Elpénor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Odyseus a jeho druhovia pri návšteve čarodejnice Kirky, autor:Jan van Bijlert (cca 1597/1598–1671)

Elpénor alebo Elpénór (starogr. ἘλπήνωρElpénor/iný prepis Elpénór, lat. Elpenor) je v gréckej mytológii vojak ithackéko kráľa Odyesa.[1]

Elpénor bol vo vojne proti Tróji najmladším vojakom ithackého kráľa Odysea. Aj keď nepatril medzi lepších bojovníkov a ani rozumom príliš nevynikal, vojnu šťastne prežil.[1]

Spolu s Odyseom potom prežíval dlhú a strastiplnú cestu domov. Príčinou týchto strastí bol hnev boha Poseidóna za smrť Palaméda, ktorú mu vraj spôsobil Odyseus z pomsty za to, že ho prinútil odísť do trójskej vojny.[2]

Keď však na ceste prišli na ostrov Aiaia, na ktorom bývala čarodejnica Kirké, šťastie Elpénora opustilo. Po pohostení, ktoré Kirké Odyseovi a jeho mužom prichystala, vyliezol premožený vínom na rovnú strechu jej domu, aby si tam trocha pospal. Zobudil sa až na hlasy svojich druhov, ktorí boli na odchode a keďže zabudol, že je na streche, rozbehol sa za nimi a pri páde zo strechy sa zabil.[3][1]

Odyseus sa neskôr po ceste do vlasti dostal na prah podsvetia, kde stretol ducha Elpénora,[4] ktorý ho pri bezútešnom poletovaní prosil, aby dal jeho telo spáliť a pochovať, lebo ináč nemôže odísť do ríše mŕtvych. Odysea ešte požiadal, aby mu na hrob položil jeho veslo.[5][6] Odyseus jeho prianiu vyhovel. Vrátil sa na ostrov Aiaia a pochoval ho podľa želania.[7]

Homérov opis Odyseovho stretnutia s duchom Elpénora v podsvetí, je cenným dokladom o najstarších gréckych predstavách o posmrtnom živote.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 124.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 326.
  3. Homér, Odysea, 10,550-561.
  4. Apollodoros, Epitome, E,7,17.
  5. Homér, Odysea, 11,51-79.
  6. Hyginus, Fabulae 125.
  7. Homér, Odysea, 12,8-16.