Preskočiť na obsah

Fabrice Luchini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fabrice Luchini
Narodenie1. november 1951 (74 rokov)
Paríž, Francúzsko
Rodné menoRobert Luchini
Povolanieherec
Roky pôsobenia1970 – súč.
Národnosťfrancúzska
Štát pôsobeniaFrancúzsko Francúzsko

Fabrice Luchini (* 1. november 1951, Paríž) je francúzsky herec. Za svoju kariéru hral vo viacerých snímkach filmára Erica Rohmera.[1] Luchini pochádzal z rodiny talianskych prisťahovalcov.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Fabrice Luchini sa narodil v roku 1951 v Paríži. V roku 1969 si ho všimol vášnivý milovník literatúry Philippe Labro, ktorý mu ponúkol prvú rolu vo filme Tout peut arriver. Neskôr Luchini hral v hre Le Genou de Claire od Érica Rohmera, vďaka ktorej sa stal jeho obľúbeným hercom, a zároveň objavil divadlo, keď sa zapísal na hodiny k Jeanovi-Laurentovi Cochetovi. V 70. rokoch stvárnil vo viacerých filmoch rôznrodé vedľajšie úlohy. Za viac ako 50 rokov kariéry hral vo viac ako 80 filmoch s mnohými režisérmi, vrátane filmárov ako François Ozon, Cédric Klapisch, Claude Lelouch, Alexandre de la Patellière, Matthieu Delaporte, Christophe Honoré či Christiana Vincenta, ktorý ho v snímke La Discrète (1990) odhalil širokej verejnosti. Svoju prvú knihu Comédie française, ça a début comme ça (dosl. Francúzska komédia, Takto sa to začalo) vydal u vydavateľstva Flammarion v roku 2016. Ide o príbeh života zasväteného literatúre, za ktorý získal cenu Prix de la Coupole. Luchini je predovšetkým divadelný herec, ktorý hral v dielach významných autorov, medzi ktorými boli aj Samuel Beckett, Williama Shakespeara, Gustave Flaubert, Sacha Guitry alebo Louisa-Ferdinanda Célina. Režíroval aj divadelné hry autorov La Fontaine, Nietzscheho, Baudelaira, Molièra, Rimbauda, Huga. V niektorých divadelných hrách ho režírovali napr. Bernard Stora, Laurent Terzieff či Maurice Bénichou.[3][4][5][6]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Herec (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1970: Le Genou de Claire
  • 1974: Nemravné príbehy
  • 1978: Violette Nozière
  • 1978: Percival Galský
  • 1981: Pilotova žena, alebo nemožno myslieť na nič
  • 1981: Otčím
  • 1984: Les Nuits de la pleine lune
  • 1984: Emmanuella – Útek pred láskou
  • 1986: Rodinná rada
  • 1986: Max, má láska
  • 1987: Quatre aventures de Reinette et Mirabelle
  • 1990: Uranus
  • 1992: Návrat Casanovu
  • 1993: Tout ça... pour ça !
  • 1993: Strom, starosta a mediatéka
  • 1994: Plukovník Chabert
  • 1996: PBeaumarchais
  • 1997: Hrbáč
  • 2001: Barnie a jeho mrzutosti
  • 2003: Cena života
  • 2004: Confidences trop intimes
  • 2006: Jean-Philippe
  • 2007: Moliére
  • 2008: Paríž
  • 2008: Dievča z Monaka
  • 2010: Profesionálna manželka
  • 2010: Les Invités de mon père
  • 2010: Aj pre lásku sa zabíja
  • 2011: Les Femmes du 6e étage
  • 2012: V dome
  • 2012: Asterix a Obelix v službách Jej Veličenstva
  • 2013: S Moliérom na bicykli
  • 2014: Gemma Bovery
  • 2015: Talár
  • 2016: Ospalá zátoka
  • 2018: Vládca Paríža
  • 2019: Le Mystère Henri Pick
  • 2019: To najlepšie ešte len príde
  • 2019: Johanka
  • 2019: Alice a starosta
  • 2023: Mon crime
  • 2023: La Petite
  • 2024: Marcello mio
  • 2024: L'Empire
  • 2025: Natacha (presque) hôtesse de l’air

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Fabrice Luchini [online]. Premiere.fr, 1951-11-01, [cit. 2025-07-16]. Dostupné online. (po francúzsky)
  2. ↑ Fabrice Luchini : Biographie et actualités [online]. Gala, [cit. 2025-07-16]. Dostupné online. (po francúzsky)
  3. ↑ BIOGRAPHIE | Fabrice Luchini [online]. [cit. 2025-07-16]. Dostupné online. (po francúzsky)
  4. ↑ Fabrice Luchini [online]. [cit. 2025-07-11]. Dostupné online. (po francúzsky)
  5. ↑ Fabrice Luchini - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2025-07-16]. Dostupné online.
  6. ↑ UNIVERSALIS, Encyclopædia. Biographie de FABRICE LUCHINI (1951- ) [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-07-16]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]