Emil Benčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Emil Benčík
slovenský novinár, spisovateľ a prekladateľ
slovenský novinár, spisovateľ a prekladateľ
Narodenie20. január 1933 (85 rokov)
Zlatno

Emil Benčík (* 20. január 1933, Zlatno) je slovenský novinár, spisovateľ a prekladateľ. Ako šéfredaktor literárno-dramatického vysielania Slovenského rozhlasu zaviedol na Slovensku rozhlasový žáner fíčer. V 50-tych rokoch bol súčasťou významnej novinárskej generácie ako redaktor v denníku Smena. Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením vznikol a 17 rokov sa vysielal prvý slovenský rozhlasový rodinný seriál Čo nového, Bielikovci. ktorý získal takmer 2 milióny stálych poslucháčov. Emil Benčík počas 40-ročného pôsobenia v Slovenskom rozhlase autorsky pripravoval publicistické cykly relácií o významných osobnostiach Slovenska Ľudia, fakty, udalosti, Sólo pre ..., Takí sú rozhlasáci. Je autorom mnohých umelecko-publicistických, dokumentárnych, dramatických i literárnych pásem a rozhlasových fíčrov.

Za svoju literárnu a žurnalistickú tvorbu bol Emil Benčík vyznamenaný viacerými oceneniami, medzi inými prestížnou medzinárodnou Cenou Egona Erwina Kischa za jeho knihu Králi ducha.[1] Ako prvý, a dodnes jediný autor získal Cenu Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Emil Benčík sa narodil 20. januára 1933 v obci Zlatno pri Zlatých Moravciach. Vyštudoval slovenský a ruský jazyk na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučoval na ZDŠ v Lokci a na Pedagogickom gymnáziu v Krupine. V rokoch 1956 – 1958 bol redaktorom v denníku Smena. Od roku 1958 do 1971 pôsobil vo Varšave ako zahraničný korešpondent denníka Smena, lektor slovenského jazyka a vedúci redaktor časopisu Poľsko. Od roku 1971 do 1990 bol šéfredaktorom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1990 do 1998 bol redaktorom Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky Slovenského rozhlasu.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením sa 17 rokov vysielal prvý slovenský rodinný rozhlasový seriál Čo nového, Bielikovci.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1971 - Domov a svet (spolu s K. Kwaliszynovou)
  • 2003 - Prvý muž česko-slovenskej jari Alexander Dubček
  • 2007 - Čo neodvial vietor
  • 2008 - Rebrík do neba
  • 2010 - Králi ducha
  • 2011 - Bohatá žatva Andreja Chudobu
  • 2014 - Zlatno v náručí hôr

Preklady literárnych diel[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1960 - Dawid Rubinowicz: Dávidkov denník
  • 1962 - Włodzimierz Jaroszyński: Tajný front
  • 1972 - Alojzy Twardecki: Škola janičiarov

Rozhlasové publicistické cykly[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1997 – 2004 - Ľudia, fakty, udalosti
  • 2003 – 2008 - Sólo pre ...
  • 2008 – 2011 - Takí sú rozhlasáci

Rozhlasová literárna a umelecko-publicistická tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1972 - Tiché ruky, Hniezdo na dlani, Nechajme stromy rásť, Na dne leta
  • 1975 - Dráma lásky a nelásky
  • 1979 - Zasadiť strom
  • 1978 - Zatmenie Zeme
  • 1989 - Vaša výsosť peniaze
  • 1990 - Slovenský chlebík
  • 1990 - Sako Róm gilavel – Každý Róm si spieva
  • 1991 - Zvon Andrej
  • 1991 - Život a smrť s Dávidovou hviezdou
  • 1993 - Akí sme, takí sme
  • 1993 - Prvý muž Pražskej jari
  • 1994 - Dies veritatis – Deň pravdy
  • 1994 - Hviezdne nebo nad Jeruzalemom
  • 1995 - Kniha kníh prehovorí k všetkým
  • 1995 - Posledný deň vojny, prvý deň mieru
  • 1996 - Teheránska, Jaltská a Postupimská konferencia
  • 1996 - Norimberský proces – Akt historickej spravodlivosti
  • 1996 - Po dobrom živote dobrá smrť
  • 1997 - Podla vzoru srdce
  • 1997 - Operácia Overlord
  • 1997 - Eroica Varsoviensis
  • 1998 - Čierne dni v éteri
  • 1999 - Dlhá noc v Kremli
  • 2000 - Čo nám dalo a čo nám vzalo 20. storočie
  • 2002 - Hlavou proti múru
  • 2003 - Tanec nad priepasťou
  • 2003 - Pred bránou pekla
  • 2004 - Plamienky nádeje
  • 2005 - Bola raz jedna Nežná
  • 2006 - Neslávny odchod mocných

Preklady rozhlasových hier[upraviť | upraviť zdroj]

  • Henryk Bardijevski: Koperník
  • Józef Gruda: Poľská suita, Albert, Kapela
  • Andrzej Mularczyk: Z hlbín vôd, Balkón na Hlavnej ulici, Prespať zimu, Kuchynský vchod
  • Marian Grzesczak: Poľská symfónia

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1998 - Zlatá medaila Alexandra Dubčeka za fíčrový rozhlasový seriál ´´Prvý muž Pražskej jari´´
  • 2001 - Cena Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu
  • 2011 - Cena Egona Erwina Kischa za literatúru faktu

Monografie a štúdie[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba a život Emila Benčíka sú predmetom nasledujúcich odborných monografií, štúdií a vedeckých prác:

  • Encyklopédia Slovenska, I. zväzok. Encyklopedický ústav SAV, Osveta, Bratislava 1977, s. 177.
  • Encyklopédia dramatických umení Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava 1989, s. 103.
  • Príspevky k dejinám rozhlasu. Slovenský rozhlas, Bratislava 2006.
  • Kačala, J.: Jazyk v knihe Emila Benčíka o troch slovenských kráľoch ducha, Kultúra slova, ročník 46, Bratislava 2012.
  • Herceg, E.: Emil Bencík – všestranná novinárska osobnost. Diplomová práca, Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2006.
  • Nemečková, L.: Rozhlasový dokument v Slovenskom rozhlase - Emil Benčík, kľúčová osobnosť zakladateľskej generácie, diplomová práca, Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, evidenčné číslo FM-24684-7985, Bratislava 2014.
  • Slovník klubů českých a slovenských autorů literatury faktu. Praha 2003, s. 268.
  • Čo bolo (i nebolo) v éteri. Slovenský rozhlas, Bratislava 2003.
  • Matovcík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Vydavatelstvo SSS a SNK, Bratislava – Martin 2001, s. 33.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]