Preskočiť na obsah

Emília Rigová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emília Rigová
slovenská vizuálna umelkyňa a vysokoškolská pedagogička
PseudonymBári Raklóri
Narodenie1980 (45 alebo 46 rokov)
Trnava, Česko-Slovensko
BydliskoBanská Bystrica
Alma materAkadémia umení v Banskej Bystrici
Odkazy
Webstránkaemiliarigova.com

Mgr. art. Emília Rigová, ArtD. (* 1980, Trnava) je slovenská vizuálna a konceptuálna umelkyňa, performérka, sochárka, kurátorka a vysokoškolská pedagogička rómskeho pôvodu.[1][2][3] Umelecky sa venuje skúmaniu kultúrnych a sociálnych stereotypov, politike tela, rómskej identite a psychológii jednotlivca.[4] Pracuje s rôznymi médiami, vrátane inštalácie, performance, videa a počítačovej grafiky.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z trnavskej rómskej rodiny, otec ju vychovával ako chlapca a dúfal, že po ňom prevezme rodinné kamenárstvo, v ktorom od šestnástich rokov pracovala. Rozhodla sa však nakoniec pre umenie, ktoré vnímala aj ako nástroj osamostatnenia sa od rodiny.[3][5] V rokoch 1995 – 1999 absolvovala odbor kameňosochárstvo na Škole umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave, v rokoch 1999 – 2005 pokračovala magisterským štúdiom sochárstva na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici u prof. Jána Hendrycha. V rokoch 2007 – 2011 tu potom nadviazala aj doktorandským štúdiom v odbore voľné výtvarné umenie pod vedením doc. Juraja Saparu s dizertačnou prácou Socha ako metalepsia v digitálnom veku.[6][7]

Absolvovala rezidenčné pobyty v MuseumsQuartier vo Viedni,[8] v Czarnej Góre v Poľsku,[9] v Budapešti v rámci Visegrad Artist Residency Program[9] a v New Yorku na Residency Unlimited.[10]

Venuje sa výstavnej, kurátorskej, pedagogickej a publikačnej činnosti. Vyučuje na Katedre výtvarnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v roku 2019 založila Kabinet rómskeho umenia a kultúry a vedie umelecké kurzy v odboroch socha, multimédiá a intermédiá.[7][11] Zároveň pôsobí na pôde Akadémie umení v Banskej Bystrici ako umelecko-výskumný pracovník v oblasti výtvarného umenia.[12]

Od roku 2012 používa svoje umelecké alter ego Bári Raklóri (bári – „veľká“, raklóri – „dcéra nerómskych rodičov“), ktoré jej slúži ako personifikovaná kultúrna archeológia vlastnej hraničnej identity medzi rómskym a nerómskym svetom.[7][13]

Sólo výstavy (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2016: (out of) the deadlock, Gallery8, Budapešť[14]
  • 2016: Archetyp Pra-Bari, České centrum, Praha[15]
  • 2019: Ikony periférie, Gandy Gallery, Bratislava[16]
  • 2020: Čohani z Koni Ajlend. Podľa Bári Raklóri, Kunsthalle Bratislava[7]
  • 2020: Kale bala parno muj (Biela huba, čierne vlasy), Schemnitz gallery, Banská Štiavnica[17]
  • 2022: Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me?, Mumok, Viedeň[18][9]
  • 2023: Untitled, Galéria Jána Koniarika, Trnava[19]
  • 2024: Occupo ergo sum!, SNG, Bratislava[20]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2018: Roma Spirit 2018 v kategórii kultúra.[4]
  • 2018: Cena Oskára Čepana pre vizuálnych umelcov do 40 rokov.[6]
  • 2020: Cena Múzea rómskej kultúry (Brno) „za reflexiu rómskej identity a komplexnú kritiku stereotypizácie Rómov prostredníctvom špičkovej a široko oceňovanej umeleckej tvorby rovnako ako za dlhodobú spoluprácu a účasť na projektoch Múzea rómskej kultúry“.[21][22]
  • 2023: Cena Nadácie Tatra banky za autorstvo výstavy Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me?, Mumok, Viedeň[23]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Emília Rigová [online]. secondaryarchive.org, 2021-04-08, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  2. ↑ Emília Rigová. In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  3. 1 2 ULIČIANSKA, Zuzana. Chcel by si byť Cigánom? Umelkyňa skúma vnímanie Rómov. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-01-09. Dostupné online [cit. 2025-03-29]. ISSN 1335-4418.
  4. 1 2 Roma Spirit : Emília Rigová [online]. Bratislava: Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  5. ↑ LÍMOVÁ, Zuzana. Umelkyňa Emília Rigová: Som dvojitá agentka, provokujem Rómov aj nerómov. Dobrovoľní poradcovia (EDUMA), 2021-03-20. Dostupné online [cit. 2025-03-29].
  6. 1 2 Cena Oskára Čepana : 2018 : Emília Rigová [online]. Bratislava: Nadácia – Centrum súčasného umenia, 2018, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  7. 1 2 3 4 VRBANOVÁ, Nina. Čohani z Koni Ajlend. Podľa Bári Raklóri : Emília Rigová [online]. Kunsthalle Bratislava, 2020-03-05, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  8. ↑ Emília Rigová [online]. Wien: MuseumsQuartier, 2018, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  9. 1 2 3 MOČKOVÁ, Jana. Chytí vás jej krása, ale bolo by škoda, keby ostalo iba pri pocitoch. Emília Rigová má vo viedenskej galérii vynikajúcu výstavu. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-26. Dostupné online [cit. 2025-03-29]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ Emília Rigová [online]. New York: Residency Unlimited, 2019, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  11. ↑ Kabinet rómskeho umenia a kultúry [online]. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela : Pedagogická fakulta, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  12. ↑ Vývoj a výskum v oblasti vedy a umenia [online]. Akadémia umení v Banskej Bystrici, 2024-04-18, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  13. ↑ VRBANOVÁ, Nina. Blackness in the Absent Body: On the Work and Artistic Career of Emília Rigová [online]. Berlin: European Roma Institute for Arts and Culture, 2022-06-03, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  14. ↑ Emília Rigová: (out of) the deadlock [online]. Budapest: Gallery8, 2016, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  15. ↑ Vernisáž Emília Rigová: Archetyp Pra-Bari [online]. Martin Fryč, 2016-05-31, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  16. ↑ Emília Rigová : Icons of the Peripheral [online]. Gandy gallery, 2018-11-15, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  17. ↑ Emília Rigová: Kale bala parno muj (Biela huba, čierne vlasy) [online]. Banská Štiavnica: Schemnitz gallery, 2020, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  18. ↑ Emília Rigová. Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me? [online]. Viedeň: Mumok, 2022, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  19. ↑ Emília Rigová: Untitled [online]. Trnava: Galéria Jána Koniarka, 2023, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  20. ↑ Emília Rigová a.k.a Bari Raklori: Occupo ergo sum! [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2024, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  21. ↑ Cena Muzea romské kultury [online]. Bro: Muzeum romské kultury, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  22. ↑ TUROŇOVÁ, Žaneta. Cena Muzea romské kultury 2020 : Emília Rigová. Bulletin Muzea romské kultury (Brno: Muzeum romské kultury), roč. 2020, čís. 29, s. 114 - 116. Dostupné online [cit. 2025-03-29].
  23. ↑ Cena Nadácie Tatra banky za umenie – minulé ročníky [online]. Bratislava: Nadácia Tatra banky, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Emília_Rigová&oldid=8009929“