Elektrický rušeň 121

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elektrický rušeň radu 121
121 056 UNIDO Petrovice u Karvine.jpg
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť90 km/h
Trvalý výkon2 032 kW
Napájacie sústavy3 kV js
Usporiadanie pojazduBo' Bo'
Maximálna ťažná sila234 kN
Rozchod1 435 mm
Hmotnosť88 t
Dĺžka cez nárazníky16 140 mm
Priemer kolies1 050 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD, ŽSR), ČD, ČD Cargo, Unipetrol Doprava, CTL Logistics
Rok výroby1960, 1961
Počet vyrobených kusov85
V prevádzke v období1960 - súčasnosť
Staré označenie ČSDE 469.1
Továrenské označenieŠkoda 43E

Elektrický rušeň 121 (predtým E 469.1) je rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV určený pre nákladnú dopravu. Vyrábala ho plzenská firma Škoda (továrenské označenie Škoda 43E), vtedy nazývaná Závody V. I. Lenina, v rokoch 1960 – 1961. Patrí k československých elektrickým rušňom tzv. I. generácie.

Vývoj[upraviť | upraviť kód]

Rušeň 121.085 so zaujímavými laminátovými čelami, ktorý mal ako jediný vo svojej rade, poškodený po nehode na priecestí vo Všetatech v decembri 1997, opravy sa už nedočkal a bol zošrotovaný.

Na prelome 50. a 60. rokov sa ukázalo, že vtedy presadzovaná koncepcia univerzálneho elektrického rušňa, určeného pre prevádzku rýchlikov, osobných i nákladných vlakov u vtedy už existujúcich radov 140 a 141 (podľa dnešného značenia, vtedy E 499.0 a E 499.1) úplne zlyháva. Tieto rušne sa ukázali vhodnejšie pre ťahanie rýchlikov a osobných vlakov, pretože ich prevod umožňujúci maximálnu rýchlosť 120 km/h neumožňuje dostatočnú ťažnú silu pre ťažšie nákladné vlaky. Preto bol rušeň E 499.157 vybavený prevodom pre maximálnu rýchlosť 90 km/h s cieľom zvýšiť ťažnú silu. Po určitej skúsenosti s týmto strojom bola potom vyvinutá a vyrobená nová rada označená ako E 469.1, dnes 121, ktorá je do značnej miery s predchádzajúcou 141 zhodná.

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Elektrický rušeň ET05-R008 v majetku dopravcu CTL Rail. Pôvodne pochádza zo Slovenska.

U rady 121 je použitá oceľová skriňa s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, do ktorých je vstup zvonku vždy dverami z ľavej strany. Medzi stanovišťami sa nachádza strojovňa so štyrmi bočnými oknami na každej strane. Pohon zabezpečujú štyri trakčné motory, pre každú nápravu jeden. Z výroby boli rušne osadzované systémom kontroly bdelosti rušňovodiča s pedálom, ktorý musel byť každých asi 80 sekúnd zošliapnutý, inak došlo k zastaveniu vlaku. Tento systém sa v prevádzke ukázal ako nespoľahlivý a bol preto čoskoro nahradený systémom LVZ III s prenosom svetelných návestí na stanovište rušňovodiča.

Prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Stroj 121.006 so značne skorodovanou rušňovou skriňou. Takýto stav je dnes typický.

Rušne boli dodané do rušňových dep Ústí nad Labem, Praha stred, Česká Třebová, Ostrava, Žilina, Spišská Nová Ves a Košice. České stroje potom boli skoro všetky sústredené do Ústí nad Labem, ale slovenské až do konca svojej prevádzky doslúžili v depách Žilina a Košice. V severných Čechách sa podieľali predovšetkým na doprave hnedého uhlia na novo elektrifikovaných tratiach. Z Ústí zachádzali až do Českej Třebovej, Opatovic nad Labem, Kutnej Hory, neskôr aj do Prahy po tratiach, ktoré boli elektrifikované od 70.rokov.

V roku 2008 bola väčšia časť českých strojov buď mimo prevádzky, alebo dokonca zošrotované. Posledných šesť strojov slúžilo v spoločnosti ČD Cargo, SOKV Ústí nad Labem.[1] Nie sú však turnusovo nasadzované, ale slúžia ako záložné a vyrážajú v prípade poruchy niektorých z novších rušňov, predovšetkým radov 122, 123. Ich technický stav je už väčšinou zlý.

Rušne prevádzkované pôvodne slovenským štátnym dopravcom ŽSR boli odpredané súkromnému dopravcovi CTL Logistics v Poľsku, ktorý ich ďalej prevádzkuje vo vlastnej farebnej schéme.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Dislokacia hnacích vozidel ČD Cargo

Iný projekt[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 121 na českej Wikipédii.