Elena Baltachová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Elena Baltachová
Elena Baltachová
Krajina Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Dátum narodenia 14. august 1983
Miesto narodenia Kyjev, Ukrajina
Dátum úmrtia 4. máj 2014 (30 rokov)
Miesto úmrtia Londýn, Spojené kráľovstvo
Výška 1,75 m
Hrá pravou rukou
Peňažné výhry 1 190 893 $
Dvojhra
Výhry – prehry 324–243
Turnaj. víťazstvá 0 WTA, 11 ITF
Najvyššia pozícia 49 (13. september 2010)
Dvojhra na Grand Slame
Australian Open 3. kolo (2005, 2010)
French Open 2. kolo (2011)
Wimbledon 3. kolo (2002)
US Open 2. kolo (2010, 2011)
Štvorhra
Výhry – prehry 59–59
Turnaj. víťazstvá 0 WTA, 4 ITF
Najvyššia pozícia 211 (17. január 2011)
Štvorhra na Grand Slame
Australian Open 2. kolo (2010)
Wimbledon 2. kolo (2005, 2010)
Stav k: 4. máj 2014
Odkazy

Elena Baltachová (angl. Elena Baltacha, ukr. Олена Сергіївна Балтача – Olena Serhijivna Baltača; * 14. august 1983, Kyjev, Ukrajina – † 4. máj 2014, Londýn, Spojené kráľovstvo[1]) bola britská profesionálna tenistka.

Hrala pravou rukou, bekhendom obojručne. Jej najvyšším umiestnením na rebríčku WTA v dvojhre bolo 49. miesto (13. september 2010) a vo štvorhre 213. miesto (17. október 2005). Na okruhu WTA nevyhrala žiadny turnaj, ale na okruhu ITF zvíťazila v 11 turnajoch vo dvojhre a 4 vo štvorhre. Zomrela na rakovinu vo veku iba 30 rokov.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Kyjeve. Pochádzala zo športovej rodiny. Otec Sergej bol futbalistom, matka Olga reprezentovala Sovietsky zväz v modernom päťboji a sedemboji. Z Kyjeva sa vo veku 6 rokov odsťahovala do anglického Ipswichu, kde otec získal futbalové angažmán, a po jeho ďalšom prestupe sa po roku presunuli do Škótska.[2] Na konci života žila v Londýnskom obvode Enfield a v Ipswichi.

V roku 2001 postúpila do semifinále juniorky Wimbledonu[3] a o rok neskôr vyhrala prvé dva tituly na okruhu ITF (v britskom Felixstowe a v Pamplone) a postúpila do tretieho kola Wimbledonu. Hrala tam na divokú kartu, porazila oi. Amandu Coetzerovú, ale prehrala s Jelenou Lichovcevovou.[4] Pod vedením trénerky a bývalej britskej jednotky Jo Durieovej[3] sa sama stala najlepšou Britkou vo svetovom rebríčku a zostala ňou s krátkymi prestávkami až do roku 2012, kedy ju preskočili mladšie súperky. Už vtedy, v 19 rokoch sa stala aj členkou reprezentačného fedcupového tímu Spojeného kráľovstva, v ktorom zostala až do konca kariéry. Zohrala v ňom celkom 28 dvojhier a 21 štvorhier.

Jej vzostup ale zastavili zdravotné ťažkosti. Pôvodne tajomná náchylnosť na choroby[5] nakoniec bola vysvetlená chronickou chorobou pečene (primárna sklerotizujúca cholangitída), ktorá znižovala schopnosti jej imunitného systému a ktorá je spojená so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny pečene.

Zdravotné problémy zasiahli aj jej kariéru. Medzi výsledky v ďalších rokoch vynikol postup do tretieho kola na Australian Open 2005, do ktorého prešla až z kvalifikácie.[4] Vyhrala niekoľko ďalších turnajov ITF, najmä trikrát v rokoch 2010, 2011 a 2013 zvíťazila na kvalitnom AEGON Championships v Nottinghame,[2] ale na okruhu WTA nikdy nehrala ani finále.

Do prvej stovky svetového rebríčka sa aj preto presadila až v roku 2009[6] a o rok neskôr dosiahla svoj vrchol, keď sa posunula až na 49. miesto. V rokoch 2009 až 2012 bola najlepšou Britkou vo svetovom rebríčku nepretržitých 132 týždňov v rade.[4] Napriek zdravotným ťažkostiam, ktoré okrem choroby zahŕňali aj zranenia, nevynechala možnosť štartovať na Letných olympijských hrách v Londýne, kde porazila Maďarku Ágnes Szávayovú, než prehrala v druhom kole s Anou Ivanovičovpu, hneď potom.[2]

Život po konci kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2013 ukončila kariéru a oznámila, že sa bude venovať práci trénerky v novej akadémii,[4] ktorú v Ipswichi založila so svojím dlhoročným trénerom Ninom Severinom. V decembri 2013 sa Severino stal jej manželom.[7]

V januári 2014 jej ale lekári diagnostikovali rakovinu pečene,[8] na ktorú 4. mája zomrela.[9] Jej pamiatku uctili mnohé tenisové osobnosti, vrátane piatich desiatok tenistov, ktorí na jej počesť držali minútu ticha na tenisovom turnaji v Madride.[3] Tenisový korešpondent BBC Russell Fuller pri tej príležitosti pripomenul, že práve jej výsledky ukázali cestu nádejným Britkám, ako Laure Robsonovej alebo Heather Watsonovej.[6]

Finálové účasti na turnajoch WTA (0)[upraviť | upraviť zdroj]

Žiadneho finále na WTA sa nezúčastnila.

