Erdődyovci

Erb nitrianskeho biskupa Adama Erdődyho

Rod Erdődy je uhorský šľachtický rod žijúci dodnes.

Rod založil Tomáš, kardinál Bakócz. Bol uhorský primas, kancelár kráľa Mateja Korvína, ostrihomský arcibiskup, biskup v Egri, patriarcha Konštantínopolu. V roku 1513 získal pri voľbe pápeža len o niekoľko hlasov menej ako Giovanni di Lorenzo de' Medici, ktorý sa stal novou hlavou katolíckej cirkvi ako Lev X. Tomáš šľachtictvo obnovil, a nie získal, pre svojich bratov. Už v roku 1316 je listinne doložený Magister Thomas filius Magistri Nicolae de genere Erdőd.

Ako prvý začína používať priezvisko Erdődy s prídomkami de Monyorókerék et Monoszló Peter Erdődy v roku 1526. Erb rodu Bakócz, polkoleso s jeleňom v modrom pozadí, získava sobášom (s Klárou Bakócz) rod Pálffy s prídomkom ab Erdőd.

História

Rod Erdődy de Monyorókerék et Monoszló je najstarším žijúcim grófskym rodom Uhorska. Listinou vydanou 25. novembra 1511 kráľom Vladislavom II. získali titul gróf ako jediný rod pred vládou Habsburgovcov okrem rodov čo vymreli (napr. Szentgyörgyi, Bazini, Fraknói, Szepesi (Szapolyai), Besztercei ( Hunyadi, Geréb), a pod). V časoch Ferdinanda I. Habsburského bol Peter I. hlavným kráľovským komorníkom a hlavným poľovným majstrom. Prežil život v pohnutých časoch a pred svojou smrťou v roku 1543 sa utiahol do Talianska, kde aj zomrel.

Jeho syn, už spomínaný Peter II., bol dvakrát ženatý. Po prvý raz s Margitou de Tahy a po druhý krát s Barborou Alapy. Bol chorvátskyym bánom a bánom v Dalmácii. V roku 1547 sa zúčastnil vojenskej výpravy a za získané zásluhy ho Ferdinand v Prahe učinil Rytierom zlatej ostrohy (lat. Euges auratus). V bojoch s Turkami v roku 1553 s Györgyom Frangepánom porazili tureckú armádu. Peter II. dekrétom z 11. októbra 1565 získava pre seba a pre svoje potomstvo od cisára Maximiliána II. Habsburského titul grófa ríše Rímskonemeckej a o rok neskôr titul knieža.

Peter II. zomrel v roku 1567. Mal dvoch synov: Tamása I. a Petra III, ktorým dekrétom z 26. februára 1580 cisár Rudolf II. Habsburský opätovne potvrdil titul kniežaťa. V roku 1607 Tamás I. († 1624) získal Varaždínsku župu ako dedičnú župu pre seba a svoje potomstvo. Tu sa rod začal deliť na dve vetvy. Vetva po Tamásovi žije dodnes.