Eliel Saarinen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:13, 12. marec 2013, ktorú vytvoril Addbot (diskusia | príspevky) (Bot: Odstránenie 23 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q312028))
Eliel Saarinen

Eliel Gottlieb Saarinen(* 20. august 1873, Rantasalmi, Fínsko - † 1. júl 1950, Bloomfield Hills, USA) bol fínsky architekt. Spolu s architektom Alvarom Aaltom sú považovaný za priekopníkov modernej fínskej architektúry. Práce Eliela Saarinena sa stali spojovacím článkom medzi architektonickými cieľmi devätnásteho a dvadsiateho storočia.

Životopis

Hvitträsk v Kirkkonummi, Fínsko (1902)

Eliel (Gottlieb) Saarinen sa narodil v roku 1873 v Rantasalmi vo Fínsku. Jeho otec sa volal Juho Saarinen. V rokoch 1893-97 vyštudoval súčasne maliarstvo a architektúru na technickej univerzite v Helsinkách. Na škole sa zoznámil s partnermi Hermanom Geselliusom a Armasom Lindgrenom s ktorými v roku 1986 zakladajú architektonickú kanceláriu pod názvom Gesellius, Lindgren, and Saarinen. Medzi Saarinenove najvýraznejšie diela z tohto obdobia patria Fínsky pavilon pre Expo v roku 1900 v Paríži, Fínske Národné múzeum v Helsinkách(1900) a jeho vlastný dom Hvitträsk House pri Helsinkách(1902) v ktorom mal aj kanceláriu. Saarinenov štýl z počiatku inšpirovaný viedenskou secesiou sa čoskoro vyformoval a dnes je známy pod názvom Národný romantizmus. Vyvrcholil v návrhu Železničnej stanice v Helsinkách s ktorým autor v roku 1904 vyhral súťaž. Projekt sa realizoval v rokoch 1910-1914 a ovplyvnil architektúru mnohých železničných staníc nielen vo Fínsku ale aj v USA .

V roku 1904 sa Saarinen oženil so sestrou Hermana Geselliusa, sochárkou Louise (Loja) Geselliusovou. V roku 1905 ( 31. Marec) sa im narodila dcéra Eva-Lisa Pipsan a v roku 1910 (20.august) syn Eero. Okrem architektúry sa Saarinen venoval aj dizajnu nábytku a kobercov. Najznámejšie sú jeho stoličky ako drevená Hannes Chair (1908), navrhnutá pre brata bankára podľa ktorého je aj pomenovaná, a White Chair (1910)navrhnutá priamo do zimnej záhrady autorovho domu. V roku 1922 navrhol dizajn fínskej marky. Saarinen sa venoval aj urbanistickým projektom. V rokoch 1910-1915 pracoval na urbanistickom projekte mesta Munksnäs-Haga, neskôr bol projekt knižne spracovaný.

Venoval sa aj rozvoju zahraničných miest ako Budapešť a hlavné mesto Estónska Tallinn (Reval). V roku 1912 vyšla jeho brožúra venovaná problémom Budapešti a v roku 1913 vyhral prvé miesto v medzinárodnej súťaži s návrhom na Tallinn. V rokoch 1917-1918 pracoval na urbanistickom projekte Helsínk.

Železničná stanica v Helsinkách (1910-14).
Mutual Reserve Association Building v Tallinne (1912).

V roku 1922 vyhral Saarinen druhé miesto v medzinárodnej súťaži s návrhom Tribune Tower v Chicagu, Illinois. Pretože vyhral druhé miesto jeho návrh nebol realizovaný v Chicagu ale v Houstone, Texas nazvaný Gulf Building(1929). Vďaka súťaži architekt opustil Fínsko a v roku 1923 prišiel bývať do USA kde zostal už do smrti. Jeho prvým americkým domovom bolo mesto Evaston v Illinois, kde pracoval na projekte rozvoja Chicaga. Od roku 1924 začal pôsobiť ako profesor na Michiganskej univerzite. V roku 1925 dostal ponuku navrhnúť areál školy Cranbrook Educational Center v Bloomfield Hills v Michigane. Centrum vzniklo s myšlienkou vytvoriť ekvivalent nemeckého Bauhausu. Komplex okrem iného zahŕňa aj Akadémiu umení na ktorej od roku 1926 Saarinen učil a neskôr sa stal jej prezidentom( v roku 1932).

Spolu so svojimi žiakmi Rayom Eamesom a Charlesom Eamesom navrhoval dizajn nábytku. Najznámejšie z tej doby(1929) sú stoličky Side chair, navrhnutá do Saarinenovej jedálne, a Blue chair do manželkinej pracovne. V roku 1949 projektoval kostol Christ Church v Minneapolise.

Saarinenom syn Eero Saarinen(1910-1961) bol taktiež významným architektom, žiakom svojho otca a v 30-tych rokoch s ním výrazne spolupracoval. Eliel Saarinen zomrel v roku 1950 v USA a pochovaný je meste Hvitträsk.

Zdroje