Emanuel Lehocký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Emanuel Lehocký
slovenský sociálnodemokratický politik
slovenský sociálnodemokratický politik
Narodenie4. január 1876
Osuské
Úmrtie24. september 1930 (54 rokov)
Bratislava
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Emanuel Lehocký

Emanuel Lehocký (* 4. január 1876, Osuské – † 24. september 1930, Bratislava) bol slovenský sociálnodemokratický politik. Emanuel Lehocký bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine remeselníka Jozefa Lehockého a jeho manželky Anny Lacóovej. Vyučil sa za krajčíra a v roku 1892 odišiel pracovať do Budapešti. V roku 1896 sa vrátil na Slovensko. V roku 1902 sa stal úradníkom nemocenskej pokladnice v Bratislave. Po vzniku ČSR bol členom revolučného Národného zhromaždenia a pracoval ako referent sociálnej spravodlivosti na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Pôsobil aj ako riaditeľ Robotníckej sociálnej poisťovne a riaditeľ Okresnej nemocenskej poisťovne v Bratislave.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Počas pobytu v Budapešti vstúpil do do Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Po jeho návrate na Slovensko bola v roku 1905 založená Slovenská sociálnodemokratická strana. Emanuel Lehocký bol zvolený za predsedu Výkonného výboru strany. Po nútenom začlenení ústrednej Sociálnodemokratickej strany Uhorska bol až do roku 1918 na čele Slovenského výkonného výboru.

Emanuel Lehocký sa podieľal na príprave Deklarácie slovenského národa, ktorá bola vyhlásená 30. októbra 1918 v Martine a bol zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. Po martinskom zhromaždení pripravoval zjazdSSDS, ktorý sa zišiel 25. decembra 1918 v Liptovskom Mikuláši a bola na ňom prijatá deklarácia vernosti Československej republike. Bezprostredne po skončení zjazdu odcestoval spolu s ďalšími 23 delegátmi na XII. zjazd sociálnej demokracie do Prahy. Na tomto zjazde, ktorý sa uskutočnil v decembri 1918 sa zlúčila slovenská a česká sociálna demokracia do jednotnej Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. Emanuel Lehocký sa stal členom jej Ústredného výboru a predsedom Slovenského výkonného výboru. V rokoch 19201925 vykonával funkciu senátora Národného zhromaždenia.

Novinárska činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Emanuel Lehocký sa zaslúžil o založenie Slovenských robotníckych novín, ktoré vyšli s finančným prispením českých sociálnych demokratov vo Viedni prvýkrát 1. októbra 1904 ako mesačník. V roku 1906 založil aj druhý mesačník Napred, ktorý sa objavoval vždy medzi dvoma číslami Slovenských robotníckych novín. Obidva mesačníky zanikli roku v 1909, keď namiesto nich začal vychádzať týždenník Robotnícke noviny. Pre svoju novinársku činnosť bol Lehocký niekoľkokrát policajne prenasledovaný a v roku 1907 bol odsúdený na dva mesiace väzenia a pokutu 600 korún.

Emanuel Lehocký je pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Martin Rázus o ňom v roku 1934 napísal, že „nebol ani o mak menším národovcom, než ktorýkoľvek z našich najprvších“.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]