Empiriokriticizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Empiriokriticizmus je filozofický smer - učenie R. Avenaria. Veľmi príbuzné názory zastával aj E. Mach (machizmus). Obaja filozofi "nastolili požiadavku, aby sa veda obmedzila na čo možno najexaktnejší a najekonomickejší opis bezprostredne daného. Dané sú však iba také kvalitatívne elementy, ako farby, tóny, vône atď., ktoré sa nazývajú pocity. To, čo označujeme ako telesá, sú iba relatívne konštantné komplexy takýchto elementov; aj naše telo je takýto komplex a dokonca aj samo vlastné ja nie je nič iné ako zhluk pocitových, predstavových, spomienkových, citových elementov viazaných na určité telo.

Úlohou vedy je čo najjednoduchší opis závislostí týchto elementov a komplexov elementov medzi sebou. Fyzika opisuje závislosti medzi tými elementami, ktoré patria ku komplexom zvaným 'telesá', zatiaľ čo psychológia opisuje závislosti medzi takými elementami, ktoré prináležia ku komplexu 'ja'. Keď úlohu reálnych vied zredukujeme na funkciu takéhoto opisu, zmiznú také otázky ako otázka reality vonkajšieho sveta alebo existencie vecí mimo vedomia. Neexistuje nič okrem daných elementov a závislostí medzi nimi."

Empiriokriticizmus podľa Schlicka[upraviť | upraviť kód]

M. Schlick označoval empiriokriticizmus výrazom Immanenzpositivismus; považoval ho za nerealizovateľný a staval proti nemu gnozeologický (erkenntnitheoretischer) realizmus.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.