Epilepsia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Epilepsia
Muu.jpg
Mozog pacienta s vrodenou poruchou vývoja mozgu, ktorá sa prejavuje okrem iného i epilepsiou
Klasifikácia
MKCH-10 G40: Epilepsia – Zrádnik (odkaz)
Klinický obraz
Postihnutý systém Mozog

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Epilepsia alebo zrádnik (nárečovo zradkyňa, psotník, božec, padúca choroba, padúca nemoc, mrcha choroba, zlá/nedobrá/planá choroba, mrcha nemoc, zlá/ťažká nemoc, beťah, vražobník, vred, nedobrá, trochu nevhodne padúcnica[1]) je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi, ktoré sú vyvolané abnormálnym signálovým „výbojom“ v mozgovej kôre. Príčin je veľké množstvo: nádory, úraz mozgu s jeho poškodením a následnou jazvou, rôzne metabolické a vývojové poruchy a podobne. Rovnako záchvaty môžu mať rôznu formu: od typických „veľkých“ záchvatov – tzv. „grand mal“ s bezvedomím, kŕčmi, pomočením a pohryznutím jazyka až po veľmi nenápadné formy, ktoré sa prejavujú len krátkou stratou vnímania okolia.

Liečba je v prvom rade medikamentózna, v ťažkých prípadoch sa pristupuje k chirurgii alebo implantácii elektrostimulátorov, ktoré „rušia“ patologický výboj.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • G40: Epilepsia – zrádnik
    • G40.0: Idiopatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s jednoduchými parciálnymi kŕčmi:
      • Benígna epilepsia detského veku s centrotemporálnymi EEG hrotmi
      • Epilepsia detského veku s okcipitálnymi EEG záchvatmi
    • G40.1: Symptomatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s jednoduchými parciálnymi kŕčmi:
      • Záchvatové zmeny vedomia
      • Jednoduché parciálne kŕče, ktoré sa vyvíjajú do sekundárne generalizovaných kŕčov
    • G40.2: Symptomatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s komplexnými parciálnymi kŕčmi:
      • Záchvaty so zmenou vedomia, často s automatizmami
      • Komplexné parciálne kŕče, ktoré sa vyvíjajú do sekundárne generalizovaných kŕčov
    • G40.3: Generalizovaná idiopatická epilepsia a epileptické syndrómy:
      • Benígna:
        • myoklonická epilepsia v dojčenskom veku
        • novorodenecké kŕče (familiárne)
      • Detská epilepsia s absenciou (pyknolepsia)
      • Epilepsia s kŕčmi (grand mal) pri prebúdzaní
      • Juvenilná:
        • epilepsia s absenciou
        • myoklonická epilepsia (impulzívny petit mal)
      • Nešpecifické epileptické záchvaty:
        • atonické
        • klonické
        • myoklonické
        • tonické
        • tonicko-klonické
    • G40.4: Iná generalizovaná epilepsia a epileptické syndrómy:
      • Epilepsia s:
        • chýbaním myoklonu
        • s myoklonicko-astatickými záchvatmi
      • Infantilné spazmy
      • Lennoxov-Gastautov syndróm
      • Salaamove záchvaty
      • Symptomatická skorá myoklonická encefalopatia
      • Westov syndróm
    • G40.5: Špeciálne epileptické syndrómy:
      • Epilepsia partialis continua (Koževnikovova)
      • Epileptické záchvaty súvisiace s:
        • alkoholom
        • liečivami
        • hormonálnymi zmenami
        • ukrátením o spánok
        • stresom
    • G40.6: Nešpecifikované záchvaty grand mal (so záchvatmi petit mal alebo bez nich)
    • G40.7: Nešpecifikovaný petit mal bez záchvatov grand mal
    • G40.8: Iná epilepsia:
      • Epilepsia a epileptické syndrómy bez určenia či sú fokálne alebo generalizované
    • G40.9: Nešpecifikovaná epilepsia:
      • Epileptické:
        • kŕče NS
        • záchvaty NS

Grand mal[upraviť | upraviť zdroj]

Záchvat začína náhle pádom na zem s bezvedomím a napnutím kostrového svalstva. Pri páde často dochádza k úrazu hlavy. Dýchanie je nepravidelné, chrčivé, dochádza ku krátkym pauzám bez dýchania, oči otvorené, nereagujú na svetelné podnety (tento príznak rozlišuje epileptický záchvat od hysterického). Zvýšené vylučovanie slín, bývajú spenené a často sú skrvavené v dôsledku pohryzeného jazyka, niekedy sa pacient počas záchvatu pomočí. Po záchvate býva pacient dezorientovaný, unavený, chce sa mu spať, na záchvat sa nepamätá (postparoxizmálna obnubilácia).

Petit mal[upraviť | upraviť zdroj]

Náhla, krátka porucha vedomia, bez kŕčov a pádu. Pacient sa zrazu zarazí, zahľadí do prázdna alebo sa zastaví v reči. Po návrate vedomia pokračuje v predchádzajúcej činnosti a záchvat si nepamätá.

Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Epilepsiu možno diagnostikovať pomocou EEG, postdeprivačného EEG, CT vyšetrením, NMR, angiografiou a fotostimuláciou.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

  • úprava životosprávy
  • lieky
  • chirurgický zákrok

Životospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Epileptik by nemal pracovať pri vysokej teplote, na prudkom slnku, v nočných zmenách a nemal by vykonávať fyzicky namáhavú prácu. Pacient by mal spať v noci, ráno nedospávať a nemal by spať poobede. Mal by dodržiavať pravidelný denný režim.

Strava by mala byť ľahká, málo slaná a málo korenená, žiadny alkohol. I použitie kolínskej môže vyprovokovať záchvat, pacientovi nesmú byť predpísané lieky obsahujúce alkohol.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HABOVŠTIAK, Anton. Nedobrá choroba, padúcnica, či zrádnik?. Kultúra slova, 1971, roč. 5, čís. 4, s. 113–115. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]