Európske židovstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozmiestnenie židovského obyvateľstva v Európe (2005)

Židovské osídlenie v Európe alebo Európske židovstvo sa datuje zhruba dva tisíc rokov späť. Podľa židovskej tradície je Izrael (židia) Bohom vyvolený národ, ktorý je predurčený k utrpeniu a láske. Židovský národ bol v minulosti tvrdo utlačovaný. Protižidovské nálady vyvrcholili holocaustom, ktorý je hrozným dôkazom čoho všetkého sú ľudia schopní.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Židia sú malý, rozptýlený národ. Až na jednu výnimku sú Židia v každej krajine, v ktorej žijú, neveľkou menšinou a skoro všade tvoria väčšinu z nich prisťahovalci či deti a vnuci prisťahovalcov. Aby sme porozumeli súčasnému rozmiestneniu Židov v Európe, je nevyhnutné, aby sme mali hlbší prehľad židovských dejín. Zásadné pretnutie židovských a európskych dejín nastalo v roku 63 pred Kr., kedy bola Judea pod rímskou správou. Rímske impérium bolo taktiež jedna z prvých európskych diaspor na ktorej území žilo po zničení Jeruzalema v roku 70 približne 4 milióny židov. Veľmi neblahý vplyv na vývoj židovskej spoločnosti malo prijatie kresťanstva za štátne náboženstvo rímskeho cisárstva v 4. storočí. Judaizmus sa spolu s pohanskými kultmi stal obeťou represií a útlaku. Situácia sa zhoršila na začiatku 5. storočia, kedy boli Židia vykázaní z verejných úradov a armády, bola zrušená právomoc židovských súdov, zákaz vlastniť otrokov, a iné. Na začiatku 7. storočia bolo v niektorých kráľovstvách nariadené pokrstenie všetkých Židov (Byzancia, Francúzsko, Španielsko). Život Židov v Európe vtedy dosiahol najnižšej úrovne. Židia boli vyháňaní z niektorých európskych krajín (Anglicko – 1290, Francúzsko – 1394, Španielsko – 1492). Útokom nebolo židovské obyvateľstvo uchránené ani v dobe križiackych výprav (Porýnie), hoci sa ich v niektorých prípadoch panovníci snažili chrániť. Toto všetko malo za následok neustálu migráciu Židov, najmä všeobecný pohyb na východ do Maďarska a Poľska alebo na juh do Talianska. Reformačné hnutie v 16. storočí poskytlo nádej na zlepšenie situácie, avšak neskôr protestantskí panovníci pod vplyvom Martina Luthera začali Židov vyháňať a zavádzať najrôznejšie obmedzenia. V niektorých krajinách prebiehali procesy so Židmi až do konca 18. storočia – hlavne v Španielsku, kde bola inkvizícia zrušená až roku 1834.

Moderná doba[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na jeruzalemské Staré mesto

V polovici 18. storočia bolo Židom zakázané vykonávať väčšinu profesií a boli nútení žiť na vyhradených miestach (getách). Zákonodarstvo, verejná správa a vzdelanie v getách podliehali autorite rabínov. Míľnikom emancipácie Židov sa stala Francúzska revolúcia. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prijatie Lionela Rothschilda do britského parlamentu roku 1858. Tento proces sa však zďaleka netýkal všetkých európskych krajín. Napríklad v habsburskom cisárstve židia nemohli mať podiel na politickej moci, boli im uprené aj sociálne výhody a boli nútení nosiť označenie že sú Židia. Stále rozrastajúci sa antisemitizmus bol jedným z prvotných impulzov pre vznik sionizmu - kultúrne a politické hnutie usilujúce po návrate do zasľúbenej zeme. Systematické pokusy o židovské osídlenie Palestíny vyvolali najmä pogromy v Rusku a agresívny antisemitizmus 19. storočia v Západnej Európe, ktorého vrcholom bola Dreyfusova aféra vo Francúzsku. Značný dopad mala taktiež Prvá svetová vojna v ktorej zahynulo cez 140 000 Židov. Počas vojny došlo k niekoľkým význačným udalostiam. K revolúcii v Rusku, ktorá zmietla cársky režim, ktorý svojimi opatreniami židovské obyvateľstvo značne sužoval; britské dobytie Palestíny a vzostup USA. Antisemitizmus v Európe však prebiehal aj naďalej a neustále sa jeho intenzita zvyšovala. Najväčšiu pohromu v histórii Židov v Európe priniesol holokaust. V roku 1935 boli Židia Norimberskými zákonmi zbavení občianstva. Nasledovalo niekoľko pogromov, z ktorých najznámejším je Krištáľová noc. Počas holokaustu prišlo o život 6 miliónov Židov. Židia boli cielene zbavovaní ľudskej dôstojnosti, zavrhnutí ako štvanci a použití ako obetní baránkovia za všetky choroby sveta. Šlo o iracionálnu nenávisť, najbeštiálnejší ľudský inštinkt. Boli bezmocní, bez priateľov, bez nádeje, často zradzovaní vlastnými susedmi. Tí, ktorí prežili, boli zlomení, dezorientovaní stratou svojich rodín, svojich domovov, všetkého im známeho sveta. Straty židovského národa sú nevyčísliteľné. Viac ako jedna tretina židovského sveta bola vyvraždená. Európa, najmä potom stredná a východná, sa stala židovskou pustinou. Tri roky po konci Druhej svetovej vojny sa stalo niečo, na čo túžobne čakalo veľa Židov. Dňa 14. mája 1948 bol vyhlásený štát Izrael, ktorý vznikol na mandátornom území Spojeného kráľovstva. V následujúcich rokochch z územia Európy a celého sveta emigrovali tisíce Židov, aby mohli žiť v Svätej zemi.

