Eliptická dráha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Malé teleso vo vesmíre obiehajúce okolo väčšieho (podobne ako planéta okolo Slnka) po eliptickej dráhe s väčším telesom umiestneným v jednom z ohnísk elipsy.
Dve telesá rovnakej hmoty obiehajúce okolo spoločného barycentra po eliptických dráhach.
Schéma suborbitálneho letu, A – štart, B – pristátie, G – ťažisko Zeme, S – stratosféra, 1 – vzlet, 2 – mikrogravitácia, 3 – návrat. Zotrvačný let prebieha po elipse, v ktorej ohnisku sa nachádza ťažisko Zeme.

Eliptická dráha (al. eliptická orbita), v astrodynamike alebo v nebeskej mechanike znamená Keplerovu dráhu s obežnou excentricitou menšou ako 1. Zahŕňa aj kruhovú dráhu s excentricitou rovnou nule. V striktnejšom chápaní je to Keplerova dráha s excentricitou väčšou ako 0 a menšou ako 1, zahŕňajúca kruhovú dráhu. V širšom zmysle je to Keplerova dráha s negatívnou energiou. Tá zahŕňa radiálnu eliptickú obežnú dráhu s excentricitou rovnajúcou sa 1.

V gravitačnom probléme dvoch telies s negatívnou energiou, obidve telesá sa pohybujú po eliptickej obežnej dráhe s rovnakou dĺžkou doby obehu okolo spoločného barycentra. Tiež relatívna pozícia jedného telesa vzhľadom na druhé sa pohybuje po eliptickej obežnej dráhe.

Medzi eliptické obežné dráhy patria aj dvojeliptická prechodová dráha, Hohmannova prechodová dráha, a zvláštnym prípadom vysokej eliptickej dráhy sú Molnijova dráha a Tundrová dráha. Medzi Eliptické dráhy patrí aj zotrvačná fáza suborbitálneho letu, ktorá prebieha po eliptickej dráhe, ale na rozdiel od klasických eliptických dráh pretína povrch obiehaného telesa.

Rýchlosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pri štandardnom predpoklade kruhová rýchlosť (v\,), telesa pohybujúceho sa po eliptickej dráhe, môže byť vypočítaná ako:

v=\sqrt{\mu\left({2\over{r}}-{1\over{a}}\right)}

kde:

  • \mu\, je štandardný gravitačný parameter,
  • r\, je vzdialenosť medzi obiehajúcimi telesami,
  • a\,\! je dĺžka strednej polosi.

Rovnica rýchlosti pre hyperbolickú trajektóriu má navyše + {1\over{a}}, alebo je rovnaká, ale v tom prípade je záporná.

Obežná doba[upraviť | upraviť zdroj]

Pri štandardnom predpoklade doba obehu (P\,\!), telesa pohybujúceho sa po eliptickej dráhe, môže byť vypočítaná ako:

P=2\pi\sqrt{a^3\over{\mu}}

kde:

Výsledok:

Energia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri štandardnom predpoklade špecifická obežná energia (\epsilon\,), eliptickej dráhy je záporná a obežná energia zachovania rovnosti pre danú obežnú dráhu môže byť:

{v^2\over{2}}-{\mu\over{r}}=-{\mu\over{2a}}=\epsilon<0

kde:

Výsledok:

  • Pre danú strednú polos, špecifická obežná energia je nezávislá od excentricity.

Použitím vírusovej teórie zistíme:

  • priemerný čas špecifickej potenciálnej energie je rovný 2ε,
    • priemerný čas r−1 je a−1
  • priemerný čas špecifickej kinetickej energie je rovný -ε,

Uhol dráhy pohybu[upraviť | upraviť zdroj]

h\, = r\, v\, \cos \phi

kde:

  • h\, je špecifický relatívny moment hybnosti obežnej dráhy,
  • v\, je kruhová rýchlosť obiehajúceho telesa,
  • r\, je radiálna vzdialenosť obiehajúceho telesa od centrálneho telesa,
  • \phi \, je uhol dráhy pohybu.

Priemet dráhy na centrálne teleso[upraviť | upraviť zdroj]

Sínusový priemet dráhy ISS, Apríl 2013.
Priemet dráhy Molnija.
Priemet dráhy QZSS – Tundra

Priemet obežnej dráhy je zložený z pohybu obiehajúceho telesa a z vlastnej rotácie obiehaného telesa.

Kolmý priemet eliptickej dráhy na obiehané teleso má najčastejšie tieto tvary:

  • bod – geostacionárna dráha s malou excentricitou
  • úsečka – eliptická synchrónna dráha so sklonom 0°
  • priamka – rovníková dráha, so sklonom 0°
  • sínusoida – eliptické dráhy, so sklonom k rovníku a s malou excentricitou – typická pre bežné satelity s kruhovou orbitou
  • cykloida[1] – vysoké eliptické dráhy, so sklonom k rovníku cca 63°-116°a s excentrickou dráhou, s periódou pod 24hodin – typ Molnija [2]
  • osmičková – vysoké eliptické dráhy [3], so sklonom k rovníku cca 63°-116°a s veľkou excentricitou, s periódou 1deň – typ Tundra [4]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • D’Eliseo, MM (2007). "The first-order orbital equation". American Journal of Physics 75: 352 – 355. DOI:10.1119/1.2432126.
  • D’Eliseo, MM (2009). "The gravitational ellipse". Journal of Mathematical Physics 50: 022901-022901-10 doi = 10.1063/1.3078419.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elliptic orbit na anglickej Wikipédii.