Elektrický rušeň 169

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elektrický rušeň radu 169
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť120 km/h
Trvalý výkon2 600 kW (pomalobežné podvozky)
3 200 kW (rýchlobežné podvozky)
Napájacie sústavy3 kV js
Regulácia výkonupulzná tyristorová (RCT)
Trakčný motorŠkoda MD 4859 K/12 (4×) (pomalobežné podvozky)
Škoda ML 4447 K/4 (4×) (rýchlobežné podvozky)
Výkon trakčného motora650 kW (pomalobežné podvozky)
800 kW (rýchlobežné podvozky)
Prenos krútiaceho momentupriamy (pomalobežné podvozky)
Kĺbová spojka Škoda (rýchlobežné podvozky)
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Trvalá ťažná sila132 kN (pomalobežné podvozky)
179 kN (rýchlobežné podvozky)
Maximálna ťažná sila221 kN (pomalobežné podvozky)
230 kN (rýchlobežné podvozky)
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť80,8 t (pomalobežné podvozky)
75 t (rýchlobežné podvozky)
Adhézna hmotnosť80,8 t (pomalobežné podvozky)
75 t (rýchlobežné podvozky)
Dĺžka cez nárazníky18 000 mm
Šírka3 000 mm
Výška4 550 mm
Priemer kolies1 250 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD), ČD
Rok výroby1987
Počet vyrobených kusov1
V prevádzke v období1987–199?
Staré označenie ČSDE 499.5
Továrenské označenieŠkoda 85E

Elektrický rušeň 169 (predtým E 499.5, továrenské označenie Škoda 85E) bol prototypový rušeň na jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV vyrobený v jedinom kuse firmou Škoda Plzeň v roku 1987. Mal sa stať základom novej, tzv. III. generácie elektrických rušňov Škoda, ktorých dodávky mali pokračovať plánovanou sériovou výrobou rušňov predbežne označených ako rad 170, ktorých výroba sa však už neuskutočnila.

Počas svojej existencie si vyslúžil pre svoje motory prezývku „Asynchron“.

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Rušeň je skriňového typu, s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, medzi nimi sa nachádza strojovňa. Má dva dvojnápravové podvozky, ktoré boli vyvinuté už v roku 1985. Rušeň bol pôvodne vybavený pomalobežnými striedavými asynchrónnymi motormi, pre každú zo štyroch náprav jedným, tie boli neskôr zamenené za rýchlobežné. Motory sú napájané cez prúdový striedač. Okrem vzduchových brzdných systémov a ručnej brzdy má rušeň i elektrodynamickú brzdu, ktorá mala slúžiť v prevádzke ako hlavná.

Prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Rušeň nebol nikdy v majetku ČSD ani Českých dráh, bol týmto spoločnostiam iba prenajatý. V prevádzke bol skúšaný na tratiach Praha-Beroun a Praha – Lysá nad Labem – Kolín. Od roku 1991 bol ako prenajatý rušeň deponovaný v depe Nymburk, v roku 1994 bol výrobcom predaný firme Prvá správkárenská, ktorá ho do roku 1996 prenajímala Českým dráham. Rušeň bol od roku 1997 prenajatý firme ČMKS Holding, ktorá ho mala až do roku 2003 odstavený v Českej Třebovej. Odtiaľ bol prepravený späť do areálu firmy Škoda Plzeň, kde jeho komponenty boli využité pri vývoji radu 380.

Význam[upraviť | upraviť kód]

Rad 169 sa mal stať základom novej koncepcie elektrických rušňov Škoda určených pre obnovu rušňového parku ČSD. Štátny dopravca by tak získal moderné rušne porovnateľné s inými strojmi svetovej produkcie, vrátane tých západných. Politické a ekonomické udalosti na prelome 80. a 90. rokov však ich vývoj zastavili. A tak prvým elektrickým rušňom dodaný Českým dráham od ich vzniku v roku 1993 je až rad 380.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 169 na českej Wikipédii.