Buk lesný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Fagus sylvatica)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Buk lesný
Buk lesný
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) magnólie Magnoliopsida
Rad (ordo) bukotvaré Fagales
Čeľaď (familia) bukovité Fagaceae
Rod (genus) buk Fagus
Druh (species) Buk lesný Fagus sylvatica
Vedecký názov
Fagus sylvatica
Carl Linné, 1753
Rozšírenie
Illustration Fagus sylvatica0.jpg
Ilustrácia listov a plodov Buka lesného (O.W. Thomé, 1885).

Buk lesný (Fagus sylvatica) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité (Fagaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Strom je vysoký 30 – 40 m. Koreňová sústava je kolovitá. Koruna je vajcovitá až široko rozložená, premenlivého tvaru. Konáre sú väčšinou šikmo odklonené od kmeňa. Kmeň je štíhly. Kôra je najprv hnedá alebo hnedosivá, prechádza do svetlosivej borky, ktorá je len zriedkavo pozdĺžne rozpukaná, tmavosivá. Listy sú stopkaté, vajcovité až eliptické, veľmi mierne nepravidelne laločnaté, až takmer celistvé. Kvety sú vajcovité, krátko zahrotené. Kvitne v máji súčasne s rozvíjaním listov. Je to jednodomá rastlina, kvety sú rôznopohlavné. Plody - bukvice, trojboké nažky sú pokryté mäkkými ostňami. Dozrievajú v septembri až októbri, pre človeka bez tepelnej úpravy jedovaté. Buk je tieňomilná drevina oceánskej klímy, náročná na pôdne živiny, citlivá na sucho a mrazy. Tvorí rovnorodé, ale aj zmiešané porasty s dubom, jedľou a smrekom. Na Slovensku je jednou z hospodársky najvýznamnejších drevín. Citlivá na exhaláty.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Buk lesný rastie takmer v celej Európe miernych zemepisných šírok, vo vyšších polohách je rozšírený aj v južnej Európe. V juhovýchodnej Európe naň nadväzuje buk východný (Fagus orientalis). Buk sa prirodzene vyskytuje predovšetkým v biotopoch bučín, v nadmorských výškach 300 až 1 000 m n. m. Súčasný výskyt je oproti prirodzenému výrazne obmedzený.

Niektorí taxonómovia[Kto?] uvažujú o tom, že buk lesný a buk východný sú dva rôzne druhy, pretože boli od seba po celú poslednú dobu ľadovú a významnú časť holocénu geograficky oddelené.

Otravy[upraviť | upraviť zdroj]

Plody sú pre človeka za surova jedovaté, tepelnou úpravou však ich toxicita značne klesá. Pri požití väčšieho množstva surových semien dochádza k zažívacím problémom (nevoľnosť, hnačka, prípadne zvracanie), kŕčom, otupenosti a prípadne aj k známkam ochrnutia. Záleží však na (veľmi kolísajúcim) obsahu jedovatých látok v rastline aj na citlivosti daného jedinca, mnohí ľudia konzumujú surové bukvice bez akýchkoľvek následkov. Prvou pomocou je vyvolanie zvracania a podanie dávky živočíšneho uhlia.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Rada kultivarov sa vysadzuje v parkoch ako okrasné stromy, alebo masovo na drevo. Drevo sa používa v nábytkárstve (využíva sa jeho dobrá ohybnosť po ohriati parou), truhliarstvo, na výrobu parkiet, či kuchynského náradia. Je veľmi výhrevné. V minulosti sa suchou destiláciou bukového dreva vyrábal metanol (drevný lieh) a bolo aj materiálom na výrobu drevoplynu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]