Embraer EMB 314 Super Tucano

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
EMB 314/A-29 Super Tucano
Aeronave A-29 Super Tucano em voo sobre a Floresta Amazônica.jpg
Lietadlá A-29 Super Tucano brazílskych vzdušných síl
Typľahké bojové a protipovstalecké lietadlo
cvičné lietadlo
VýrobcaEmbraer Defense and Security
Prvý let2. júna 1999
Zavedený2003
Charakterv službe
Hlavný používateľBrazílske vzdušné sily
Kolumbijské vzdušné sily
Ekvádorské vzdušné sily
Indonézske vzdušné sily
Výroba2003 – súčasnosť
Vyrobených>247[1]
Cena za kus34 mil. dolárov (objednávka pre Libanon z roku 2015)[2]

Embraer EMB 314 Super Tucano, označované tiež ALX alebo A-29, je brazílske turbovrtuľové ľahké bojové lietadlo, ktoré vyvinula spoločnosť Embraer. Vzniklo ďalším vývojom cvičného lietadla EMB 312 Tucano. Bolo navrhnuté ako ľahké bojové lietadlo, ale slúži aj na výcvik pilotov stíhacích lietadiel.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

Brazílsky A-29A

Vznik A-29 iniciovala brazílska vláda, ktorá v 90. rokoch minulého storočia hľadala spôsoby, ako udržať pod kontrolou nezákonnú činnosť na svojej rozsiahlej hranici. Svoju pozornosť zamerala na úsilie brazílskych vzdušných síl, ktoré sa v tej dobe snažili vyvinúť nový typ ľahkého útočného lietadla. K základným požiadavkám na nový stroj patrila schopnosť prevádzky v tropickom prostredí Brazílie, možnosť nasadenia za každého počasia počas dňa i noci, veľký dolet, schopnosť vzletu z krátkych vzletových plôch a schopnosť niesť výzbroj. Zároveň mali nové lietadlá nahradiť zastarané stroje Embraer EMB-326GB Xavante.

Na základe týchto požiadaviek vyvinul Embraer dva prototypy postavené na báze cvičných lietadiel EMB 312 Tucano. Jednomiestna verzia A-29A absolvovala svoj prvý let 2. júna 1999 a o necelé štyri mesiace vzlietla aj dvojmiestna A-29B. Tento variant mal plniť nielen úlohy ľahkého bojového alebo ozbrojeného prieskumného lietadla, ale aj tandemového cvičného stroja. A-29 Super Tucano bolo zavedené do brazílskeho letectva v roku 2003 a o pár rokov sa našlo viacero zákazníkov v Južnej Amerike a Ázii.

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

A-29 afganských vzdušných síl

A-29 je dolnoplošník s rozpätím 11,14 m. Super Tucano poháňa turbovrtuľový motor Pratt & Whitney Canada PT6A-68C s výkonom 1600 koní, vďaka ktorému dosahuje maximálnu rýchlosť 590 km/h a dostup 10 668 m. S tromi prídavnými palivovými nádržami je maximálny dolet stroja 1 330 km a jeho letová vytrvalosť je 7 hodín.

Lietadlo má zosilnený podvozok, aby mohlo štartovať aj z nespevnených plôch v džungli. Nábežné hrany krídel a čelné sklo sú spevnené, aby pri rýchlosti 555 km/h vydržali aj náraz veľkých amazonských vtákov s hmotnosťou 1,8 kg. Prívody vzduchu motora sú optimalizované, aby sa znížilo riziko nasatia nečistôt.

Sklený kokpit pozostáva z dvoch viacúčelových displejov a jedného head-up displeja. Avioniku dodala izraelská firma Elbit Systems. V kokpite je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Posádka je chránená kevlarovým pancierovaním a v prípade potreby môže použiť vystreľovacie sedačky Martin Baker Mk10LCX s charakteristikami 0/0 (možnosť katapultáže pri nulovej výške a nulovej rýchlosti).[3]

Super Tucano môže byť vybavené infračerveným systémom AN/AAQ-22 SAFIRE, ktorý sa nachádza na spodnej strane trupu v prednej časti lietadla. Ten umožňuje pilotovi vykonávať nočné prieskumné misie alebo zamerať pozemný cieľ a použiť presne navádzané zbrane.[4]

Stroje sú štandardne vyzbrojené dvomi guľometmi kalibru 12,7 mm s kadenciou 950 výstrelov za minútu, v prípade potreby však môžu byť vybavené aj podvesným kontajnerom s kanónom kalibru 20 mm s kadenciou 650 výstrelov za minútu. Ďalšia výzbroj pozostáva z neriadených striel vzduch-zem od firmy BAE Systems kalibru 70 mm a gravitačných bômb Mk-81 a Mk-82. Modernejšiu výzbroj zastupujú laserom navádzané bomby GBU-12 a GBU-58. Vlastnú ochranu lietadiel zabezpečuje systém detekcie rakiet AN/AAR-60(V)2 a výmetnice klamných cieľov AN/ALE-47.