Víťazstvo na okruhu ITF (15)[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojhra (11)[upraviť | upraviť zdroj]

Č. Dátum Turnaj Dotácie Plocha Súperka vo finále Výsledok
1. 14. júl, 2002 GBR Felixstowe 25 000 $ Tráva IRL Kelly Ligganová 4-6, 6-2, 6-3
2. 28. júl, 2002 ESP Pamplona 25 000 $ Tvrdý (h) FRA Virginie Pichetová 6-2, 6-1
3. 16. október, 2005 GBR Jersey 25 000 $ Tvrdý (h) AUT Daniela Kixová 6-4, 6-4
4. 30. marec, 2008 GBR Jersey 25 000 $ Tvrdý (h) CRO Ana Vrljićová 6-1, 6-3
5. 6. apríl, 2008 BEL Torhout 75 000 $ Tvrdý (h) CZE Iveta Benešová 6-7 (5), 6-1, 6-4
6. 26. apríl, 2009 KOR Changwon 25 000 $ Tvrdý JPN Džunri Namigatová 6-3, 6-1
7. 26. septembra, 2009 GBR Shrewsbury 75 000 $ Tvrdý (h) GBR Katie O’Brienová 6-3, 4-6, 6-3
8. 14. február, 2010 USA Midland 100 000 $ Tvrdý (h) CZE Lucie Hradecká 5-7, 6-2, 6-3
9. 31. máj, 2010 GBR Nottingham 50 000 $ Tráva USA Carly Gulliksonová 6-2, 6-2
10. 6. jún, 2011 GBR Nottingham 100 000 $ Tráva CZE Petra Cetkovsá 7-5, 6-3
11. 10. jún, 2013 GBR Nottingham 50 000 $ Tráva SLO Tadeja Majerićová 7-5, 7-6

Štvorhra (4)[upraviť | upraviť zdroj]

Č. Dátum Turnaj Dotácie Plocha Partnerka Súperky vo finále Výsledok
1. 21. júl, 2002 ESP Valladolid 25 000 $ Tvrdý MAD Natacha Madriantefyová NZL Leanne Bakerová

IND Manisha Malhotrová

6-2, 6-3
2. 28. júl, 2002 ESP Pamplona 25 000 $ Tvrdý (h) IRL Kelly Ligganová IRL Yvonne Doyleová

NED Susanne Triková

6-7 (6), 7-6 (1), 6-3
3. 17. október, 2004 GBR Sunderland 25 000 $ Tvrdý (h) GBR Jane O'Donoghueová SVK Eva Fislová

SVK Stanislava Hrozenská

6-1, 4-6, 6-2
4. 25. septembra, 2005 GBR Glasgow 25 000 $ Tvrdý (h) EST Margit Rüütelová GBR Anne Keothavongová

GBR Karen Patersonová

6-3, 6-7 (2), 6-2

Fed Cup[upraviť | upraviť zdroj]

Elena Baltachová sa zúčastnila 39 zápasov vo Fed Cupe[10] za tím Spojeného kráľovstva s bilanciou 19-9 vo dvojhre a 14-7 vo štvorhre.

Pozícia v rebríčku WTA na konci sezóny[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojhra[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Poradie 880. 397. 248. 157. 373. 202. 122. 347. 187. 136. 89. 55. 50. 172. 220.

Štvorhra[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
Poradie 401. 262. 490. 355. 246. 508. 365. 961. 648.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.handelsblatt.com/tennis-international-tennis-fruehere-profispielerin-baltacha-gestorben/9843508.html
  2. a b c EVANS, Richard. Elena Baltacha obituary. The Guardian, 2014-05-05. Dostupné online. (en)
  3. a b c DICKSON, Mike. Elena Baltacha tribute: She was a delightful open book who fought to the last. Daily Mail, 2014-05-06. Dostupné online. (en)
  4. a b c d Elena Baltacha announces retirement from tennis. The Scotsman, 2013-11-19. Dostupné online. (en)
  5. JAGO, Richard. Mystery bug halts Baltacha's march. The Guardian, 2002-10-02. Dostupné online.
  6. a b Elena Baltacha: Former British number one dies of liver cancer. BBC, 2014-05-05. Dostupné online. (en)
  7. Elena Baltacha marries coach Nino Severino. [s.l.] : Women's tennis blog. Dostupné online. (en)
  8. Elena Baltacha: Former British number one has liver cancer. BBC. Dostupné online. (en)
  9. Britská tenistka Baltachaová podlehla rakovině. V pouhých 30 letech. [s.l.] : iDnes.cz. [Cit. 2014-05-05]. Dostupné online. (cs)
  10. Elena BALTACHA. [s.l.] : Fed Cup. Dostupné online. (en)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]