Eva Križanová
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Eva Križanová | |
| slovenská pamiatkárka | |
 | |
| Rod. meno | Eva Orgoníková |
|---|---|
| Narodenie | 18. jún 1932 Bratislava, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | 16. november 2021 (89 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského |
| Rodičia | Alexander Orgoník Jozefína Orgoníková |
| Manžel | Vladimír Križan Milan Križan |
| Deti | Ján, Zuzana, Peter |
Eva Križanová (* 18. jún 1932, Bratislava – † 16. november 2021, Bratislava) bola jednou zo zakladateľských osobností slovenskej pamiatkovej starostlivosti.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa v rodine pedagógov. Otec Alexander Orgoník (* 19. apríl 1897, Senica – † 10. marec 1980) pracoval na Povereníctve školstva a matka Jozefína Orgoníková bola učiteľka. Dcéra Eva bola ich jediné dieťa.
Prvýkrát sa vydala už ako 18-ročná. Manžel Vladimír Križan ju nasmeroval na štúdium dejín umenia, hoci Eva bola prijatá na štúdium medicíny.
Z manželstva s Vladimírom Križanom sa narodil syn Ján. V roku 1959 sa vydala druhýkrát za svojho kolegu - architekta Ing. arch. Milana Križana, s ktorým sa zoznámili pri výskumnej činnosti - venovali sa ako spoluautori Súpisu pamiatok na Slovensku. S ním mala ďalšie dve deti - Zuzanu a Petra.
Eva Križanová bola jednou zo zakladateľských osobností slovenskej pamiatkovej starostlivosti.
Stála pri zrode Pamiatkového ústavu a s ochranou pamiatok spojila celý svoj profesionálny aj osobný život.
Ešte počas štúdií odboru dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ako žiačka doc. Václava Wagnera, doc. Alžbety Günterovej-Mayerovej a doc. Václava Mencla, zamerala svoju pozornosť na podrobné poznanie architektonických pamiatok.
Po ukončení štúdia v roku 1955 sa zapájala do podrobného terénneho výskumu pamiatkového fondu, podieľala sa na náročných prácach s identifikáciou a súpisom pamiatok na Slovensku. Po ukončení odboru dejín umenia v kombinácii s národopisom v roku 1955 pracovala celý profesionálny život v Štátnom ústave Pamiatkovej starostlivosti až do roku 1990.
Široké spektrum predstavuje jej práca v oblasti propagácie pamiatok - publikovala odborné články, štúdie a intenzívne sa aktivizovala v prednáškovej činnosti.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
- 1955 - Štátny hrad Trenčín a okolie
- 1963 - Oravský hrad a okolie
- 1969 - Slovenské hrady a kaštiele
- 1987 - Slovenské hrady, zámky a kaštiele
- 1990 - Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku
- 1990 - Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku: turistický lexikon
- 1990 - Hrady a zámky v Československu: Premeny slohov a životného štýlu
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Cena Pamiatkového úradu SR [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online.