Félix d’Hérelle
| Félix d’Hérelle | |
| mikrobiológ | |
 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Polia pôsobnosti | mikrobiológia, virológia |
| Známy vďaka | objav bakteriofágov, objav fágovej terapie |
| Škola | Lycée Condorcet, Paríž; Lycée Louis-le-Grand, Paríž |
| Ocenenia | |
| 1925: Leeuwenhoekova medaila; 1930: Schaudinnova medaila; 1948: Prix Petit d’Ormoy Akadémie vied; čestný doktorát Univerzity v Leidene, čestný doktorát Yaleovej univerzity, čestný doktorát Univerzity v Montreale, čestný doktorát Univerzity v Lavale | |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 25. apríl 1873 Montreal, Quebec, Kanada |
| Úmrtie | 22. február 1949 (75 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Miesto pochovania | Saint-Mards-en-Othe, Aube, Champagne-Ardenne, Francúzsko |
| Súrodenci | brat Daniel |
| Manželka | Marie Caire |
| Odkazy | |
 | Félix d’Hérelle (multimediálne súbory na commons) |
Félix d'Hérelle (* 25. apríla 1873, Montreal, Quebec, Kanada; † 22. februára 1949, Paríž, Francúzsko)[1][2] bol francúzsky mikrobiológ, ktorý objavil bakteriofágy, čiže vírusy, ktoré selektívne infikujú iba baktérie, ale nie sú schopné infikovať eukaryotické bunky.[3] V roku 1919 prišiel s nápadom využitia bakteriofágov v liečbe ľudí, čo ho viedlo na spoluprácu s francúzskou kozmetickou spoločnosťou L’Oréal na vývoj piatich rôznych liečivých prípravkov založených na fágovej terapii proti bakteriózam.[3]
Detstvo a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Félix d'Hérelle sa narodil v Montreale, v Quebecu, v Kanade vo francúzskej emigračnej rodine. Otec mu zomrel, keď mal šesť rokov, jeho otec bol starší od svojej manželky o 30 rokov.[1] Félix, jeho matka a jeho brat Daniel sa po smrti otca vrátili do Paríža.[1] Navštevoval prestížne lýceá v Paríži nesúce mená Lycée Condorcet a Lycée Louis-le-Grand, ktoré ukončil vo veku 17 rokov.[1] Po absolutóriu sa vydal na cesty po Južnej Amerike, Európe a Turecku, kde spoznal svoju ženu Marie Caire.[1] Študoval medicínu na univerzitách v Paríži a v Leidene.[2] Nikdy však nezískal titul z medicíny, ani nemal vlastnú lekársku prax.[1] Napriek tomu slúžil ako lekár pri geologickej expedícii.[1]
Kanada
[upraviť | upraviť zdroj]Vo veku 24 rokov sa Félix vrátil do Kanady, kde pracoval pre kanadskú vládu, založil destilačnú výrobňu whisky a spolu s bratom otvoril fabriku na čokoládu, ktorá zhltla všetky ich peniaze a skončila bankrotom.[4][1]
Guatemala
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1901 až 1906 slúžil ako bakteriológ v nemocnici v štáte Guatemala, konkrétne v meste Guatemala a učil mikrobiológiu na miestnej lekárskej škole.[2]
Mexiko
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1907 až 1911 vykonával profeciu bakteriológa pre mexickú vládu, pričom objavil infekčného pôvodcu spôsobujúceho enteritídu u kobyliek.
Pasteurov inštitút v Paríži
[upraviť | upraviť zdroj]Mexická vláda ho v roku 1909 vyslala na Pasteurov inštitút, aby ďalej študoval mikrobiológiu. Venoval sa zápalom tráviaceho traktu niektorých druhov hmyzu. Podarilo sa mu nájsť bakteriofágovú liečbu na mor kobyliek spôsobený baktériou Coccobacillus.[1]
Hérelle si pri svojej laboratórnej práci na baktériách dyzentérie všimol prázdne miesta v želatíne, ktoré neboli okupované baktériami, čo ho viedlo ku filtrácii týchto prázdnych miest. Tým získal filtrát, ktorý bolo možné použiť na liečbu vojakov francúzskej armády, ktorí trpeli na silné hnačky.[2]
Objav bakteriofágov
[upraviť | upraviť zdroj]Félix d'Hérelle prezentoval svoj objav bakteriofágov 3. septembta 1917.[1] izolácia fágov prebiehala nasledovne: živná pôda bola infikovaná baktériami, čo spôsobilo zakalenie živného média. Do média boli pridané bakteriofágy, čo viedlo na usmrtenie baktérií, produkciu nových viriónov fágov a zánik zákalau živnej pôdy.[1] Živná pôda s bakteriofágmi a mŕtvymi baktériami bola prefiltrovaná cez porcelánový filter, pričom do filtrátu prechádzali len bakteriofágy a baktérie a nečistoty zostali na filtri.[1]
Objav bakteriofágov bol však nejasný a fenomenologický. Až do roku 1939, keď Helmut Ruska pozoroval bakteriofágy pod elektrónovým mikroskopom, bol objasnená ich vírusová podstata.[1]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Félix d'Hérelle nikdy nezískal Nobelovu cenu, hoci bol na ňu mnohokrát nominovaný.[1] V roku 1925 získal česatný doktorát Univerzit v Leidene a taktiež Leeuwenhoekovu medailu, ktorá sa udeľuje len raz za desať rokov.[1]
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Príčinou Hérelleho smrti bola rakovina pankreasu.[1] Umrel v zabudnutí v roku 1949 v Paríži.[1] Je pochovaný v obci Saint-Mards-en-Othe v departmente Aube vo Francúzsku.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 Félix_d'Herelle [online]. www.bionity.com, [cit. 2026-02-24]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Félix d’ Hérelle | Phage Therapy, Bacteriophage Research & Microbiology | Britannica. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2026-02-24]. (po anglicky)
- 1 2 RÁDL, Stanislav. Léčiva: Mýty a skutečnost. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2025. ISBN 978-80-271-5795-2. (český)
- ↑ Félix d’Hérelle, discoverer of bacteriophages [online]. Institut Pasteur, 2024-04-30, [cit. 2026-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Félix d’Hérelle
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Félix d’Hérelle
