMOs 9114 na koniec súpravy priebežného nákladného vlaku EPn 68522. Pri nehode boli usmrtené dve osoby, päť ich bolo ťažko zranených a ďalších 10 ľahko. Celková škoda bola jeden milión Kčs. Prevádzka po jednej koľaji bola obnovená vo 23.05, obe koľaje boli sprejazdnené 1. apríla o 1.20 ráno.[1]
14. júla 2007 došlo v železničnej stanici Čerčany k nárazu rýchlika do odstavenej elektrické jednotky 451 047-48. Pri nehode zomrel rušňovodič odstavenej jednotky.[2] Nehodou nadvihnutý čelný vozeň 451.048 sa stal efektnou ilustráciou pre médiá. [3][4][5][6][7]
10. marca 2010 okolo 18.30 došlo v železničnej stanici Černošice-Mokropsy na trati 171 (Praha - Beroun) k požiaru dvoch vozňov jednotky 451 vlaku Os 8853. Vo vlaku bolo v tom čase približne 40 cestujúcich, všetkým sa podarilo jednotku opustiť, nikto nebol zranený. Požiar podľa odhadov spôsobil škodu okolo milióna korún.[8]
Historické jednotky[upraviť | upraviť zdroj]
- 451.045/046 - v roku 2010 prekonala táto jednotka opravu, pri ktorej dostala najstarší dochovaný lak, ktorý bol vybraný z historických dokumentov, dnes je v depozitári Národného technického muzea v Chomutove.
- 451.025/026 - po odstavení z prevádzky bola hneď prevezená do depozitára Národného technického muzea v Chomutove.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Najetí na konec vlaku mezi P. Hostivař a P. Vršovice v r. 1988 [online]. 2007-08-04, [cit. 2016-06-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ MALÝ, Zdeněk; KONVALINKA, Marian. Zpráva o výsledcích šetření příčin a okolností vzniku mimořádné události Srážka vlaku R 633 se stojící soupravou v prostoru obvodu užst. Benešov u Prahy, železniční stanice Čerčany, v km 143,767 na 1. staniční koleji (trať 519A Benešov u Prahy – Praha-Vršovice) [online]. Drážní inspekce ČR, 2008-06-25, [cit. 2016-06-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ELIÁŠOVÁ, Kateřina. Nehoda v Čerčanech: strojvedoucí jel moc rychle. aktualne.cz, 2007-07-16. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
- ↑ SVOBODA, Petr. Vážná železniční nehoda v Čerčanech. pozary.cz, 2007-07-14. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
- ↑ Jik. Policie chce obvinit tři železničáře z Čerčan kvůli srážce vlaků. zelpage.net/zpravy, 2007-08-21. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Loňský střet vlaků na nádraží v Čerčanech projedná soud. Benešovský deník, 2008-01-08, roč. 2008. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
- ↑ Pouštěl vlaky v Čerčanech na trať nepříčetný výpravčí?. Benešovský deník, 2007-12-07, roč. 2007. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
- ↑ tn.cz, Mediafax. U Černošic shořel vagon vlaku. Bylo v něm 40 cestujících. tn.cz, 2010-03-10. Dostupné online [cit. 2016-06-14]. (po česky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrické jednotky 451 a 452
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Popis elektrickej Pantografové jednotky 451 a 452, DKV Praha, Odstavné stanice juh, 2000
- Elektrické jednotky radov 451 (EM 475.1) a 452 (EM 475.2), Atlas lokomotív, David Slivka
- Elektrické jednotky na našich koľajniciach: rad 451, portál vlaky.net, PhDr. Zbyněk Zlinský, 2009
- 451 a 452, čiže pantograf Archivované 2010-03-06 na Wayback Machine, stránky venovaných prímestskej doprave v okolí Prahy
- Elektrická jednotka 451, 452 (EM 475.1,2) Archivované 2008-01-03 na Wayback Machine, web Domáce železnice, Radek Kratochvíl
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrické jednotky 451 a 452 na českej Wikipédii.