Elektrický rušeň 380

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elektrický rušeň radu 380
Rušeň 380.002 na Železničnom škúšobnom okruhu Cerhenice
Rušeň 380.002 na Železničnom škúšobnom okruhu Cerhenice
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť200 km/h
Trvalý výkon6 400 kW
Napájacie sústavy3 kV js/25 kV~50 Hz/15 kV~16,7 Hz
Regulácia výkonuIGBT moduly
Trakčný motorŠKODA ML 4550 K/6 (4×)
Výkon trakčného motora1 600 kW
Prenos krútiaceho momentudutým hriadeľom
Vykurovanie súpravyElektrické
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Trvalá ťažná sila213 kN
Maximálna ťažná sila274 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť86 t
Adhézna hmotnosť86 t
Dĺžka cez nárazníky18 000 mm
Šírka3 080 mm
Výška3 905 mm
Typ brzdypneumatická kotúčová s diskami na kolesách, EDB (elektrodynamická brzda)
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Transportation
PrevádzkovateľČeské dráhy
Rok výroby20082011
Počet vyrobených kusov20
V prevádzke v období2010 – súčasnosť
Továrenské označenieŠkoda 109E1

Elektrický rušeň 380 (továrenský typ Škoda 109E1, od júna 2013 sa používa obchodný názov Emil Zátopek[1]) je trojsystémový rušeň, ktorého prototypy boli predstavené v roku 2008.

Vývoj a dodávky pre České dráhy[upraviť | upraviť zdroj]

Už začiatkom 90. rokov, kedy sa začali rysovať prvé vízie zvyšovania rýchlosti na Česko-Slovenských železniciach, začal vo firme Škoda vývoj trojsystémových rušňov s asynchrónnymi motormi a GTO tyristorovou reguláciou - typ 103E. Škoda pritom nadviazala na skúsenosti s funkčnou vzorkou 85E - u ČSD v prevádzke ako rad 169. V roku 1996 bol návrh prepracovaný, nový typ 109E bol navrhnutý s reguláciou IGBT.[2] Model rušňa od Františka Pelikána bol prvýkrát verejnosti predstavený na výstave Transport '97 v Ostrave.

V roku 2002 uverejnili České dráhy zámer nakúpiť 20 trojsystémových elektrických rušňov pre rýchlosť 200 km/h. Rušeň je určený pre dopravu vlakov osobnej dopravy najmä na koridorových tratiach v strednej Európe, teda v Česku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Slovensku a Maďarsku. Do súťaže sa vtedy prihlásil Siemens s typom ES64U4-C a konzorcium Bombardier-Škoda s rušňom na báze typu Traxx. V marci 2003 výberové konanie skončilo bez víťaza. Do novej súťaže, vyhlásenej koncom roku 2003 sa prihlásili opäť Siemens a Škoda, tentoraz však samostatne, bez spolupráce s firmou Bombardier. Zvíťazila ponuka Škody a 9. apríla 2004 bola so Škodou uzavretá zmluva. Do 30. mesiacov mal byť vyrobený prototyp a do 48. mesiacov mal byť schválený typ a dodaný prvý kus Českým dráham.[3]

V decembri 2006 skriňa rušňa úspešne prešla statickou skúškou podľa EN15227. Pevnostné parametre skrine rušňa podľa tejto normy vyžadujú európske Technické špecifikácie interoperability u nových projektov, zmena projektu podľa nových požiadaviek teda nebola pre 109E nutná. Exteriér prototypu 380.002 predstavil výrobca 23. júla 2008 na skúšobnej koľaji v plzenskom areáli firmy. Prototyp 380.001 bol v septembri 2008 vystavený na veľtrhu dopravnej techniky InnoTrans v Berlíne, rušeň 380.002 bol prepravený na ZZO Velim, kde sa podroboval skúškam. Riaditeľom realizačného tímu bol Marek Herbst a v máji 2009 bol vo výrobe už 7. kus.

