Európska migračná kríza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žiadatelia o azyl v niektorých európskych krajinách v období od 1. januára 2015 do 30. júna toho istého roku

Európska migračná kríza (tiež označovaná ako európska utečenecká kríza) je medzinárodná humanitárna a politická kríza v Európskej únii (EÚ) prebiehajúca od roku 2014 spôsobená veľkým počtom imigrantov - ako ekonomických migrantov, tak utečencov - smerujúcich do EÚ.[1] V roku 2014 militantná teroristická organizácia organizácia Islamský štát ovláda rozsiahle časti Iraku a Sýrie, na ktorých území vyhlásila kalifát. Navyše od roku 2011 prebieha občianska vojna v Sýrii, ktorá si doteraz vyžiadala vyše 570 000 obetí.

Priebeh migrácie[upraviť | upraviť kód]

Vrchol dosiahla kríza v roku 2015, keď len do Nemecka prišlo viac ako 1 a pol milióna migrantov[2]. V roku 2016 bol počet migrantov v Nemecku viac ako milión, z ktorých [2] 3/4 (750 000) žiadali o azyl. Pokiaľ v roku 2015 a 2016 bol počet žiadateľov o azyl v Nemecku násobne väčší ako vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku, od roku 2017 sa počet migrantov aj počet žiadateľov znížil v EÚ asi na polovicu a Nemecko aj keď zostalo na prvom mieste je dobiehané Španielskom.[3] V roku 2019 požiadalo o azyl v EÚ 612 700 nových žiadateľov zo 152 krajín.[1] Najviac Udelených azylov bolo z krajín Síria, Afganistan a Venezuela.[1]

Migranti sa do centrálnych častí Európy dostávajú po dvoch hlavných migračných trasách - balkánskej trase z Turecka cez Egejské more a Balkán do strednej Európy a stredomorskej trase zo severnej Afriky cez Stredozemné more do Talianska. Najčastejším cieľom imigrantov sú štáty západnej a severnej Európy, predovšetkým Nemecko, ďalej Švédsko, Rakúsko, Francúzsko a štáty Beneluxu. Podľa údajov OSN tvoria najväčšiu časť žiadateľov o azyl ľudia z krajín Blízkeho a Stredného východu (hlavne Sýrie, Afganistanu, Iraku), subsaharskej Afriky a západného Balkánu.

Migračná kríza[upraviť | upraviť kód]

Rozmer celoeurópskej politickej krízy jav nadobudol v apríli roku 2015, kedy sa v Stredozemnom mori počas krátkej doby potopilo niekoľko lodí s migrantmi, celkom sa utopilo asi 1 200 ľudí a začalo sa uvažovať o zavedení systému na prerozdeľovanie utečencov. V priebehu letných mesiacov dochádzalo k postupnému prehlbovaniu krízy a k jej rozšíreniu do oblasti strednej Európy. Najvážnejšie situácia v priebehu roka 2015 nastala počas septembra a októbra, kedy bol počet utečencov, prichádzajúcich najmä po Balkánskej migračnej trase, najvyššia. Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015 a násilnosti počas silvestrovských oslavách v Nemecku obrátili pozornosť k dovtedy prehliadaným bezpečnostným rizikám spojeným s krízou. Záver roka 2015 priniesol v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi zníženie počtu nových žiadateľov o azyl, ktoré pretrvávalo aj na začiatku roka 2016. Podľa Eurostatu za celý rok 2015 prijali členské štáty EÚ celkom 1 221 855 žiadostí o azyl.[3] Koncom roku 2016 sa udial teroristický útok v Berlíne, pri ktorom kamión vrazil do davu ľudí na vianočných trhoch.

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Aj na Slovensku využili radikáli nespokojnosť verejnosti z prílivu ilegálnych migrantov a utečencov. Hlavné masy ľudí smerovali po dopravných ťahoch medzi Budapešťou a Viedňou, teda mimo územia Slovenska. Slovenská vláda sa vyjadrila k možnému príchodu imigrantov z Maďarska s nevôľou a posilnila policajné kontroly na južnej hranici. Maďarský pohraničný plot bol vztýčený na južnej hranici Maďarska v lete 2015. V jar 2016 na rakúsko-slovenskej hranici prebehla policajná akcia pod dozorom ministra Kaliňáka. Podľa DenníkaN patrila do série predvolebných cvičení proti utečencom v rámci volebného hesla Smeru „Chránime Slovensko“. Fico tvrdí, že je pripravený plotom chrániť hranice s Rakúskom či s Maďarskom.[4] V rámci povinne dobrovoľného prerozdelenia 40 000 migrantov z Talianska a Grécka do ďalších krajín EÚ sa Slovensko rozhodlo prijať len kresťanské utečencov.[5] V reakcii na schválenie kvót na prerozdeľovanie utečencov podalo Slovensko koncom septembra žalobu na súdnom dvore EÚ a slovenských premiér oznámil, že kvóty nebudú na Slovensku nikdy rešpektované.S neskoršou podporou ostatných krajín V4 sa tak aj stala a azylová politika povinného rozdeľovania kvót bola zmenená.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Asylum seekers in the European Union (situation 2019) [online]. appsso.eurostat.ec.europa.eu, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  2. a b Total number of long-term immigrants arriving into the reporting country during the [online]. Eurostat (ec.europa.eu), [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  3. a b OLTERMANN, Philip. How Angela Merkel’s great migrant gamble paid off. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-08-30. Dostupné online [cit. 2020-09-11]. ISSN 0261-3077.
  4. DUGOVIČ, Matej. Fico chystá na migrantov plot ako v Iraku, kritizujú ho osobnosti aj eurosocialisti (+ foto) [online]. Denník N, 2016-02-24, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  5. Slovensko je ochotné přijmout 200 uprchlíků ze Sýrie, ale jen křesťanů [online]. iROZHLAS, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Evropská migrační krize na českej Wikipédii.