Sefardská a Aškenázska diaspora[upraviť | upraviť zdroj]

Sefardská rodina Bosna

Sefardská diaspora[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sfaradim

Pomenovanie tejto diaspory vychádza z biblického pomenovania pre Španielsko – Sefarad. Vyhnanie Židov zo Španielska roku 1492 sa v pamäti Židov uchovalo ako prelomová udalosť ich histórie. Španielsko bola jednou z posledných kresťanských krajín, kde Židia žili v hojnom počte (zhruba 200 000) a prosperovali. Množstvo židovského obyvateľstva odišlo po vyhnaní do Portugalska, kde ich však osud dostihol. Ďalší odišli do oblasti severnej Afriky a značná časť sa odobrala do Osmanskej ríše. Osmania nemali žiadne z kresťanských či moslimských predsudkov voči Židom a tak sa židovskému obyvateľstvu v tejto ríši darilo a v tejto oblasti sa neskôr vyskytlo niekoľko významných židovských učencov.

Modliaci sa aškenázi

Aškenázska diaspora[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Aškenazim

Pomenovanie tejto diaspory vychádza zo stredovekého hebrejského označenia pre Nemecko – Aškenáz. Po vyhnaní z miest, boli Židia nútení presídliť sa do malých mestečiek a dedín. Hlavný migračný prúd bol východným smerom do Poľska, kde sa od 13. storočia udeľovali zvláštne privilégia. Aškenázskí imigranti v Poľsku boli natoľko početní, že rodeným Židom vnútili svoj jazyk a kultúru. Zastávali významnú hospodársku úlohu ako stredná trieda a v ich rukách bola väčšina zahraničného a vnútorného obchodu. Tento rozkvet však skončil kozáckym povstaním roku 1648. Obrovské množstvo Židov bolo usmrtených či pokrstených. Nasledovala spätná migrácia zvyšných Židov, ovšem niektorí aj zostali a začiatkom 19. storočia tvorila populácia ažkenázskej diaspory viac než polovicu celkového počtu Židov na svete. Špecifickým znakom Aškenázov je zmes hebrejčiny a nemčiny – jidiš.

Prehľad židovských komunít v európskych krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