Prvé kusy mali byť dodané v priebehu roku 2009 a testované na rôznych tratiach, s ich nasadením v pravidelných turnusoch, zrejme na vlakoch EuroCity na I. tranzitnom koridore sa rátalo od grafikonu 2009/2010 (od decembra 2009). Do konca roku 2009 však rušne neboli odovzdané a za oneskorenie dodávok hrozilo Škode penále až 200 mil. Kč.[4] Škoda penále odmietla a obhajovala sa tým, že meškanie bolo spôsobené zmenou noriem v priebehu vývoja a schvaľovania.[5]

V septembri 2010 bol na InnoTrans v Berlíne predvedený rušeň 380.011. V januári 2011 bol stav taký, že dva kusy jazdili v rámci skúšobnej prevádzky s vlakmi osobnej dopravy vrátane EuroCity, dva s nákladnými vlakmi a päť kusov bolo na skúšobnom okruhu vo Velime. Celkovo devätnásť strojov bolo zmontovaných a výroba dvadsiateho spela do finále.[6]

V septembri 2012 stále nebola zavŕšená medzinárodná homologizácia. Spor dospel k arbitráži, pretože České dráhy oneskorenie vyčíslili na približne trištvrte miliardy, zatiaľ čo výrobca ponúkol 100 mil. Kč a sám podal žalobu o 216 miliónov korún.[7][8]

Odvodené typy[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Škoda 109E

Technický popis a parametre[upraviť | upraviť zdroj]

Rušeň 380.002-6 s 30 nákladnými vozňami na skúšobnom okruhu Cerhenice

Elektrický rušeň radu 380 je určený pre prevádzku na tratiach elektrifikovaných tromi hlavnými napájacími systémami používanými v strednej Európe: striedavé napätie 25kV/50Hz a 15kV/16,7Hz a jednosmerné napätie 3kV. Vo všetkých troch napájacích sústavách umožňuje rekuperačné dynamické brzdenie. Pre prípad nemožnosti vrátenia energie do trakčného vedenia je rušeň vybavený aj brzdovými odporníkmi.

Podľa výrobcu rušeň vyhovuje prísnym limitom rušenia terajších zabezpečovacích systémov. Rušeň je osadený niekoľkými vlakovými zabezpečovačmi, používanými v Česku aj v okolitých krajinách - MIREL VZ1 V03 pre Česko, Slovensko a Maďarsko (uvažuje sa tiež o použití ETCS STM modulu LS06 po jeho schválení)[9], LZB 80E spolu s integrovaným modulom PZB 90 pre Nemecko a Rakúsko a SHP EDA3 pre Poľsko. Do budúcnosti sa počíta s použitím jednotného európskeho zabezpečovacieho systému ETCS.

Rušeň má schválenú maximálnu rýchlosť 200 km/h a maximálny výkon je 7,2 MW (9 655 koní).

Pri výrobe boli použité niektoré technológie obvyklé u závodných automobilov, napríklad vláknové kompozity pre duté hriadele alebo hliníkové brzdové kotúče.

Rušeň je konštruovaný s ohľadom na dnešné nároky protipožiarnej bezpečnosti (samohasiace zariadenie, odolná stena medzi kabínou a strojovňou). Deformačné zóny by mali zachovať priestor okolo strojvodcu i pri náraze pri rýchlosti 110 km/h do cisternového vozidla s hmotnosťou 15 ton, deformačné diely rušňa sú vymeniteľné.

Skúšobná prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Rušeň 380.007 na čele osobného vlaku na Brnenskej hlavnej stanici

Rozhodnutím Železničného úradu č.j. DUCR-25487/10/Kv z 19. mája 2010 boli stanovené podmienky pre skúšobnú prevádzku bez cestujúcich pre rušne 380.007 a 380.008, s platnosťou do 31. decembra 2010. V prvých týždňoch skúšobnej prevádzky boli rušne nasadzované prevažne na trati Plzeň - Praha pod hlavičkou nákladného dopravcu ČD Cargo. V noci z 8. na 9. augusta 2010 bol rušeň 380.008 v čele kontajnerového vlaku presunutý na Ostravsko, kde mal jazdiť na trati Petrovice u Karviné - Břeclav, Ostrava - Brno, Ostrava - Horní Lideč, Ostrava - Třinec.

Od 23. augusta prebiehali skúšobné jazdy z meracím vozňom rýchlosťou až 176 km/h a toho istého dňa boli nasadené stroje 380.005 a 380.006 spolu s meracím vozňom VÚŽ a vozňom ČD radu BMZ na skúšobné jazdy v úseku Pardubice - Choceň. V ďalších dňoch prebiehalo meranie v ďalších úsekoch a od 5. októbra bol stroj 380.005 nasadzovaný tiež na poštové vlaky Ostrava - Praha a späť.

