Erazmus Rotterdamský

	Erazmus Rotterdamský
	; holandský mysliteľ
Narodenie	27. október 1467 ; Rotterdam, Holandsko
Úmrtie	12. jún 1536 (68 rokov); Bazilej, Švajčiarsko
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Erazmus Rotterdamský; (plné texty diel autora)
Commons	Erazmus Rotterdamský
	Biografický portál

Erazmus Rotterdamský (* 27. október 1467, Rotterdam, Holandsko – † 12. júl 1536, Bazilej, Švajčiarsko), nazývaný aj Erasmus Rotterdamský, po latinsky zvaný Desiderius, vlastným menom Gerrit Gerritszoon alebo Gerhard Gerhards, bol holandský mysliteľ, rímskokatolícky kňaz, teológ, filozof a filológ predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Holandský filozof Erazmus sa narodil roku 1467 zrejme v Rotterdame (novšie výskumy však ukazujú, že sa mohol narodiť aj v Goude) ako Geert Geertsen. Omylom sa domnieval, že meno Gerrit pochádza zo slova „túžiť“, preto si zvolil latinizované meno Desiderius. Patril medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších predstaviteľov európskeho humanizmu, je považovaný za predchodcu reformácie, hoci sám sa staval veľmi kriticky k jej prejavom (opustil napríklad kvôli reforme bazilejskej univerzity svoj milovaný Bazilej). V náboženských sporoch prvej polovici 16. storočia bol prívržencom náboženskej tolerancie.

Najprv bol augustiniánskym mníchom, od roku 1492 po svojom kňazskom vysvätení pôsobil v službách biskupa v Cambrai. V rokoch 1495 až 1499 študoval v Paríži, ako kňaz precestoval celú Európu a stal sa slávnym učencom. Medzi rokmi 1506 a 1509 žil v Taliansku a medzitým pobudol v Nizozemsku a Anglicku. V rokoch 1514 až 1521 žil v Bazileji, odkiaľ vycestovával, aby dal u svojho priateľa Johanna Frobena tlačiť svoje knihy. Od roku 1524 znova býval v Bazileji, avšak po získaní mesta na stranu reformácie Ulricha Zwingliho odišiel na protest do Freiburgu. Je pochovaný v bazilejskej katedrále.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým vážnejším Erazmovým dielom je Enchiridion militis christiani (Príručka kresťanského vojaka), 1503. V tejto krátkej práci sa snažil Erazmus vytvoriť pohľad na normálny kresťanský život, ktorý neskôr do konca svojho života dotváral. Za hlavné zlo doby považoval formalizmus, rešpekt k tradíciám bez ohľadu na skutočné Kristovo učenie. Ponúkal liek: každý sa má pýtať v každom okamihu, čo je zásadné a čo je dôležité bez strachu.

Svojím najznámejším spisom, satirou Chvála bláznovstva (Encomium moriae, 1509), sa s výsmechom aj vážnosťou venoval hlboko zakoreneným omylom doby a farbisto ich zobrazoval.

Roku 1516 vydal Výchovu kresťanského kniežaťa (Institutio principis christiani), ktorého vydanie inšpiroval pravdepodobne jeho tretí a posledný pobyt v Anglicku v tom roku. Knihu venoval ako radu mladému kráľovi Karolovi V. Všeobecné princípy cti a úprimnosti aplikoval Erazmus na konkrétne úlohy kniežaťa, ktorého zobrazil ako služobníka svojho ľudu. Dielo býva porovnávané s Macchiavelliho Vladárom (1537) ako najvýznamnejší spis o vláde 16. storočia.

Erazmus ako textový kritik a vydavateľ stál na začiatku modernej filológie. Ustanovil okrem iného aj v súčasnosti používanú (aj keď nesprávnu) takzvanú „humanistickú“ výslovnosť klasickej gréčtiny. Roku 1516 vydal kritické vydanie gréckeho textu Nového zákona s vlastným latinským prekladom a poznámkami. Túto knihu venoval pápežovi Levovi X. a na vydanie textu použil obnovené rukopisy. V druhom vydaní zaviedol pre pomenovanie Nového zákona v latinskom jazyku namiesto termínu instrumentum dnes bežné testamentum.

Erazmov kritický text použili napríklad na anglický preklad prekladatelia kráľa Jakuba I. (King James Bible), z prvých českých prekladov ho použil Václav Beneš Optát. Erazmov text bol neskôr označovaný ako textus receptus. Okrem prvého vydania má Erazmus zásluhy aj na ďalších vydaniach (1522, 1527 a 1535).

Erazmove reformačné aktivity neboli vítané ani na katolíckej, ani na reformačnej strane. Posledné roky života mu sťažovali spory s ľuďmi, ktorí mu boli dovtedy sympatickí. Medzi týmito spormi je významný predovšetkým jeden s Ulrichom von Hutten, výrazným géniom, ktorý sa pridal na Lutherovu stranu. Erazmus Ulricha obviňoval, že prekrútil či nepochopil jeho výroky ohľadom reformácie a opakoval svoju pozíciu nenadržiavať žiadnej zo strán.

Najvýznamnejšou prácou posledných rokov Erazmovho života bol Ecclesiastes (Kazateľ, 1535), v ktorom opisoval kázeň ako najdôležitejšiu úlohu kresťanského kňaza. Krátky traktát z roku 1533 Príprava na smrť poukazuje aj na iné Erazmove dôrazy a tendencie, keď sa snažil vyzdvihnúť dobrý život ako nevyhnutnú podmienku šťastnej smrti.

Krátko pred svojou smrťou napísal knihu De puritate ecclesiae christianae (Čistota kresťanskej cirkvi), v ktorej sa obe znepriatelené strany v reformačných sporoch snažil uzmieriť. V niektorých svojich snahách je považovaný aj za predchodcu osvietenstva.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Presný dátum narodenia nie je istý. Podľa Stanfordskej encyklopédie filozofie sa však v súčasnosti väčšina Erazmových životopiscov prikláňa k roku 1467.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

NAGY, Imrich: Erazmus Rotterdamský a jeho svet (Úvahy o dobe, človeku a spoločnosti 16. storočia). Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku - Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2012. 179 s. ISBN 978-83-7490-521-3
NAGY, Imrich: Erazmov nárek nad rozvratom kresťanskej Európy na prahu novoveku. Banská Bystrica : Belianum, 2019. 168 s. ISBN 978-80-557-1611-4