Nasadenie[upraviť | upraviť kód]

Operácie kolumbijského letectva proti FARC[upraviť | upraviť kód]

Kolumbijské Super Tucano pri vypúšťaní klamných cieľov
Detailný pohľad na interný guľomet FN Herstal M3P

Ako prvé sa do ostrého bojového nasadenia dostali Super Tucana kolumbijských vzdušných síl, ktoré v januári 2007 podnikli vzdušný útok na tábory revolučnej guerilovej organizácie FARC, rozmiestnené v kolumbijskej džungli.

Dňa 1. marca pol hodinu po polnoci zbombardovalo päť lietadiel Super Tucano a tri stroje A-37 Dragonfly tábor FARC, v ktorom zahynul druhý najvyšší veliteľ tejto organizácie Raúl Reyes a 19 ďalších bojovníkov. Niektoré zdroje uvádzajú, že Reyes nezahynul v dôsledku bombardovania, ale po tom ako pri úteku v panike stúpil na jednu z mín, ktorá mala chrániť tábor pred útokom zvonku. Väčšina správ o útoku tvrdí, že Super Tucana použili pri bombardovaní inteligentné bomby. Washington Post však uviedol, že pokusy o namontovanie bomby Paveway II na Super Tucana boli neúspešné. Preto A-29 niesli len gravitačné bomby a laserom navádzané Paveway II zhodili len staršie lietadlá A-37.

V roku 2010 zhodili Super Tucana 6 350 kg bômb na podporu operácie, pri ktorej sa podarilo zabiť veliteľa a najvyššieho vojenského stratéga FARC Mono Jojoya.

V marci 2012 zhodilo deväť lietadiel Super Tucano 40 navádzaných bômb na tábor v blízkosti mesta Vista Hermosa a zabili 36 militantov, vrátane novo vymenovaného veliteľa. O štyri mesiace neskôr jedno z lietadiel pri bojovej misii havarovalo, príčinou však nebola nepriateľská paľba.

V septembri 2012 zahynuli pri leteckých útokoch ďalší traja vrcholoví velitelia FARC, čo iniciovalo dočasné prerušenie bojov a mierové rokovania v Havane. Kolumbijská armáda však aj počas rokovaní pokračovala neúnavne v náletoch. V období rokov 2010 až 2013 zabila až 42 veliteľov FARC, čo bolo takmer trikrát viac ako v predchádzajúcom desaťročí.

Keď v auguste 2016 FARC súhlasila so zložením zbraní, počet bojovníkov klesol na 6000 až 7000, čo bola už iba tretina pôvodnej sily tejto militantnej organizácie. Lietadlá Super Tucano hrali pri znižovaní vojenskej moci a územného vplyvu FARC dôležitú úlohu. Treba však podotknúť, že za ich úspechom stála aj práca vrtuľníkov Black Hawk, ktoré poskytovali nielen vzdušnú podporu, ale aj elektronické spravodajstvo, ktoré umožnilo viesť presné útoky na pozície povstalcov.

Operácia brazílskeho letectva proti pašerákom drog[upraviť | upraviť kód]

V auguste 2011 zbombardovala štvorica brazílskych A-29 Super Tucano nelegálnu pristávaciu dráhu obchodníkov s drogami, ktorá sa nachádzala 68 km severozápadne od mesta Sao Gabriel da Cachoeira. Na dráhu dlhú 1 400 m a širokú 15 m zhodili osem bômb s hmotnosťou 230 kg.[5]

Operácie afganského letectva proti Talibanu a Islamskému štátu[upraviť | upraviť kód]

Dodávky prvých A-29 Afganistanu začali v januári 2016 a už o tri mesiace neskôr si piloti na týchto strojoch prešli bojovým krstom. Miesto, kam smeroval prvý letecký útok afganských A-29 nebolo oficiálne zverejnené. Ešte pred náletom však afganský minister obrany uviedol, že prvé bojové nasadenie strojov Super Tucano bude v juhozápadnej provincii Helmand. Ide o oblasť, ktorá je pod kontrolou Talibanu a je afganským centrom obchodu s ópiom. Je pravdepodobné, že lietadlá poskytovali priamu palebnú podporu aj vo východnej provincii Nangarhar, kde afganská armáda bojovala s novovzniknutou odnožou Islamského štátu.[6]

V roku 2016 uskutočnili piloti A-29 celkovo 152 náletov a v období od júna do novembra 2017 zrealizovalo 12 lietadiel Super Tucano už takmer 330 leteckých útokov na pozemné ciele.