Do osobnej prevádzky bol prvýkrát nasadený rušeň 380.008 15. decembra 2010, keď viedol vlak EuroCity 171 Hungaria na trase Praha - Břeclav. Od 16. decembra bol pre dva rušne tohto radu vytvorený obeh, ktorý zahŕňal ťahanie vlakov EC/IC/R na ramene Praha - Břeclav. Rušne v tomto obehu jazdili pod DKV Praha, PJ Vršovice.[10]

15. marca 2011 začali testy rušivých prúdov v Rakúsku, na trati medzi Břeclavou a Hohenau s rušňom 380.004. Je to prvýkrát, kedy sa pohyboval rušeň tejto rady, na území Rakúska vlastnou silou.[11] 19. mája bol tento rušeň rakúskymi úradmi zabavený.[12] V druhom polroku 2011 sa mimo rušňov č. 005, 007 a 008 objavili na vlakoch s cestujúcimi tiež stroje 012 a 014, obeh bol rozšírený aj o ramená Praha - Bohumín a Bohumín - Břeclav.[13]

Od začiatku nového cestovného poriadku na rok 2012 bola schválená skúšobná prevádzka pre 15 rušňov. Od januára 2012 jazdilo v osobnej doprave 10 rušňov, a to č. 005, 007, 008, 009, 011, 012, 013, 014, 016 a 019, od 25. januára 2012 k nim pribudli aj rušne 010 a 015 a 20. marca aj stroj 380.004.

Rušeň 380.011 v nátere pre kampaň Vlakom na EURO

V priebehu roku 2012 prebiehali skúšky týchto rušňov v zahraničí, najmä v Nemecku a Poľsku, kde sa očakávalo rýchle schválenie. Rušeň 380.011 bol opatrený reklamným polepom, propagujúcim futbalové EURO v Poľsku a rovnakým polepom mal byť vybavený aj rušeň 020, ktorý mal byť schválený pre prevádzku v Poľsku, ale to neprebehlo.

Od prvej zmeny GVD (od 10. júna) bola prevádzka rozšírená o obsluhu vlakov medzi Prahou a Ústím nad Labem, predovšetkým rýchlikov jazdiacich v úseku Praha - Cheb, najmä s EuroCity do Nemecka. Predtým boli ťahané tieto vlaky rušňami radu 150. Zároveň bol do obehu zaradený rušeň 380.003, teda v obehu boli rušne č. 003, 004, 005, 007, 008, 009, 010, 011, 012, 013, 014, 015, 016 a 019. Od októbra 2012 neboli rušne radu 380 v tomto obehu po určitú dobu nasadzované, v súvislostiach so zavedením vlakov D1 Express medzi Prahou a Brnom. Od 4. októbra 2012 začali rušne 009 a 013 ťahať dva páry vlakov D1 Express medzi Prahou a Brnom a boli opatrené polepmi propagujúcimi tieto spoje.

Dňa 18. apríla 2013 bolo oznámené, že rušne dostali celoeurópsky schvaľovací certifikát od nemeckej EBC, ktorý je základom pre schválenie k prevádzke v okolitých krajinách.[14] K definitívnemu schváleniu rady 380 pre prevádzku po českých koľajniciach došlo ku koncu skúšobnej prevádzky v júni 2013. 27. júna tak bola rada rušňov, za prítomnosti krstného rodiča, Dany Zátopkovej pomenovaná Emil Zátopek.[15]

V máji 2014 ČD oznámili, že budú spolupracovať s DB na linke Praha - Hamburg, a to na desať rokov od decembra 2015, a počítajú tu s nasadením rušňov rady 380.[16][17]

Prevádzka v súčasnoti[upraviť | upraviť zdroj]

Rušeň 380.011 v nátere pre kampaň „Vlakom na EURO“ v čele spoja EuroCity 103 „Polonia“ v roku 2014

V GVD 2013/14 boli rušne nasadzované predovšetkým na vlaky EC na tratiach Praha - Viedenské Nové Mesto, Praha - Vsetín - Žilina, Bohumín - Břeclav a s párom IC 560/561 zachádzali aj do Starého Mesta u Uherského Hradiště. V priebehu roka 2014 bola časť rušňov uvoľnená z viedenskej trate vďaka skúšobnej prevádzke jednotiek railjet. Po úspešnom schválení v Maďarsku potom boli na jeseň prvýkrát zahájené skúšobné jazdy týchto rušňov na páre vlakov EC 272/273 Avala v úseku Praha - Budapešť. Zároveň bol jeden rušeň používaný na ťahanie vnútroštátnych vlakov v Maďarsku. Na týchto vlakoch prebiehalo zaškoľovanie slovenských a maďarských rušňovodičov na nové rušne.

