Emil Belházy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Emil Belházy
lesnícky odborník
Narodenie24. december 1840
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie25. apríl 1898 (57 rokov)
Budapešť, Maďarsko

Emil Belházy[1] (* 24. december 1840, Banská Bystrica - † 25. apríl 1898, Budapešť) bol lesnícky odborník.

Jeho otec Ján Belházy, jeho matka Zuzana rod. Banková, jeho brat Eugen Belházy.[1]

Životopis[1][upraviť | upraviť zdroj]

Študoval lesníctvo na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil na lesných správach vo Vukovare, Iloku (Juhoslávia), v Diósgyori (Maďarsko), v Sigheti (Rumunsko). Od 1880 pracovník Uhorského ministerstva pôdohospodárstva, 1881 hlavný lesný inšpektor, 1884 hlavný lesný radca v Budapešti. Organizátor lesníctva v Uhorsku, zabezpečoval uplatňovanie lesného zákona z 1879, zaoberal sa hospodárskou úpravou lesov a lesným meračstvom; vynálezca tzv. Belházyho lesnej buzoly. Odborné články uverejňoval v Erdészeti Lapok (1864, 1890, 1892, 1895).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BELHÁZY, Emil. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 310.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]