Eusébius Ostrihomský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Blahoslavený Eusébius (maď. Özséb) (* okolo 1200, Ostrihom – † 1270) bol zakladateľom rádu pavlínov v Uhorsku.

Esztergom - Eusebius.JPG

Narodil sa v Ostrihome, sídle Ostrihomského arcibiskupstva a jednom z hlavných sídiel uhorských kráľov. Kronikári sa o jeho rodičoch nezmieňujú. Pravdepodobne pochádzal zo šľachtickej rodiny.

Škola založená svätým Štefanom v roku 1028 mu dala dôkladnú svetskú aj cirkevnú výchovu. Knižnice, knihy a Sväté písmo pútalo viac jeho pozornosť, ako detské hračky a nečinná zábava. Očividne obľuboval samotu, obklopený knihami, zahĺbený do svojich myšlienok. Vidiac usilovnosť a vedomosti mladého študenta ho vedúci ostrihomskej kapituly po úspešnom ukončení štúdia povýšil do funkcie kanoníka.

V roku 1246 sa Eusébius zriekol všetkého svojho majetku a so súhlasom ostrihomského arcibiskupa odchádzal do okolitých kopcov žiť životom pustovníka v jaskyni. Na podnet vízie, ktorá sa mu zjavila počas rozjímania, zjednocuje pustovníkov z okolitých hôr a pri dnešnej dedine Kesztölc - Klastrompuszta zakladá kláštor. Dodnes volajú toto miesto Klastrompuszta. Ruiny kláštora ostali čiastočne zachované. Za patróna a svoj príklad si zvolil sv.Pavla, prvého pustovníka. V roku 1308 pápež Klement V. potvrdil pre Rád pavlínov regulu sv. Augustína.

Umiera v ním založenom kláštore v roku 1270.