Eswatini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eswatinské kráľovstvo
Vlajka Štátny znak
Vlajka Znak
Národné motto:
Siyinqaba
(Sme pevnosť)
Štátna hymna:
Nkulunkulu Mnikati wetibusiso temaSwati
(Ó pane náš Boh, darca požehnaní Svazijčanom)
Miestny názov  
 • dlhý Kingdom of Eswatini (angl.)
Umbuso weSwatini (sv.)
 • krátky Swaziland (angl.)
Swatini (sv.)
Hlavné mesto Mbabane
(sídlo kráľa a legislatívy: Lobamba)
26°19′ j.š. 31°8′ v.d.
Najväčšie mesto Mbabane
Úradné jazyky angličtina, svazijčina


Štátne zriadenie
Kráľ
Predseda vlády
diarchia
Mswati III.
Russell Dlamini
Vznik 6. september 1968
Susedia Južná Afrika, Mozambik
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 364 km² (153.)  
160 km² (0,9 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2017)

 • hustota (2016)
 
1 343 098 (154.)
1 093 238

68,2/km² (135.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
3 938 mil. $ (?.)
9 896 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,541 (148.) – nízky
Mena lilangeni (SZL)
Časové pásmo
 • Letný čas
SAST (UTC+2)
bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód SWZ / SZ
Medzinárodná poznávacia značka SD
Internetová doména .sz
Smerové telefónne číslo +264

Súradnice: 26°29′00″J 31°26′00″V / 26,483333°J 31,433333°V / -26.483333; 31.433333

Eswatini (svazijsky: eSwatini), dlhý tvar Eswatinské kráľovstvo, známy aj pod svojím bývalým oficiálnym názvom Svazijsko a predtým Svazijské kráľovstvo,[1][2] je vnútrozemský štát v južnej Afrike. Na severovýchode hraničí s Mozambikom a na severe, západe, juhu a juhovýchode s Južnou Afrikou. Eswatini, ktorého dĺžka od severu na juh nepresahuje 200 km a od východu na západ 130 km, je jednou z najmenších krajín Afriky; napriek tomu je jeho podnebie a topografia rozmanitá, od chladnej a hornatej vysočiny až po horúcu a suchú nížinu.

Obyvateľstvo tvoria najmä etnickí Svazijci. Prevládajúcim jazykom je svazijčina (v rodnom jazyku siSwati). Svazijci založili svoje kráľovstvo v polovici 18. storočia pod vládou Ngwaneho III.[3] Krajina a Svazijci majú svoje meno po Mswatim II., kráľovi z 19. storočia, za ktorého vlády sa krajina rozšírila a zjednotila; jej hranice boli vytýčené v roku 1881 uprostred bojov o Afriku.[4] Po druhej búrskej vojne bolo kráľovstvo pod názvom Svazijsko od roku 1903 územím britského vysokého komisariátu až do získania úplnej nezávislosti 6. septembra 1968.[5] V apríli 2018 bol oficiálny názov zmenený zo Svazijského kráľovstva na Eswatinské kráľovstvo, čo odráža názov bežne používaný vo svazijčine.[6][2]

Eswatini je rozvojová krajina a je zaradená do kategórie ekonomík s nižším stredným príjmom. Ako člen Juhoafrickej colnej únie a Spoločného trhu pre východnú a južnú Afriku je jej hlavným miestnym obchodným partnerom Juhoafrická republika; s cieľom zabezpečiť hospodársku stabilitu je eswatinská mena lilangeni naviazaná na juhoafrický rand. Hlavnými zahraničnými obchodnými partnermi Eswatini sú Spojené štáty[7] a Európska únia.[8] Väčšinu zamestnanosti v krajine zabezpečuje poľnohospodársky a výrobný sektor. Eswatini je členom Juhoafrického rozvojového spoločenstva, Africkej únie, Spoločenstva národov a Organizácie Spojených národov.