Od 14. decembra 2014, so začatím nového grafikonu, sú rušne radu 380 nasadzované na päť párov vlakov EC na budapeštianskej trati. Zvyšok vlakov tak stále ťahajú už štyridsaťročné slovenské stroje rady 350. Ďalšie stroje sú používané na vedenie vlakov vyššej kvality na trati do Žiliny (novo spolu s radom 361) a diaľkových vlakov prichádzajúcich z Poľska v úseku Bohumín - Břeclav - Viedeň. Do budúcnosti sa počíta s využitím ostatných rušňov na trase do Drážďan, Berlína a Hamburgu (namiesto už nevyhovujúcej rady 371). Certifikácia pre prevádzku v Nemecku bola typu udelená v máji 2015.[18]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SŮRA, Jan. Škoda pojmenovala nejrychlejší lokomotivu po běžci Emilu Zátopkovi [online]. IDNES.cz, 2013-06-27, [cit. 2016-06-09]. Dostupné online. (po česky)
  2. BONEV, Jan. Elektrická lokomotiva 355/380 [online]. 2006, [cit. 2016-06-09]. Dostupné online. (po česky)
  3. KOVÁČ, Juraj; VINŠ, Matouš. Škodovácká odysea je u konce: 109E a 15T jdou do provozu [online]. 2010-05-23, [cit. 2016-06-09]. Dostupné online. (po česky)
  4. ČT24. Škodě hrozí 200 milionová pokuta za zpožděné lokomotivy. ČT24, 2009-10-25. Dostupné online [cit. 2016-06-09]. (po česky)
  5. SMRČKA, Milan. ŠKODA nehodlá platit pokutu za zpoždění dodávek lokomotiv. K-Report, 2009-10-28. Dostupné online [cit. 2016-06-09]. (po česky)
  6. Na českých železniciach jazdia nové rušne z Plzne
  7. SŮRA, Jan. Dráhy vyostřují spor se Škodou o nové lokomotivy, hrozí arbitráží. iDNES.cz, 2012-07-04. Dostupné online [cit. 2016-06-09]. (po česky)
  8. SŮRA, Jan. Škoda žaluje České dráhy. Za zpožděné lokomotivy prý neplatí. iDNES.cz, 2012-09-03. Dostupné online [cit. 2016-06-09]. (po česky)
  9. Rušeň 109E - Vlakové zabezpečovače, rádiostanica
  10. PETRÁK, Josef. Škoda 109E poprvé na osobním vlaku Českých drah [online]. Zelpage.cz, 2010-12-15, [cit. 2016-06-09]. Dostupné online. (po česky)
  11. CD 380 004 in Österreich (nemecky)
  12. Šikanovanie? Rakúšania zabavili pri testoch lokomotívu Škoda, [lidovky.cz], 19. mája 2011
  13. 380.014 na EuroCity 104/137, Foto: Unipuls, 30.4 .2011
  14. ŠINDELÁŘ, Jan. Nová škodovácká lokomotiva konečně získala evropský certifikát. E15.cz, 2013-04-18. Dostupné online [cit. 2016-06-09]. (po česky)
  15. Emil Zátopek vyrazil na trať, Škoda Transportation, tlačová správa z 27. 6. 2013
  16. Jan Šindelář: Dráhy sa snažia vyšachovať Jančuru, rokujú o zmluve s Deutsche Bahn, e15.cz, 18 . 2. 2014
  17. http://www.zelpage.cz/zpravy/9319
  18. SŮRA, Jan. Zátopek může jezdit v Německu. Škoda po letech získala klíčový papír [online]. iDNES.cz, 2015-05-22, [cit. 2016-06-09]. Dostupné online. (po česky)

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 380 na českej Wikipédii.