Európska obec bocianov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bocianie hniezdo postavené na streche drevenice v chorvátskej dedine Čigoč, ktorá je prvou ocenenou obcou
Bociany v poľskom mestečku Tykocin ocenenom v roku 2001
Bocian (dole) hniezdiaci pri mešite v obci Eskikaraağaç na severozápade Turecka (titul udelený v roku 2011)
Hniezdo v Buzici, ktorá získala titul Európskej obce bocianov v roku 2014

Európska obec bocianov (nem. Europäisches Storchendorf, angl. European Stork Village) je ocenenie nemeckej environmentalistickej nadácie EuroNatur udeľované obciam (príp. aj municipalitám) za aktívny prístup k ochrane svojich kolónii bociana bieleho (Ciconia ciconia). Od založenia iniciatívy v roku 1994 bol tento čestný titul udelený trinástim obciam, naposledy slovenskej Buzici v roku 2014.

Kritériá[upraviť | upraviť kód]

Ocenené obce sa môžu vyznačovať najväčším počtom bocianích párov alebo vysokým nárastom bocianej populácie, avšak rozhodujúcim kritériom je aktívny prístup miestnej samosprávy a obyvateľov obce k ochrane bocianov.[1][2][3]

Nadácia posudzuje, či je v danej oblasti v záujme ochrany bocianov zriadená alebo naplánovaná istá forma chráneného územia, ako sa pristupuje k zachovaniu alebo revitalizácii mokradí, budovaniu umelých stĺpov pre bocianie hniezda a pod. Dôraz sa kladie taktiež na s tým súvisiacu osvetovú činnosť, ktorá má najčastejšie podobu verejných podujatí ako každoročné vítanie príletu bocianov, výtvarné alebo fotografické súťaže, výchovno-vzdelávacie programy a pod.[1] Každá z ocenených obcí pravidelne organizuje sviatok na počesť bocianov.[4]

Ciele[upraviť | upraviť kód]

Za impulz pre začatie tejto iniciatívy nadácia EuroNatur označila značný úbytok bociana bieleho v mnohých európskych zimoviskách ako dôsledok výstavby pozdĺž riek, odvodňovania mokradí a intenzifikácie poľnohospodárstva. Cieľom tejto iniciatívy je zamerať pozornosť verejnosti na lokality, v ktorých sa bocianím kolóniám darí vďaka aktívnej pomoci miestnych obyvateľov a tým poskytnúť vzor aj pre ostatné oblasti. Ocenené obce sa zároveň dostávajú do medzinárodného povedomia, čo im môže pomôcť v oblasti ekoturistiky.[1][5]

Primárnym cieľom Európskych obcí bocianov je prostredníctvom vzájomnej spolupráce vytvoriť celoeurópsku iniciatívu na ochranu bociana bieleho a taktiež propagovať tradičné poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu bocianov.[4]

Držitelia titulu[upraviť | upraviť kód]

Prehľadný zoznam ocenených obcí
Rok Obec Štát Počet bocianov Súradnice
podľa možností do blízkosti hniezd
1. 1994 Čigoč Chorvátsko Chorvátsko 32 párov, 98 mláďat (2013) 45°24′56″S 16°38′00″V / 45,415641°S 16,633311°V / 45.415641; 16.633311
2. 1996 Nagybajom Maďarsko Maďarsko 9 párov, 15 mláďat (2013)[6] 46°23′52″S 17°30′35″V / 46,397746°S 17,509799°V / 46.397746; 17.509799
3. 1996 Rühstädt Nemecko Nemecko 23 párov, 72 mláďat (2013)[7] 52°55′08″S 11°52′08″V / 52,919015°S 11,868773°V / 52.919015; 11.868773
4. 1997 Malpartida de Cáceres Španielsko Španielsko 80 párov (1997)[7] 39°25′23″S 6°29′52″Z / 39,423047°S 6,497715°Z / 39.423047; -6.497715
5. 1997 Andrid Rumunsko Rumunsko 37 párov (1997)[8] 47°30′53″S 22°20′44″V / 47,514817°S 22,345586°V / 47.514817; 22.345586
6. 1999 Mala Polana,
Velika Polana
Slovinsko Slovinsko 4 páry, 12 mláďat (2013)[8] 46°34′24″S 16°20′40″V / 46,573308°S 16,344416°V / 46.573308; 16.344416
46°34′36″S 16°21′44″V / 46,576624°S 16,362304°V / 46.576624; 16.362304
7. 2001 Tykocin Poľsko Poľsko 27 párov, 86 mláďat (2013)[9] 53°12′26″S 22°44′14″Z / 53,207178°S 22,737323°Z / 53.207178; -22.737323
8. 2002 Marchegg Rakúsko Rakúsko 52 párov (2001)[9] 48°17′02″S 16°54′18″Z / 48,283799°S 16,905010°Z / 48.283799; -16.905010
9. 2005 Belozem Bulharsko Bulharsko 32 párov, 107 mláďat (2013)[10] 42°11′52″S 25°02′51″Z / 42,197894°S 25,047511°Z / 42.197894; -25.047511
10. 2008 Altreu Švajčiarsko Švajčiarsko 32 párov (rok neuvedený)[10] 47°11′24″S 7°26′50″Z / 47,190115°S 7,447328°Z / 47.190115; -7.447328
11. 2011 Eskikaraağaç Turecko Turecko 5 párov, 16 mláďat (2013)[11] 40°11′10″S 28°36′45″Z / 40,186046°S 28,612383°Z / 40.186046; -28.612383
12. 2013 Češinovo-Obleševo[pozn 1] Severné Macedónsko Severné Macedónsko 68 párov (2013)[11] 41°52′57″S 22°19′58″Z / 41,882518°S 22,332912°Z / 41.882518; -22.332912
13. 2014 Buzica Slovensko Slovensko 11 párov (2013)[12] 48°32′02″S 21°04′36″Z / 48,533775°S 21,076632°Z / 48.533775; -21.076632