Vláda je absolutistickou monarchiou, poslednou svojho druhu v Afrike,[9] a od roku 1986 jej vládne kráľ Mswati III.[10] Každých päť rokov sa konajú voľby, v ktorých sa určuje väčšina v Snemovni reprezentantov a Senáte, avšak politické strany majú zakázané kandidovať.[11] Ústava bola prijatá v roku 2005. Umhlanga, trstinový tanec, ktorý sa koná v auguste/septembri,[12] a incwala, kráľovský tanec, ktorý sa koná v decembri/januári, sú najdôležitejšími udalosťami v krajine.[13] Svazijské obyvateľstvo čelí veľkým zdravotným problémom: HIV/AIDS a (v menšej miere) tuberkulóza sú veľmi rozšírené.[14] Dvadsaťosem percent dospelej populácie je HIV pozitívnych.[15] Od roku 2018 má Eswatini 12. najnižšiu priemernú dĺžku života na svete, a to 58 rokov.[16] Obyvateľstvo Eswatini je mladé. Podľa údajov z roku 2018 tvoria ľudia vo veku 14 rokov alebo mladší 35 % obyvateľstva krajiny a priemerný vek je 22 rokov.[17]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Svazijsko je od roku 1968 nezávislou monarchiou v rámci Britského spoločenstva. Pôvodne bolo územie Svazijska obývané kmeňmi hovoriacimi jazykom soto. Začiatkom 19. storočia dobyli územie svazijské kmene, ktoré neskôr Zuluovia vytlačili na sever. Počas vlády kráľa Sobhuza I. sa podarilo odraziť Zuluov, ale nie Európanov.

Od roku 1850 o nadvládu v Svazijsku striedavo bojovala Veľká Británia a búrske republiky. V roku 1895 sa Svazijsko dostalo pod nadvládu Transvaalu. Po búrskej vojne bolo Svazijsko od roku 1902 pod správou Veľkej Británie a v roku 1906 získalo štatút protektorátu. Po colnej únii z roku 1910 sa Svazijsko stalo politicky a hospodársky nezávislým od Južnej Afriky. Počas vlády kráľa Sobhuza II. získala krajina v roku 1968 samostatnosť, v roku 1973 sa zmenou ústavy posilnilo postavenie kráľa. Po jeho smrti v roku 1982 nastúpil na trón jedenásťročný princ Makhosimvel. Vládnuť začal v roku 1986 ako kráľ Mswati III. Do jeho plnoletosti (19821986) vládla regentka kráľovná-matka. V ilegalite pôsobia rôzne politické zoskupenia proti vláde.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch tvorí náhorná plošina s najvyššou horou štátu Emlembe (1 862 m) zvažujúcou sa od západu k východu a príkre spadajúcou k Mozambickej nížine. Najväčšími riekamiKomati a Usutu. Podnebie je subtropické, pomerne vlhké a teplé. Zrážky prichádzajú predovšetkým v lete. Ročne ich spadne medzi 500 až 1 400 mm.

Hlavným a zároveň najväčším mestom v krajine je Mbabane s viac než 50 000 obyvateľmi. Ďalšími veľkými mestami sú Manzini, Lobamba a Siteki. Pri hraniciach s Mozambikom sú pohoria a na severozápade krajiny je dažďový prales. Zvyšok krajiny pokrývajú savany.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Svazijsko sa delí na štyri provincie:

