Esenciálna aminokyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Esenciálne aminokyseliny
Štruktúra arginínu
Arginín
Štruktúra histidínu
Histidín
Štruktúra izoleucínu
Izoleucín
Štruktúra leucínu
Leucín
Štruktúra lyzínu
Lyzín
Štruktúra metionínu
Metionín
Štruktúra fenylalanínu
Fenylalanín
Štruktúra treonínu
Treonín
Štruktúra tryptofánu
Tryptofán
Štruktúra valínu
Valín

Esenciálne aminokyselinyaminokyseliny, ktoré živočíšny organizmus nedokáže syntetizovať de novo a musia byť do organizmu dodávané s potravou. Napriek svojmu názvu sú to naopak menej dôležité aminokyseliny, preto si živočíchy mohli dovoliť stratiť schopnosť ich syntézy a stali sa závislé od ich prívodu zvonku.

Syntéza esenciálnych aminokyselín je v porovnaní s ostatnými aminokyselinami veľmi zložitá a energeticky náročná, pre organizmus je teda výhodnejšie využívať už hotové aminokyseliny, ak ich môže získať. Aminokyseliny, ktoré sú pre živočíchy esenciálne, dokážu syntetizovať rastliny a baktérie. Tieto organizmy sú potom zdrojom týchto aminokyselín pre všetky ostatné organizmy.

Pre ľudí existuje 10 esenciálnych aminokyselín – kladne nabité aminokyseliny (arginín, histidín a lyzín), aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (leucín, izoleucín a valín), aromatické aminokyseliny (fenylalanín a tryptofán), treonín a metionín. Ostatné aminokyseliny sú syntetizované z prirodzených metabolitov alebo z esenciálnych aminokyselín (cysteín sa syntetizuje z metionínu a tyrozín z fenylalanínu).[1]

Arginín a histidín sa označujú i ako semiesenciálne aminokyseliny – živočíchy ich syntetizujú, ale ich syntéza nie je dostatočná na podporu rastu. Sú teda esenciálne len pre deti a mláďatá.

Esenciálne aminokyseliny a kvalita bielkovín[upraviť | upraviť zdroj]

Kvalita bielkovín v potrave sa meria porovnaním podielu esenciálnych aminokyselín a podielom, ktorý zodpovedá správnej výžive. Čím je podiel esenciálnych aminokyselín k neesenciálnym vyšší, tým je bielkovina kvalitnejšia.

Vysoko kvalitné bielkoviny obsahuje mlieko, vajcia a mäso, bielkoviny rastlinného pôvodu majú často nedostatok určitých esenciálnych aminokyselín. Pri vegánskej životospráve teda hrozí ich nedostatok a je potrebné strážiť si príjem bielkovín z rôznych zdrojov. Napríklad kombinácia bielkovín z pšenice (málo lyzínu) a bielkovín zo strukovín (málo metionínu) zabezpečí príjem esenciálnych aminokyselín, ale celkový príjem bielkovín musí byť vyšší, ako pri strave, ktorá obsahuje kvalitnejšie bielkoviny. Najlepším zdrojom aminokyselín sú kustovnica čínska, šošovica a sója, pričom plody niektorých kultivarov kustovnice obsahujú v niektorých prípadoch všetky esenciálne aminokyseliny.

Aminokyseliny sa v organizme neskladujú. Tie aminokyseliny, ktoré nie sú hneď zabudované do vytváraných proteínov, sú deaminované a dusík v nich obsiahnutý je vylúčený ako močovina. Preto nemožno konzumovať potraviny bohaté na esenciálne aminokyseliny „do zásoby“, príjem musí byť pokiaľ možno stály.[1]

Požiadavky (mg/kg telesnej hmotnosti/deň)[2]
Aminokyselina Dojčatá Deti Dospelí
histidín 29
izoleucín 88 28 10
leucín 150 44 14
lyzín 99 49 12
metionín a cysteín 72 24 13
fenylalanín a tyrozín 120 24 14
treonín 74 30 7
tryptofán 19 4 3
valín 93 28 13

Limity aminokyselín[upraviť | upraviť zdroj]

V metabolizme bielkovín (ktoré sú zložené z aminokyselín) platia dva dôležité zákony:

  • Rubnerov zákon o limitoch aminokyselín hovorí, že využitie aminokyselín z prijatých bielkovín závisí od obsahu najmenej zastúpenej esenciálnej aminokyseliny. To znamená, že z prijatých aminokyselín sa ich do vlastných proteínov zabuduje len toľko, koľko zodpovedá množstvu najmenej zastúpenej esenciálnej aminokyseliny. Pretože aminokyseliny sa v organizme neskladujú, ostatné aminokyseliny sú rozložené, a to aj vtedy, keď v organizme panuje celkový nedostatok bielkovín.
  • Wolfov zákon nadbytku o esenciálnych aminokyselinách varuje, že príjem ľubovoľnej esenciálnej aminokyseliny vo veľkom nadbytku narušuje metabolizmus ostatných aminokyselín a zosilňuje prejavy limitnej aminokyseliny.

Limitnou aminokyselinou sa môže stať ľubovoľná esenciálna aminokyselina, ak je jej zastúpenie v strave nedostatočné. Najčastejšie to býva lyzín, ktorého je málo v obilninách, a metionín, ktorý je málo zastúpený v strukovinách. Jednostranná výživa bez živočíšnych bielkovín, spolu s vplyvom limitných aminokyselín, je príčinou proteínovej podvýživy (kwashiorkor) u ľudí z rozvojových krajín.

Zdroj proteínov Limitná aminokyselina
Pšenica lyzín
Ryža lyzín
Kukurica lyzín a tryptofán
Strukoviny metionín (alebo cysteín)
Hovädzie mäso fenylalanín (alebo tyrozín)
Kravské mlieko alebo srvátka metionín (alebo cysteín)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b VOET, Donald. Biochemistry. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. (4th edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-57095-1. S. 1019-1079.
  2. Table: Essential Amino Acid Requirements in mg/kg Body Weight [online]. MSD Manual Professional Edition, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Esenciální aminokyselina na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0889157519312712#tbl0015