Eucharistická adorácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ježiš Kristus v podobe hostie vystavený k úcte v monštrancii

Eucharistická adorácia je jedným z prejavov úcty k Ježišovi Kristovi prítomnému v premenenej hostii. Táto činnosť sa môže praktizovať vtedy, keď je Najsvätejšia Sviatosť vystavená k verejnej úcte v monštrancii, ale aj keď je zatvorená za dvierkami tabernákulua.

Adorácia, čiže klaňanie sa, má v katolíckej cirkvi západného aj východného obradu dlhú tradíciu. Evanjelici adoráciu nepraktizujú.

Je to znak oddanosti a uctievania Ježiša Krista, ktorý je podľa katolíkov prítomný ako Telo, Krv, Duša a Božská podstata v premenenej hostii, ktorá je posvätným chlebom. Z teologického pohľadu je adorácia forma Latrie založenej na reálnej prítomnosti Krista v hostii.[1]

Kresťanská meditácia praktizovaná za prítomnosti eucharistie počas svätej omše je nazývaná Eucharistická meditácia. Bola praktizovaná napríklad týmito ľudmi: Peter Julián Eymard, Ján Mária Vianney, Terézia z Lisieux.

Keď je vystavenie hostie stále (celodenné) ide o neustálu adoráciu. V kláštoroch alebo konventoch je vykonávaná tamojšími rezidentnými rehoľníkmi a rehoľníčkami. Vo farnostiach sú od 20. storočia pri Sviatosti prítomní dobrovoľníci farníci. Pri otváraní kaplnky na neustálu adoráciu v Bazilike svätého Petra v Ríme sa svätý otec Ján Pavol II. modlil za to, aby bola neustála adorácia v každej farnosti na svete.[2] Pápež Benedikt XVI. zaviedol neustálu adoráciu pre laikov v každom z piatich sektorov Rímskej diecézy.[3]

Eucharistická adorácia je spojená s čiastočnými odpustkami, prípadne s plnomocnými, ak trvá aspoň pol hodiny a sú splenené obvyklé podmienky.[4]

Priebeh adorácie[upraviť | upraviť zdroj]

Adorácia sa koná spravidla v kostole alebo v kaplnke. Konsekrovaná svätá Hostia je uložená do monštrancie, ktorá je umiestnená do prostriedku oltára k úcte veriacim. Podľa miestnych zvyklostí môže mať špecifickú podobu a veľkosť. Väčšinou nejakým spôsobom nadväzuje na slávenie svätej omše, začína sa modlitbou kňaza, pokračuje osobnou modlitbou veriaceho a končí udelením požehnania so Sviatosťou oltárnou a potom je Kristus späť umiestnený do svätostánku.

Je spojená aj so spevom hymnu Ctime túto sviatosť slávnu, na ktorom ak sa veriaci zúčastní na Zelený štvrtok a na Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi a spĺňa obvyklé podmienky, môže získať odpustky.[5][6]

Dni s adoráciou[upraviť | upraviť zdroj]

Adorácia sa koná najmä na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu. Počas prvého dňa veľkonočného tridua môže byť doprevádzaná aj spevmi, v ostatných častiach veľkonočného trojdnia má prebehnúť v tichosti.

Vo farnostiach sa ustálila prax krátkej adorácie a eucharistického požehnania vždy v prvý piatok v mesiaci, ktorý je zasvätený k úste Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a dlhej (aspoň pol hodinovej) adorácie každý štvrtok.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Schadé, Johannes P., "Eucharistic adoration", Encyclopedia of World Religions, 2006, ISBN 978-1-60136-000-7
  2. SEPARATE CHAPEL; 1967. Eucharisticum Mysterium - Instruction on Eucharistic Worship, 53 [online]. 1967-05-25. Dostupné online.
  3. Meeting with the Clergy of the Rome Diocese (March 2, 2006) | BENEDICT XVI [online]. . Dostupné online.
  4. ENCHIRIDION OF INDULGENCES [online]. www.dominicanidaho.org, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.
  5. Pravidelné odpustky | pre veriacich v Budmericiach a okolí [online]. [Cit. 2019-06-22]. Dostupné online.
  6. Kňazi.sk [online]. 2014-01-27, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Eucharistic adoration na anglickej Wikipédii a Eucharistická adorace na českej Wikipédii.