štát región celková populácia[1] ‰ židovskej populácie[2] absolútny počet Židov
Albánsko Židia v Albánsku Juhovýchodná Európa 3 600 000 nezistené nezistené
Andorra Židia v Andorre Stredná Európa 70 600 nezistené nezistené
Belgicko Židia v Belgicku Západná Európa 10 400 000 3‰ 31 200
Bielorusko Židia v Bielorusku Východná Európa 9 800 000 2,5‰ 25 000
Bosna a Hercegovina Židia v Bosne a Hercegovine Juhovýchodná Európa 3 900 000 0,1‰ 500
Bulharsko Židia v Bulharsku Juhovýchodná Európa 7 800 000 0,3‰ 2 100
Čierna Hora Židia v Čiernej Hore Juhovýchodná Európa 684 000 nezistené nezistené
Česká republika Židia v Česku Stredná Európa 10 200 000 0,4‰ 4 000
Dánsko Židia v Dánsku Severná Európa 5 400 000 1,2‰ 6 400
Estónsko Židia v Estónsku Severná Európa 1 300 000 1,5‰ 1 900
Fínsko Židia vo Fínsku Severná Európa 5 200 000 0,2‰ 1 110
Francúzsko Židia vo Francúzsku Západná Európa 60 000 000 8,2‰ 494 000
Grécko Židia v Grécku Južná Európa 11 000 000 0,4‰ 4 500
Holandsko Židia v Holandsku Západná Európa 16 300 000 1,8‰ 30 000
Chorvátsko Židia v Chorvátsku Juhovýchodná Európa 4 400 000 0.4‰ 1 700
Island Židia na Islande Severná Európa 297 000 0,03‰ 10
Írsko Židia v Írsku Západná Európa 4 100 000 0,3‰ 1 200
Lotyšsko Židia v Lotyšsku Severná Európa 2 300 000 4,1‰ 9 500
Litva Židia v Litve Severná Európa 3 400 000 1‰ 3 300
Lichtenštajnsko Židia v Lichtenštajnsku Stredná Európa 35 000 0,5‰ 18
Luxembursko Židia v Luxembursku Západná Európa 500 000 1,2‰ 600
Macedónsko Židia v Macedónsku Juhovýchodná Európa 2 000 000 0.1‰ 100
Maďarsko Židia v Maďarsku Stredná Európa 10 100 000 4,9‰ 49 900
Malta Židia na Malte Južná Európa 404 500 nezistené nezistené
Moldavsko Židia v Moldavsku Východná Európa 4 200 000 1,4‰ 6 000
Monako Židia v Monaku Južná Európa 32 400 nezistené nezistené
Nemecko Židia v Nemecku Stredná Európa 82 600 000 1,4‰ 115 000
Nórsko Židia v Nórsku Severná Európa 4 600 000 0.3‰ 1 200
Poľsko Židia v Poľsku Stredná Európa 38 200 000 0.1‰ 3 500
Portugalsko Židia v Portugalsku Južná Európa 10 500 000 0,047‰ 500
Rakúsko Židia v Rakúsku Stredná Európa 8 100 000 1,1‰ 9 000
Rumunsko Židia v Rumunsku Juhovýchodná Európa 21 700 000 0.5‰ 10 300
Rusko Židia v Rusku Východná Európa 144 100 000 1,9‰ 275 000
Slovensko Židia na Slovensku Stredná Európa 5 400 000 0.5‰ 2 700
Slovinsko Židia v Slovinsku Stredná Európa 2 000 000 0.1‰ 100
Spojené kráľovstvo Židia v Spojenom kráľovstve Západná Európa 59 900 000 5‰ 297 000
Srbsko Židia v Srbsku Juhovýchodná Európa 9 000 000 0,24‰ 2 200
Španielsko Židia v Španielsku Južná Európa 42 500 000 0,3‰ 12 000
Švédsko Židia vo Švédsku Severná Európa 9 000 000 1,7‰ 15 000
Švajčiarsko Židia vo Švajčiarsku Stredná Európa 7 400 000 2,4‰ 17 900
Taliansko Židia v Taliansku Južná Európa 57 800 000 0,5‰ 28 700
Turecko Židia v Turecku Juhovýchodná Európa 71 300 000 0.3‰ 17 900
Ukrajina Židia na Ukrajine Východná Európa 47 400 000 2,3‰ 110 000
Európska únia Európska únia (27) 486 104 500 2,33‰ 1 133 500
Celkom 789 922 600 2,01‰ 1 591 028

Zdroj dát: American Jewish Committee Archives (rok 2005)

  1. približná hodnota
  2. uvádzané v promile (počet Židov na 1000 obyvateľov)

Uvedené dáta sú približné a líšia sa v závislosti na jednotlivých prieskumoch. Na týchto stránkach sú k nájdeniu demografické populačné tabuľky týkajúce sa židovskej populácie:

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BARNAVI, Eli a kolektiv. Atlas univerzálních dějin židovského národa. Praha : Victoria Publishing, 1995. 299 s. ISBN 80-7187-013-7.
  • DE LANGE, Nicolas. Svět Židů. Praha : Knižní klub, 1996. 240 s. ISBN 80-7176-325-X.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v evropských zemích na českej Wikipédii.