A-29 Super Tucano môžu byť vyzbrojené aj laserom navádzanými bombami GBU-12 a GBU-58. Lietadlá sú taktiež vybavené modernými senzormi, ktoré im umožňujú realizovať misie počas noci. Napriek tomu, že afganské A-29 disponujú týmito pokročilými spôsobilosťami, miestni piloti ich nevedeli viac ako dva roky využiť. K prvému ostrému použitiu týchto bômb došlo až 22. marca 2018. V ten deň vzlietol jeden z pilotov A-29 z letiska v Kandaháre, pričom bol údajne vyzbrojený neriadenými bombami Mk-81, ako aj dvojicou bômb s laserovým navádzaním GBU-58/B. Pilot Super Tucana uskutočnil nálet na objekty Talibanu v západnej provincii Farah. Z obavy, aby nezasiahol civilné obyvateľstvo, nachádzajúce sa v okolí, použil namiesto voľne padajúcich bômb dve presne navádzané bomby GBU-58/B.[7]

Používatelia[upraviť | upraviť kód]

Používatelia lietadiel Embraer A-29 Super Tucano

Afganistan Afganistan

Angola Angola

Brazília Brazília

Burkina Faso Burkina Faso

Čile Čile

Dominikánska republika Dominikánska republika

Ekvádor Ekvádor

Ghana Ghana

Honduras Honduras

Indonézia Indonézia

Kolumbia Kolumbia

Libanon Libanon

Mali Mali

Mauritánia Mauritánia

Nigéria Nigéria

Filipíny Filipíny

Senegal Senegal

Špecifikácie (A-29 Super Tucano)[upraviť | upraviť kód]

Piloti 81. stíhacej perute amerického letectva odhodili 227-kg inertnú cvičnú bombu z lietadla A-29 Super Tucano na strelnici neďaleko Moodyho leteckej základne v Georgii

Technické údaje[upraviť | upraviť kód]

  • Posádka: 1 – 2
  • Dĺžka: 11,33 m
  • Rozpätie: 11,14 m
  • Výška: 3,97 m
  • Nosná plocha: 19,4 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 3 020 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 5 200 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × turbovrtuľový motor Pratt & Whitney Canada PT6A-68C s výkonom 1 196 kW (1 600 k)

Výkony[upraviť | upraviť kód]

  • Maximálna rýchlosť: 590 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 520 km/h
  • Pádová rýchlosť: 148 km/h
  • Dolet: 1 330 km
  • Akčný rádius: 550 km
  • Dostup: 10 668 m
  • Stúpavosť: 16,4 m/s

Výzbroj[upraviť | upraviť kód]

  • guľomet FN Herstal M3P kalibru 12,7 mm (interne)
  • 1× kanón GIAT M20A1 kalibru 20 mm (podvesný kontajner pod trupom)
  • Riadené strely:
  • Bomby:
    • 10x Mk-81
    • 5x Mk-82
    • 5x GBU-12
    • 10x GBU-58[8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Super Tucano [online]. defense.embraer.com. Dostupné online.
  2. US delivers first A-29 Super Tucano aircraft to the Lebanese Army [online]. defensenews.com, 2017-11-01. Dostupné online.
  3. Tougher tucano [online]. flightglobal.com, 2002-03-26. Dostupné online.
  4. EMB-314 Super Tucano / ALX Trainer and Light Attack Aircraft [online]. airforce-technology.com. Dostupné online.
  5. OPERAÇÃO ÁGATA - Caças da FAB destroem pista clandestina na Amazônia [online]. 2011-08-12. Dostupné online.
  6. The Deadly Super Tucanos of South America [online]. 2016-09-10. Dostupné online.
  7. Afganská stíhacia peruť sa opäť rozrástla [online]. 2018-05-07. Dostupné online.
  8. Embraer EMB-314 Super Tucano (A-29) [online]. militaryfactory.com. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]