Ernest Valko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Ernest Valko
slovenský advokát, sudca a politik
Narodenie10. august 1953
Spišská Nová Ves, Česko-Slovensko
Úmrtie8. november 2010 (57 rokov)
Limbach, Slovensko
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského
Profesiaadvokát, sudca
DetiJana

JUDr. Ernest Valko, PhD. (* 10. august 1953, Spišská Nová Ves – † 8. november 2010, Limbach) bol slovenský právnik a politik. Bol prvým a súčasne posledným predsedom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Patril medzi popredných odborníkov na ústavné právo.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do rodiny právnika, na vysokej škole ale začal študovať chémiu. Keďže však bol alergický na niektoré druhy chemikálii, musel toto štúdium predčasne ukončiť.
Následne začal študovať právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne ukončil v roku 1977. O dva roky neskôr úspešne absolvoval rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv (JUDr.).

Po ukončení štúdia sa zamestnal ako podnikový právnik a postupne pracoval vo viacerých organizáciách. Súčasne pôsobil v manželskej poradni, kde sa zaoberal problematikou rodinného a občianskeho práva. Zaoberal sa však aj ústavným právom. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského absolvoval v roku 1984 postgraduálne štúdium z hospodárskeho práva a v roku 1986 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave postgraduálne štúdium zamerané na vedecké riadenie priemyselných podnikov. Potom pracoval krátky čas ako obchodný námestník v bratislavskom podniku Kablo. V priebehu udalostí Nežnej revolúcie sa prihlásil do právnej poradne organizovanej Verejnosťou proti násiliu.

V roku 1990 sa stal poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za VPN. Od júna 1990 sa stal dokonca podpredsedom Snemovne ľudu. Tu sa podieľal ako člen ústavno-právneho výboru na novelách Zákonníka práce, Obchodného zákonníka, Hospodárskeho zákonníka, tzv. kompetenčného zákona, ústavného zákona o Listine základných práv a slobôd, či ústavného zákona o referende. V roku 1992 sa stal predsedom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Po zániku Česko-Slovenska sa stal advokátom. V roku 1994 zastupoval napríklad spisovateľa Ľubomíra Feldeka. V roku 1998 bol právnym poradcom Slovenskej demokratickej koalície. Následne túto zastupoval pred Najvyšším súdom SR v súdnom konaní o právnu subjektivitu SDK v spore týkajúcom sa parlamentných volieb v roku 1998.

Zastupoval štát v tých najväčších ekonomických prípadoch. Ako advokát zastupoval neskôr Fond národného majetku Slovenskej republiky (navrátenie akcii Nafta Gbely, Slovenskej plavby a prístavov), či Slovenský plynárenský priemysel (tzv. Duckého zmenky). V roku 2008 zastupoval Tipos v spore o 2 miliardy Sk (66 miliónov Eur) o know-how bývalej Športky. Radil aj štátnym Lesom SR ako vycúvať z nevýhodných zmlúv. Isté obdobie bol právnym zástupcom podnikateľa Tobiáša Loyku v kauze Rašelina Quido, v ktorej tiež išlo o mnohomiliónový majetok.[1]

V novembri 2006 bol zadržaný políciou spolu s podnikateľom Ladislavom Rehákom. Následne boli obaja obvinení z vydierania. Valko vinu poprel. Na jar 2008 bolo toto trestné stíhanie zastavené.

V roku 2000 sa stal správcom konkurznej podstaty bývalej Devín banky, pričom po kritike sa tejto funkcie vzdal. V roku 2005 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského titul PhD. [2] [3] [4] [5] [6].

7. januára 2016 ho prezident Andrej Kiska vyznamenal in memoriam Radom Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj práva[7].

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 8. novembra 2010 večer o 22:45 ho dcéra a exmanželka našli zastreleného v jeho dome v Limbachu.[8] Jeho zavraždenie začal vyšetrovať Úrad boja proti organizovanej kriminalite (v súčasnosti už súčasť Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru ako národná protizločinecká jednotka).

Polícia pracovala s viacerými verziami činu. V novembri 2013 bolo vypočutých 94 svedkov ale nebol nikto obvinený.[9] V októbri 2017 oznámil generálny prokurátor Jaromír Čižnár a policajný prezident Tibor Gašpar, že policajný vyšetrovateľ vzniesol obvinenie dvom osobám. Konkrétne Jozef R. bol obvinený z trestných činov vraždy, lúpeže, porušovania domovej slobody a nedovoleného ozbrojovania a Jaroslav K. bol obvinený z trestného činu lúpeže. Motív vraždy Ernesta Valka mal byť podľa generálneho prokurátora a policajného prezidenta majetkový. Ernest Valko mal páchateľov prekvapiť vo svojom dome a jeden z nich ho mal následne zavraždiť[10] [11].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LESNÁ, Ľuba. Kryje polícia objednávateľa Valkovej vraždy?. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-04-24].
  2. Odborná charakteristika JUDr. Ernest VALKO [online]. psp.cz, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  3. Ernest Valko [online]. aktuality.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  4. Kauzy, v ktorých sa objavil Ernest Valko [online]. hnonline.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  5. Historie ústavního soudnictví [online]. usoud.cz, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  6. Ernest Valko [online]. absolventi.uniba.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  7. Prezident Andrej Kiska vyznamenal 15 osobností [online]. prezident.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  8. http://www.webnoviny.sk/slovensko/advokata-ernesta-valka-zavrazdili/247908-clanok.html
  9. V prípade vraždy Ernesta Valka sa pracuje s viacerými vyšetrovacími verziami [online]. aktuality.sk, 06.11.2013, [cit. 2013-11-06]. Dostupné online.
  10. Polícia obvinila dve osoby v prípade vraždy Valka [online]. sme.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  11. Polícia obvinila v prípade vraždy právnika Ernesta Valka dve osoby [online]. hnonline.sk, [cit. 2017-12-29]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]