FIM-92 Stinger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
FIM-92 Stinger
FIM-92 (JASDF) noBG.png
Typ: Protilietadlový prenosný raketový systém
Miesto pôvodu: USA USA
História služby
V službe: 1981 - súčasnosť
História výroby
Vyrobené: 1978 - súčasnosť
Základné údaje
Hmotnosť: 15.19 kg
Dĺžka: 1,52 m
Šírka: 70,1 mm
Obsluha: 2
Maximálny dostrel: 4,8 km

FIM-92 Stinger je prenosný protilietadlový raketový systém používajúci rakety s infračerveným navádzaním. Je určený na ničenie nadzvukových lietadiel letiacich v prízemných a malých výškach, vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel. Stinger bol vyvinutý v 70. rokoch americkými firmami Hughes Aircraft Company a General Dynamics Corporation, ale od roku 1998 je vyrábaný spoločnosťou Raytheon Electronic Systems. Od roku 1981 ho používajú americké ozbrojené sily, ale od vtedy sa rozšíril do viac ako 30 krajín sveta.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1965 zaviedla americká armáda do výzbroje svoj prvý prenosný protilietadlový systém FIM-43 Redeye, ktorý bol na svoju dobu nepochybne veľmi vyspelou zbraňou. Tento systém mal však isté obmedzenia. Dokázal ničiť iba ciele letiace podzvukovou rýchlosťou a navyše len na odletovom kurze, kedy bol senzor schopný zamerať rozžeravenú trysku motora alebo výfukov cieľa. Tieto nedostatky viedli v roku 1967 k spusteniu vývoja jeho nástupcu, ktorý pôvodne niesol označenie Redeye II.

V roku 1971 tento projekt oficiálne „posvätila“ aj americká armáda a pridelila mu označenie FIM-92. V nasledujúcom roku sa toto označenie zmenilo na Stinger (žihadlo). Skúšky prvých prototypov strely sa začali v novembri 1973. Vývoj však bol niekoľkokrát zastavený a znovu obnovený, pretože sa objavili rôzne technické problémy, ktoré sa podarilo doriešiť až v lete 1975, kedy bol prvýkrát reálne vystrelený prototyp XFIM-92A.

O tri roky neskôr bola s firmou General Dynamics podpísaná zmluva na sériovú výrobu striel FIM-92 Stinger. V roku 1981 dosiahli prvé dodané Stingery počiatočnú operačnú spôsobilosť u útvarov americkej armády dislokovaných v západnom Nemecku. Nasledovali dodávky pre ďalšie armádne jednotky, potom aj pre námornú pechotu a tiež pre zahraničných odberateľov. Doteraz bolo vyrobených vyše 70 000 kusov a výroba stále pokračuje. Dnes Stingery dodáva spoločnosť Raytheon a licenčná produkcia pre európske armády beží v Nemecku v zbrojovke EADS.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Odpaľovacie zariadenie Stingeru so zloženou IFF anténou

Obsluhu kompletu zaisťujú dvaja muži - veliteľ a strelec. Strela Stinger pracuje na princípe „vystreľ a zabudni“ a na navádzanie na vzdušný cieľ používa infračervenú/ultrafialovú navádzaciu sústavu. Je odpaľovaná z puzdra, ktoré je použiteľné opakovane. Celková doba potrebná na znovunabitie strely, zameranie ďalšieho cieľa a odpálenie nepresahuje 10 sekúnd.

Strela s celkovou dĺžkou 1,5 m, priemerom 762 mm a rozpätím rozvinutých krídeliek 910 mm (v puzdre sú sklopené) je vybavená raketovým motorom na pevné palivo Mk27 firmy Atlantic Research. Celková hmotnosť kompletu vrátane prepravného puzdra je 15,2 kg, samotná strela má 10,1 kg. Dosahuje maximálnu rýchlosť letu 2523 km/h. Efektívny diaľkový dosah strely je väčší ako 4000 m (FIM-92A), resp. 4800 m (FIM-92B/C), výškový 3500/3800 m. Minimálny efektívny dosah strely je 200 metrov. Je vybavená vysoko explozívnou trojštivotrhavou bojovou časťou s hmotnosťou 1 kg s nekontaktným zapaľovačom M934 firmy Magnavox.

Významnou je možnosť streľby v noci. Zameriavač AN/PAS-18 SNS od firmy Raytheon Electronic Systems má rozmery 343 x 127 x 158 mm a celkovú hmotnosť 2,5 kg. Umožňuje ľahko a presne sledovať cieľ za nepriaznivých podmienok – v hmle, dyme, prachu a daždi ako vo dne, tak v noci.

Stinger sa vyznačuje sa mimoriadne krátkou dobou reakcie - čas potrebný na sledovanie cieľa a aktiváciu strely nepresahuje 6 sekúnd. Výhodou strely je aj jednoduchosť ovládania pri streľbe. Udáva sa, že na zvládnutie obsluhy systému postačuje iba 136 hodín výcviku. Na základe skúseností z ozbrojených konfliktov bola strela postupne vybavená identifikačným systémom na rozpoznávanie štátnej príslušnosti cieľov IFF (Identification-Friend-or-Foe) AN/PPX-1.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Zariadenie FIM-92 existuje v nasledujúcich variantách[1]:

  • FIM-92A: základný variant s infračerveným senzorom.
  • FIM-92B Stinger POST (Passive Optical Seeker Technique): variant, ktorý bol vybavený pasívnym infračerveným/ultrafialovým navádzacím systémom. To viedlo k dosiahnutiu výrazne vyššej odolnosti proti nepriateľským protiopatreniam (svetliciam) a prírodným rušeniam. Výroba prebiehala v rokoch 1981 až 1987. Celkovo bolo vyrobených 600 zariadení.
  • FIM-92C Stinger RMP: u tohto variantu bola opäť zvýšená odolnosť voči rušeniu a to pridaním výkonnejších digitálnych počítačových komponentov. Má nainštalovanú novú navádzaciu sústavu s otočným senzorom. Navyše, softvér rakety je možné v krátkom čase prekonfigurovať, ak by sa objavili nové typy protiopatrení. Do roku 1991 sa len pre americkú armádu vyrobilo asi 20 000 kusov.
  • FIM-92D: tento variant má zdokonalený softvér aj hardvér a súčasne používa kvalitatívne nový veľkoplošný detektor, ľahšiu batériu a signálový procesor.
  • FIM-92E Stinger-RMP Block I: variant, ktorý dostal nový senzor a vylepšený riadiaci softvér, čím sa výrazne zlepšilo správanie rakety počas letu. Okrem toho sa zlepšila efektivita proti malým cieľom, ako sú drony, riadené strely a ľahké prieskumné helikoptéry. Prvé dodávky začali v roku 1995 a takmer všetky americké zásoby rakiet Stinger boli nahradený touto verziou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FIM-92 Stinger [online]. military-today.com, [cit. 2022-04-19]. Dostupné online.