Elisabeth Åsbrinková
| Elisabeth Åsbrinková | |
 v roku 2012 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 29. apríl 1965 (58 rokov) |
| Göteborg, Švédsko | |
| Dielo | |
| Debut | Citlivý bod |
| Významné práce | 1947, A vo Viedenskom lese stále stoja stromy |
| Odkazy | |
 | Elisabeth Åsbrinková (multimediálne súbory na commons) |
Elisabeth Åsbrinková (švéd. Elisabeth Katherine Åsbrink; * 29. apríl 1965, Göteborg, Švédsko) je švédska spisovateľka a novinárka. Pracovala v televízii SVT ako redaktorka a producentka. Spolupracovala na výrobe jedného z najpopulárnejších rozhlasových programov vo Švédsku Sommar in P1 (Leto na stanici P1).[1] Býva v Štokholme.
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
Knižný debut Elisabeth Åsbrinkovej Smärtpunkten – Lars Norén, pjäsen Sju tre och morden i Malexander (Citlivý bod – Lars Norén, hra sedem ku trom a vraždy v Malexandri, 2009). Kniha sa venuje kontroverznej dráme Larsa Noréna, ktorý v divadelnej hre Sedem tri (1999), ktorej názov odkazuje na §7.3, nechal na javisku prehovoriť troch ťažkých delikventov, pričom tí vôbec neskrývali svoje rasistické postoje.[2] Hneď prvá kniha Elisabeth Åsbrinkovej bola v roku 2009 nominovaná na Augustpriset – Augustovu cenu, každoročné ocenenie švédskych vydavateľov, v kategórii non-fiction literatúry a získala tiež nomináciu na Cenu švédskej investigatívnej žurnalistiky. Preložená bola do poľštiny.
V roku 2010 získala Elisabeth Åsbrinková štipendium Jarl Alfredius za záujem o súčasnú sociálnu problematiku. Spolupracovala na knihe švédskeho fotografa Björna Abelina BLÄCK – tatueringar hud minnen (ATRAMENT – spomienky tetované na koži) v roku 2010.
V auguste 2011 vydala Elisabeth Åsbrinková knihu Och i Wienerwald står träden kvar (A vo Viedenskom lese stále rastú stromy), ktorá vychádza z pozostalosti Otta Ullmanna – tvorila ju korešpondencia 500 listov písaných jeho rodičmi a príbuznými z Viedne, po tom čo sa v roku 1939 postarali o jeho útek pred nacizmom do vojnovo neutrálneho Švédska.
Kniha si získala množstvo pozornosti, ešte pred samotným vydaním. Odkryla nové informácie o zakladateľovi nábytkárskeho reťazca IKEA, Ingvarovi Kampradovi. Ten bol pod dohľadom tajnej polície, z roku 1943 o ňom existovala policajná zložka s názvom „Nazi“. Kniha odkryla jeho lojalitu voči švédskemu fašistickému vodcovi, ktorým bol Per Engdahl. Vyplynulo to z rozhovoru, ktorý s I. Kampradom urobila Elisabeth Åsbrinková v roku 2010. Ingvar Kamprad sa následne verejne ospravedlnil, napísal list svojim zamestnancom a svoje prosby o odpustenie neskôr opakoval v mnohých verejných rozhovoroch.[1]
Elisabeth Åsbrinková s knihou A vo Viedenskom lese stále stoja stromy vyhrala ocenenie Augustpriset za non-fiction literatúru (2011), Cenu Švédsko-dánskeho kultúrneho fondu za prácu v oblasti kultúry (2013) a získala tiež prestížne ocenenie pre reportážnu literatúru, cenu Ryszarda Kapuścińského vo Varšave (2014). Kniha bola preložená do nemčiny, holandčiny, poľštiny, dánčiny, nórčiny, slovenčiny a estónčiny.
V roku 2012 debutovala Elisabeth Åsbrinková ako autorka divadelnej hry Räls (Koľaje). Dramatizácia vychádza z autentických stretnutí a rozhovorov s detskými utečencami pred fašistickým Nemeckom, ktoré zorganizoval v roku 1938 Hermann Göring. Po tejto dráme napísala Elisabeth Åsbrink aj ďalšie divadelné hry.
V roku 2016 dokončila non-fiction dielo, s názvom 1947. Táto kniha je ambicióznym historicko-reportážnym projektom, v ktorom E. Åsbrink rekonštruuje jediný povojnový rok – 1947 – kedy sa formovala naša povojnová prítomnosť. Kniha bola opäť nominovaná na Augustpriset, vyšla v mnohých zahraničných prekladoch, medzi nimi v angličtine aj slovenčine.
Posledná kniha Elisabeth Åsbrinkovej Made in Sweden: 25 ideas that created a country (Vyrobené vo Švédsku: 25 nápadov, ktoré stvorili krajinu) bola vydaná v Austrálii.
V súčasnosti Elisabeth Åsbrinková prekladá do viacerých jazykov.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- ÅSBRINK, Elizabeth. Smärtpunkten: Lars Norén, pjäsen Sju tre och morden i Malexander. Stockholm: Natur & Kultur. 2009. Libris länk. ISBN 978-91-27-11880-5
- ÅSBRINK, Elizabeth. Bläck: tatueringar, hud, minnen. Tillsammans med fotograf Björn Abelin. Stockholm: Natur & Kultur. 2010. Libris länk. ISBN 978-91-27-12937-5
- ÅSBRINK, Elizabeth. Och i Wienerwald står träden kvar (1. uppl.). Stockholm: Natur & Kultur. 2011. Libris länk. ISBN 978-91-27-13087-6
- ÅSBRINK, Elizabeth. Anna Odell. Stockholm: Orosdi-Back 2015, i serien Svenska illustratörer och konstnärer. ISBN 978-91-86-59378-0
- ÅSBRINK, Elizabeth. 1947. Stockholm: Natur & Kultur, 2016. ISBN 978-91-27-14370-8
- ÅSBRINK, Elizabeth. Orden som formade Sverige. Stockholm: Natur & Kultur, 2018. ISBN 978-91-27-15631-9
Slovenské preklady[upraviť | upraviť zdroj]
- ÅSBRINK, Elizabeth. A vo Viedenskom lese stále stoja stromy. Krásno nad Kysucou : Vydavateľstvo Absynt, 2015. 392 s. ISBN 978-80-971823-3-5
- ÅSBRINK, Elizabeth. 1947. Žilina : Vydavateľstvo Absynt, 2018. 312 s. ISBN 978-80-8203-006-1
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Biography | Elisabeth Åsbrink in English [online]. [Cit. 2020-04-01]. Dostupné online. (po švédsky)
- ↑ Åsbrink, Elisabeth [online]. www.iliteratura.cz, [cit. 2020-03-31]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elisabeth Åsbrinková
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elisabeth Åsbrink na anglickej Wikipédii.