Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol Lutherova ruža, emblém evanjelických cirkví

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na Slovensku. Hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera. V roku 2001 sa k nej hlásilo podľa štatistického úradu SR 6,93 % slovenskej populácie, t. j. 372 858 osôb. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 došlo k poklesu obyvateľov hlásiacich sa k evanjelickej cirkvi na 5,9% celkovej populácie, t.j. 316 250 osôb[1]. K roku 2004 mala cirkev 326 zborov, 357 duchovných a 651 kostolov a modlitební.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Reformácia na Slovensko prvýkrát prenikla v súvislosti s učením Jana Husa a výbojmi Jána Jiskru.[2] Po jeho potlačení sa v prvej polovici 16. storočia nemalý počet zborov začal prikláňať k Lutherovmu učeniu a jeho návratu k Biblii. Zbory vznikali už pár rokov po zverejnení Lutherových výpovedí proti odpustkom v roku 1517. Pomáhal tomu aj fakt, že myšlienky reformácie z Nemecka priniesli študenti teológie, ktorí sa vracali na Slovensko. V 2. polovici 16. storočia boli 2/3 obyvateľstva evanjelické.

Na synode v Žiline v roku 1610 sa položili základy samosprávnej organizácie cirkvi. Vznikli prvé 3 superintendencie (biskupstvá) a boli zvolení prví traja superintendenti (biskupi) - Eliáš Láni, Samuel Melik a Izák Abrahamides pre západné a stredné Slovensko. Na východnom Slovensku vznikli dve superintendencie v roku 1614 na synode v Spišskom Podhradí. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.

Cirkev jestvovala s obmedzeniami od roku 1681 (Šopronské artikuly). Oficiálne bola cirkev opäť povolená Tolerančným patentom z roku 1781, ktorý vydal pre Uhorsko cisár Jozef II. Po ňom boli postavené s mnohými stavebnými obmedzeniami dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku. Úplná rovnosť cirkví pred zákonom nastala až v roku 1848. Liberalizáciu vo vzťahu štátu k evanjelickej cirkvi znamenal i Cisársky patent z roku 1859, ktorý však vyvolal v cirkvi spory známe ako patentálne boje. Vznikom ČSR v roku 1918 sa konštituovala z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku samostatná ECAV na Slovensku. Prvá Ústava samostatnej evanjelickej cirkvi bola prijatá v roku 1921.

V období prvej republiky mala cirkev najužšie kontakty s Českobratrskou církví evangelickou.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

ECAV je zakladajúcim členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC) a Svetovej rady cirkví (SRC), sídlom ktorých je Ženeva, Švajčiarsko. Na Slovensku je ECAV zakladajúcim členom Ekumenickej rady cirkví. ECAV je v súčasnosti partnerom vlády pri predkladaní najmä cirkevných zákonov. V roku 2010 sa po prvýkrát uskutočnila evanjelická bohoslužba v kaplnke na Úrade vlády Slovenskej republiky[3]. Činnosť cirkvi sa riadi Ústavou, prijatou v roku 1993 a doplnenou v roku 2007.

Viera[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelická cirkev, na rozdiel od niektorých ostatných cirkví, nepoužíva na oslovenie duchovných slovo "otec", pretože podľa Ježišových slov v evanjeliách patrí toto oslovenie len nebeskému Otcovi. Preto pred oslovenie biskup, senior, farár, patrí slovo "brat".

Služby božie[upraviť | upraviť zdroj]

Základné časti služieb božích možno podľa poradia zoradiť naledovne[4]: Úvodná hudba (Preludium) môže byť formou spevokolu, ale aj reprodukovanej hudby, či prostredníctvom organu. Slúži najmä dôstojnosti vstupu do priestoru chrámu. Oslovenie predstavuje jeden z novších prvkov služieb božích. Kazateľ oslovuje zbor, prípadne privíta hostí.