Čigoč (1994)[upraviť | upraviť kód]

Prvým držiteľom titulu Európskej obce bocianov je chorvátska dedina Čigoč (titulárny názov chorv. Europsko selo roda Čigoć), ktorá leží 30 km juhovýchodne od mesta Sisak.[pozn 2] Obec je súčasťou Národného parku Lonjsko polje (chorv. Park prirode Lonjsko polje).[13][14] V novembri 1998 Ministerstvo kultúry Chorvátskej republiky rozhodlo o jej zaradení do preventívnej kultúrnej ochrany.[15]

Výnimočnosť tejto lokality z ornitologického hľadiska spočíva vo veľmi priaznivých podmienkach pre populáciu bociana bieleho, čo sa prejavuje v najvyššom počte odchovaných jedincov v rámci Európe. Napr. v roku 1986 40 párov odchovalo 158 mláďat (3,95 na jeden pár),[5] pričom k roku 1988 počet mláďat na jeden pár činil až 4,3.[6] Rozhodujúcim faktorom, vďaka ktorému táto lokalita vykazovala podstatne lepšie výsledky u bocianej populácie než ostatné zimoviská, bola bezprostrednosť zdrojov potravy – cca 5 000 ha okolitých lúk a pasienkov.[16]

Obec je charakteristická tradičnou ľudovou architektúroudrevenicami z dubového dreva, na strechách ktorých sa nachádzajú bocianie hniezda. Od roku 1995 chorvátska vláda subvencuje chov tradičných plemien (kôň Posavina, turopolské prasa) na okolitých pasienkoch.[17]

Rok Počet párov (mláďat) Zdroj
1968 31 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
1974 39 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
1984 38 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
1987 41 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
1988 44 (188) Wiesehomeier 2014, s. 3
Rok Počet párov (mláďat) Zdroj
1990 51 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
1991 51 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
1996 56 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
1999 41 Wiesehomeier 2014, s. 3
2000 52 Schneider-Jacoby 2009, s. 5
Rok Počet párov (mláďat) Zdroj
2000 45 Wiesehomeier 2014, s. 3
2003 39 (54) Wiesehomeier 2014, s. 3
2011 29 (77) Wiesehomeier 2014, s. 3
2012 32 (55) Wiesehomeier 2014, s. 3
2013 32 (98) Wiesehomeier 2014, s. 3

Nagybajom (1996)[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nagybajom

Mesto Nagybajom (titulárny názov maď. Hazai Európai gólyásfaluban nahybajom) sa nachádza cca 25 km od mesta Kaposvár.[pozn 3]

Rok Počet párov (mláďat) Zdroj
1958 4 Schneider-Jacoby 2009, s. 6
1963 7 Schneider-Jacoby 2009, s. 6
1979 6 Schneider-Jacoby 2009, s. 6
1984 11 Schneider-Jacoby 2009, s. 6
1992 18 Schneider-Jacoby 2009, s. 6
Rok Počet párov (mláďat) Zdroj
1996 25 Schneider-Jacoby 2009, s. 6
1998 33 Schneider-Jacoby 2009, s. 6
2012 4 Wiesehomeier 2014, s. 3
2013 9 (15) Wiesehomeier 2014, s. 3

Rühstädt (1996)[upraviť | upraviť kód]

V roku 1996 bolo ocenenie udelené taktiež rakúskej dedine Rühstädt (titulárny názov angl. European strok village Rühstädt).[pozn 4]

Tykocin (2001)[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tykocin

Marchegg (2002)[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Marchegg

Buzica (2014)[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Buzica

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. municipalita pozostávajúce z jedenástich malých obcí, správne sídlo v obci Obleševo (na ňu taktiež odkazuje uvedená súradnica)
  2. cestná vzdialenosť od centra mesta per Google Maps
  3. Titul Európskej obce bocianov
  4. Titul Európskej obce bocianov

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Wiesehomeier 2014, s. 2
  2. TASR 2014
  3. Kupi 2014
  4. a b Kronenberg 2013, s. 192
  5. a b Schneider-Jacoby 2009, s. 2
  6. a b Wiesehomeier 2014, s. 3
  7. a b Wiesehomeier 2014, s. 4
  8. a b Wiesehomeier 2014, s. 5
  9. a b Wiesehomeier 2014, s. 6
  10. a b Wiesehomeier 2014, s. 7
  11. a b Wiesehomeier 2014, s. 8
  12. Wiesehomeier 2014, s. 9
  13. član 2, Zakon o proglašenju Parka prirode Lonjsko polje (NN 11/90) (9. marec 1990) (po chorvátsky)
  14. PPLP 2011a
  15. Rješenje o preventivnoj zaštiti spomenika kulture, ur. broj. 532-19-04-98-01/AM/BS (16. november 1998). Zdroj: Gugić 2008, s. 30. „1998. stavljanje sela Čigoć pod preventivnu zaštitu...“
  16. Schneider-Jacoby 2009, s. 2, 5. Porov. mapové zobrazenie: PPLP 2011b
  17. Schneider-Jacoby 2009, s. 5

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Publikácie[upraviť | upraviť kód]

Príspevky v periodikách[upraviť | upraviť kód]

Tlačové správy[upraviť | upraviť kód]

Internetové zdroje[upraviť | upraviť kód]

Mapové listy[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]