Ema Destinnová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ema Destinová)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ema Destinnová
česká operná speváčka - sopranistka
česká operná speváčka - sopranistka
Narodenie 26. február 1878
Praha
Úmrtie 28. január 1930 (51 rokov)
České Budějovice
Podpis Ema Destinnová, podpis
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ema Destinnová

Ema Destinnová (vlastným menom Emílie Věnceslava Pavlína Kittlová) (* 26. február 1878, Praha – † 28. január 1930, České Budějovice) bola česká operná speváčka - sopranistka, herečka a spisovateľka. Patrila medzi najvýznamnejších predstaviteľov českého interpretačného umenia a získala svetovú slávu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzala zo zámožnej rodiny, dobre známej a váženej v pražskej vlasteneckej spoločnosti. Mala štyroch súrodencov a nádherný hlas zdedila po matke, ktorá spev študovala a krátko i vystupovala v parížskej opere. Ema začínala pôvodne študovať hru na husle a klavír, a venovala sa cudzím jazykom. Jej otec Emanuel Kittel jej zaobstaral najlepších učiteľov – učiteľku spevu Marie Destinnová-Löwelová (podľa ktorej si zvolila svoje umelecké meno) a v dramatickej škole Národného divadla sa jej ujala herečka Otylie Sklenářová-Malá. Ema sa na javisku cítila ako doma, napísala niekoľko hier pre ochotníkov, ktoré boli v Prahe a Stráži aj naštudované a hrané.

Začiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek nespornému talentu a skvelým učiteľom v pražskom Národnom divadle v Prahe neuspela, rovnako ako ani v Drážďanoch ale uchytila sa až v berlínskej Dvornej opere. Jej prvou rolou bola rola Santuzzy v Mascagniho opere Sedliak gavalier. Jej účinkovanie prinieslo úspech a nové role (Alžbeta vo Wagnerovej opere Tannhäuser, Carmen v Bizetovej opere Carmen, Mignon v rovnomennej Thomasovej opere atď.). 10. októbra 1898 potvrdil cisár Viliam II. Emu Destinnovú ako prvý dramatický soprán v berlínskej Dvornej opere. Tu za 10 sezón stihla naštudovať 43 rolí a spievala 706 úspešných predstavení, medzi nimi i svetovú premiéru Straussovej Salome.

Po Berlíne spievala vo Wagnerovom divadle v Bayreuthe a tiež v operných domoch v Mohuči, Frankfurte, Mníchove, vo Veľkej opere v Paríži a napokon i v Národnom divadle v Prahe. 2. mája 1904 debutovala v úlohe Donny Anny v Mozartovej opere Don Giovanni. Bolo to na scéne kráľovskej opery Covent Garden v Londýne. Tu sa stretla so svojim najslávnejším partnerom na operných doskách, ktorým bol Enrico Caruso.

Prvýkrát sa verejnosti v Prahe objavuje v roku 1900 s troma koncertami. 8. januára 1908 vystupovala v pražskom Národnom divadle, kde zahájila cyklus pohostinských hier operou Aida od Verdiho, no preslávila sa i v mnohých ďalších úlohách, ako bola napr. jej úloha Milady v opere Dalibor od Bedřicha Smetanu. Cyklus ukončila 7. februára 1908 Mařenkou v Smetanovej Predanej neveste, a pri tej príležitosti jej bolo odovzdané menovanie za členku Národného divadla.

Skutočným vrcholom umeleckej slávy pre ňu predstavovalo pôsobenie v najprestížnejšej opernej scéne sveta, v newyorskej Metropolitnej opere. Na jej javisku vystupovala od roku 1908. Neuveriteľný úspech jej vyniesla úloha v Pucciniho opere Dievča zo zlatého západu, kde spievala spolu s Carusom hlavnú rolu. Táto rola jej priniesla nevídané úspechy, ale tiež rozprávkové honoráre. Jej kariéru prerušila až 1. svetová vojna, kedy jej v roku 1916 bola zastavená umelecká činnosť pre jej vlastenecké snahy. Do tej doby tam vystupovala každoročne v 21 úlohách.

Návrat domov[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate do Čiech sa ešte objavuje v roku 1918 v Plzni, Brne či Jindřichovom Hradci. V roku 1919 spieva na festivale československej hudby v Londýne a v roku 1921 uskutočňuje svoje posledné americké turné. V roku 1923 sa nečakane vydá za leteckého nadporučíka Josefa Halsbacha, ktorý bol od nej o 20 rokov mladší, no toto manželstvo nevydržalo veľmi dlho pre ich odlišné záujmy a životné skúsenosti.

Neskôr zostáva Ema v Stráži nad Nežárkou, kam sa roky vracala medzi jednotlivými účinkovaniami na rôznych operných scénach, a kde to zo srdca milovala, a už len občas zasahuje do sveta speváckeho umenia. V roku 1925 odchádza spievať do Juhoslávie a do Bratislavy, v roku 1926 spieva na poslednom veľkom pražskom koncerte v Lucerne a vydáva sa na turné po českých mestách. V roku 1928 spieva naposledy v Londýne pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa. V roku 1929 ešte dva razy vystúpi v Prahe a v Košiciach spieva naposledy svoju Mařenku z Predanej nevesty.

Zomiera 28. januára 1930 v Českých Budejoviciach, pochovaná je na Slavíne na pražskom Vyšehrade. V roku 1992 vznikol Klub Emy Destinnovej v Jindřichovom Hradci a v roku 1997 v Londýne Nadácia Emy Destinnovej, ktorých cieľom je využívať strážsky zámok ako pamätník Emy Destinnovej.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]