Introit alebo predspev pripravuje kazateľa na kázeň a prijímanie Ducha svätého. Kyrie, raná alebo vstupná pieseň je pieseň na oslavu Pána Boha za istotu viery a za istotu odpustenia kajúcim. Glória zhromaždenie spieva na slávu Bohu Salutácia je pozdravením, ktorým sa kňaz s účastníkmi služieb božích pozdravia a poprajú si Božiu prítomnosť. Kolekta je modlitba, v ktorej veriaci prosia o požehnanie stretnutia s Bohom. Epištola je text Biblie, ktorým sa Boh prostredníctvom kazateľa prihovára zhromaždeným veriacim. Do čítania biblických textov je možné zapájať aj zodpovedných členov zboru.

Druhá pieseň (Graduál), pieseň primeraná času a významu nedele a sviatku a podľa možností aj predmetu kázne. Evanjelium, ktoré nasleduje je ďalší text na službách božích, ktorým duchovný pastier evanjeliom, t.j. radostnou zvesťou obracia pozornosť na Boha. Zbor odpovedá: "Chvála Tebe, Hospodine, Haleluja", čo je oslavou Boha za túto milosť. Krédo je pieseň vyznania viery a potvrdenie faktu, že zbor si slovo pravdy evanjelia osvojuje a priznáva sa k nemu. Aby sa i tieto piesne – krédo často neopakovali, možno túto vieru vysloviť slovami Apoštolského vierovyznania a potom sa spieva pieseň pred kázňou, alebo primeraná iná. Stredobodom evanjelických služieb Božích je Kázeň.

Záverečná liturgia sa skladá z ďakovnej antifóny, kolekty a Áronovského požehnania. Po nej nasleduje posledný verš štvrtej piesne, po ktorom kňaz vyzve ľudí k podaniu rúk a pokojnom sa rozídení, ktoré je doprevádzané záverečnou organovou hrou (Postludium)

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou organizačnou zložkou je církevný zbor. Zbory sa združujú do seniorátov a senioráty do dištriktov. ECAV je rozdelená do dvoch dištriktov: Východný a Západný dištrikt a do 14 seniorátov, z toho je 8 seniorátov v západnom a šesť vo východnom dištrikte[5]:

Západný dištrikt:

Východný dištrikt

Výkonné orgány cirkvi na všetkých úrovniach sú zložené z konventu, najvyššieho orgánu cirkevno organizačnej jednotky (Dištriktu, Seniorátu, Zboru), presbyterstva a predsedníctva. Laický stav v orgánoch cirkvi zastupujú na jej jednotlivých úrovniach dozorcovia a tiež polovica volených presbyterov musí byť z laického stavu.

Synoda[upraviť | upraviť zdroj]

Zákonodárny a najvyšší správny orgán slovenských evanjelikov predstavuje synoda.
Synodu tvoria:

  • generálny biskup
  • generálny dozorca
  • generálny právny zástupca
  • zástupca Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského
  • členovia predsedníctiev dištriktov (4)
  • členovia predsedníctiev seniorátov (28)
  • delegáti seniorátov, pri čom každý seniorát volí na synodu dvoch delegátov, z nich jedného duchovného (14 + 14)
    • Na zasadnutí synody sa s hlasom poradným zúčastňujú členovia generálneho presbyterstva, riaditeľ Generálneho biskupského úradu, vedúci dištriktuálnych biskupských úradov a dištriktuálni právni zástupcovia. Podľa potreby sa na zasadnutie prizývajú aj ďalší cirkevní predstavitelia a odborníci.

V zmyle Ústavy evanjelickej cirkvi je volebné obdobie predstaviteľov na všetkých úrovniach 6 rokov. Kňazov cirkvi volí zbor každých 10 rokov.[6]

Predstavitelia cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Jur Janoška, prvý evanjelický biskup

Najvyšším predstaviteľom cirkvi je generálne predsedníctvo, ktorého členmi sú:

  • generálny biskup
  • generálny dozorca.

Generálni biskupovia od roku 1919:

Generálni dozorcovia od roku 1919

Sídlo ústredných orgánov ECAV je hlavne mesto Slovenskej republiky Bratislava.
Adresa Generálneho biskupského úradu je:
Palisády 46
Bratislava

Zbor biskupov[upraviť | upraviť zdroj]

Zbor biskupov je zodpovedným orgánom Evanjelickej cirkvi v duchovných veciach , ktorý tvoria generálny biskup a dištriktuálni biskupi.