  1. Hhohho
  2. Lubombo
  3. Manzini
  4. Shiselweni

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

V čele krajiny stojí kráľ. Od roku 1986 to je Mswati III., ktorý nahradil svojho predchodcu Sobhuzu II. Keď sa v roku 1986 stal kráľom Mswati III., ležala pred ním krajina rozdelená medzi belošskú menšinu, ktorá si chcela podržať nadvládu, a černošskú väčšinu, ktorá chcela rozšíriť svoje práva. Budúcnosť Svazijska značne ovplyvnia historické zmeny odohrávajúce sa za hranicami Juhoafrickej republiky, ktorej ľud si roku 1994 zvolil svojho prvého černošského prezidenta Nelsona Mandelu. Napriek tomu že oficiálne existuje senát o počte 30 členov, Svazijsko je absolutistickou diarchiou, kde spoločnými hlavami štátu sú podľa tradície kráľ a jeho matka.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Svazijsko je rozvojový štát s prevahou poľnohospodárstva. Z nerastných surovín sa ťaží čierne uhlie, nasledujú diamanty, železná ruda, zlato, cín a azbest. Význam má výroba cukru a produkcia dreva. Pestuje sa cukrová trstina, tabak, kukurica, ryža, bavlna a citrusy. Chová sa hovädzí dobytok, kozy a hydina. Veľká časť Svazijčanov pracuje v zlatonosných baniach za hranicami v Juhoafrickej republike.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa štatistiky z roku 2015 je náboženská príslušnosť v Svazijsku nasledovná: kresťania 90 % (africkí sionistisynkretizmus kresťanstva a tradičného kultu predkov – 40 %, rímskokatolícki 20 %, ostatní 30 % – anglikáni, metodisti, Cirkev Ježiša Krista, Jehovovi svedkovia), moslimovia 2 %, ostatné 8 % (Baha'i, budhisti, hinduisti, tradičné viery, židia).[18] Africký sionizmus má vo Svazijsku veľký vplyv, pretože spája tradičné svazijské náboženstvo (viera v boha Mvelincantiho,[19] kult predkov, obetovanie duchom) s masovo rozšíreným kresťanstvom a zaisťuje tak kultúrno-náboženskú kontinuitu.[20]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Swaziland king renames country 'the Kingdom of eSwatini'. Parameter "periodikum" je povinný!, 2018-04-19. Dostupné online [cit. 2024-05-22]. (po anglicky)
  2. a b Times Of Swaziland [online]. www.times.co.sz, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  3. BONNER, P. L.. Kings, Commoners, and Concessionaires: The Evolution and Dissolution of the Nineteenth-century Swazi State. [s.l.] : Cambridge University Press, 1983. Google-Books-ID: TcpBAAAAYAAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-86975-150-3. S. 9-27. (po anglicky)
  4. KUPER, Hilda. The Swazi: A South African Kingdom. [s.l.] : Holt, Rinehart, and Winston, 1986. Google-Books-ID: 2TlNAQAAIAAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-03-070239-6. S. 9-10. (po anglicky)
  5. GILLIS, D. Hugh. The Kingdom of Swaziland: Studies in Political History. Westport, Conn. : Praeger, 1999-03-30. Dostupné online. ISBN 978-0-313-30670-9. (English)
  6. Swaziland facts and guide as the country renamed the Kingdom of eSwatini | How Dare She [online]. web.archive.org, 2021-05-11, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  7. Swaziland | Office of the United States Trade Representative [online]. web.archive.org, 2014-07-20, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  8. Swaziland [online]. web.archive.org, 2014-10-10, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  9. STAFF. Armed forces open fire in crackdown on anti-monarchy protests in Eswatini. The Guardian, 2021-06-29. Dostupné online [cit. 2024-05-22]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  10. Swaziland: Africa's last absolute monarchy – DW – 07/14/2014 [online]. dw.com, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ELIGON, John; SILVA, Joao. The Father, the Son and the Fight Over Their King. The New York Times, 2024-02-17. Dostupné online [cit. 2024-05-22]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  12. Swaziland National Trust Commission - Cultural Resources - The Umhlanga or Reed Dance [online]. web.archive.org, 2009-08-28, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  13. Swaziland National Trust Commission - Cultural Resources - Swazi Culture - The Incwala or Kingship Ceremony [online]. web.archive.org, 2013-10-30, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  14. Swaziland: Dual HIV and Tuberculosis Epidemic Demands Urgent Action | Doctors Without Borders [online]. web.archive.org, 2013-11-12, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  15. Eswatini [online]. www.unaids.org, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Why is Swaziland’s king renaming his country?. The Economist. Dostupné online [cit. 2024-05-22]. ISSN 0013-0613.
  17. Swaziland Demographics Profile 2018 [online]. www.indexmundi.com, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. Eswatini. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
  19. CHIDESTER, David. African Traditional Religion in South Africa. 1. vyd. Johanesburg : ABC-CLIO, 1997. ISBN 9780313032257. S. 384.
  20. HAVELKA, Ondřej. Svazijsko. In: Východní Afrikou. 1. vyd. Praha : Akbar, 2016. ISBN 978-80-906325-0-9. S. 43-56.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eswatini

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]