Významné synody[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1545 Synoda v Erdode - prvá synoda Evanjelikov v Uhorsku, kde zástupcovia zborov vydali 12 uznesení týkajúcich sa správy, vedenia a učenia evanjelickej cirkvi, ktoré vychádzali z Augsbugského vyznania
  • 1546 Synoda v Prešove - zišli sa na nej zástupcovia z pitich kráľovských miest Pentapolitany a aj zástupcovia cirkevných zborov zo Spiša a Šariša, prijali 16 ustanovení, nimi sa oddelila od ostatných protestantských prúdov, bola zavedená dvojstupňová správa kňaz - achidiakon(senior) a bol zvolený prvý archidiakom Michal Radašin, žiak Luthera a Melanchtona, spolužiak Leonarda Stöckela, ktorý pôsobil ako farár v Bardejove. Toto podnietilo organizovať sa aj ďalšie zbory.
  • 1610 Žilinská synoda[13] - ako prvá zákonodarná synoda evanjelikov na území Horného Uhorska, súčasného Slovenska, vytvorené boli superintendencie Trenčianska, Nitrianska a Banská. Prijala zákony a ustanovenia Žilinskej synody – „Paria Canonum Synody Solnensis“, zorganizovala desar hornouhorských stolíc do troch superintendencií" Trenčianskej (zo stolíc Trenčianskej, Oravskej a Liptovskej stolica), Banskej (zo stolíc Turčianskej, Zvolenskej, Hontianskej a Novohradskej) a Nitrianskej (zo stolíc Nitrianskej, Prešporskej a Tekovskej), za superitnendentov boli inštalovaní Eliáš Láni a Samuel Melik a dodatočne Izák Abrahamides. Jej organizáciu viedli dve osobnosti a to palatín gróf Juraj Turzo a Eliáš Láni
  • 1614 Spišskopodhradská synoda[14] - boli prijaté kánony Spišskopodhradskej synody, vytvorené dve superintendencie na východnom Slovensku, pričom jednu tvorilo päť kráľovských miest a druhú ostatné cirkevné zbory Spiša a Šariša. Za superintendentov boli zvolení levočský farár Peter Zabler pre Pentapolitanu a Štefan Xylander zo Spišského Podhradia pre Spiš a Šariš.
  • 1707 Ružomberská synoda[15] - bola významná tým, že po prenasledovaní pozdvihla Evanjelickú cirkev, bol na nej prijatý cirkevný zákon, pozostávajúci z 25 kánonov. Potvrdila platnosť Symbolických kníh a odsúdila pietizmus. Jej závery boli vydané ako Acta et Conclusiones Synodi. Vedúcou osobnosťou bol Daniel Krman ml., ktorého synoda poverila posolstvom ku švédskemu kráľovi Karolovi XII, v ktorom ho žiadala o podporu pre evanjelické školstvo.
  • 1921 Synoda v Trenčianskych Tepliciach - potvrdila zriadenie ECAV na Slovensku, jej organizačnú štruktúru v rámci ktorej bolo dvojdistriktuálne usporiadanie platiace dodnes, demokratické synodálno-presbyteriálne usporiadanie, autonómnosť ktorá platila až do roku 1949. Taktiež schválila cirkevnú ústavu - Ústava Cirkve evanjelickej augšburského vyznania na Slovensku

Evanjelická diakonia[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelická diakonia na Slovensku sa na úrovni cirkevných zborov formovala už koncom 19. storočia. V Bratislave, na Palisádach, začiatkom dvadsiateho storočia vzniklo najväčšie inštitucionálne stredisko známe pod názvom Evanjelická nemocnica (nemocnica, sirotinec, starobinec, domov diakonís a diakonov). Po nástupe komunizmu, v roku 1951 bolo toto stredisko štátom rozpustené a všetci jeho obyvatelia vyhnaní na ulicu, budova a majetok bola cirkvi odobratá bez náhrady. V nemocničnej časti mohli ostať pracovať ako zdravotné sestry len tie diakonisy, ktoré sa vzdali rúcha t.j. vzdali sa svojej viery. Staré a choré diakonisy boli bez finančného zabezpečenia umiestnené v polorozpadnutom starobinci na Jozefskej ulici v Bratislave, kde postupne na choroby, zimu a podvýživu umierali. Tu ako posledný duchovný správca Diakoniského ústavu, nemocnice, starobinca a sirotinca od roku 1947 býval ThB. Ondrej Bartko - ev. a. v. farár s manželkou Annou r. Jurčovou a deťmi (Ing. Ivan Bartko, Mgr. Fedor Bartko, Mgr. Ondrej Bartko), ktorý v bratislavskom cirkevnom zbore a bratislavskom senioráte ECAV pôsobil až do začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Aj on sa s rodinou ocitol bez strechy nad hlavou. Prichýlil ho na necelý rok profesor Ján Jamnický, ktorému však dom na Štefánikovej ulici v Bratislave čoskoro v rámci tzv. Akcie B (byty) komunisti vzali. On sám s rodinou bol z Bratislavy vyhostený. Tak ako Diakoniský ústav v Bratislave (Evanjelickú nemocnicu), komunistický režim zlikvidoval aj iné charitatívne domovy Evanjelickej diakonie na Slovensku (napr.: domov Betánia v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a na iných miestach).

Nová história evanjelickej diakonie sa začína písať až v roku 1991. Účelové zariadenie evanjelickej cirkvi disponuje prostredníctvom 19 stredísk vo všetkých regiónoch Slovenska sociálnu, pastoračnú a zdravotnú pomoc ľuďom, ktorí sa vplyvom svojho zdravotného stavu, choroby, alebo samoty dostali do ťažkej životnej situácie. Diakonia disponuje 10 zariadeniami pre seniorov, detskými jasľami, detským domovom, útulkom pre mladých a internátnou školou pre zdravotne postihnuté deti.

Vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku protestantsva sa na vzdelanie kládol veľký dôraz. Prvé evanjelické školy začali vznikať už od Tolerančného patentu. Inštitúciou najvyššieho vzdelávania je Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. Cirkev ďalej disponuje 6 materskými školami (Bratislava,Spišská Nová Ves, Rožňnava, Svätý Jur, Košice, Martin), 5 základnými a 9 strednými školami.[16] Evanjelické základné školy:

  • Evanjelická základná škola Bratislava
  • Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku Liptovský Mikuláš
  • Cirkevná základná škola Dr. Martina Luthera Bratislava
  • Evanjelická základná škola Rimavská Sobota
  • Evanjelická základná škola v Martine


Stredné vzdelávanie zaisťujú tieto gymnáziá a odborné školy:

Historicky významné školy

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES
  2. http://www.historickarevue.com/archiv_54.html
  3. http://m.webnoviny.sk/nabozenstvo/urad-vlady-dnes-bude-prva-evanjelick/235256-clanok.html
  4. http://www.evanjelik.sk/node/3261
  5. http://www.ecav.sk/?p=Senioraty
  6. http://web.archive.org/web/20070716213259/www.culture.gov.sk/files/files/stranky/ECAV_Ustava.pdf
  7. http://www.ecav.sk/files/user/prednaska_sismis.pdf
  8. http://www.mtatk.hu/interreg/pdf/pesek15.pdf
  9. http://slovany.eu/index.php/obec/vyznamne-osobnosti-spojene-s-obcou/andrej-ziak/
  10. http://www.ecav.sk/?p=spravodajstvo/SPRecav/posledna_rozlucka_s_bratom_ivanom_Stefanom_Senselom_
  11. http://www.krestandnes.cz/article/volby-v-ecav-na-slovensku-pokracuju/3292.htm
  12. http://domov.sme.sk/c/2970431/od-zajtra-maju-evanjelici-noveho-biskupa.html
  13. http://www.ecav.sk/?p=ZS_zil_synoda_1610
  14. http://www.ecav.sk/?p=3_ecd/spisskopodhradska_synoda-1614
  15. http://www.ecav.sk/?p=info/INFHistória/udalosti/ruzomberska_synoda_1707
  16. http://www.ecav.sk/files/user/evanjelicke_skoly.ppt