Fajčenie a vplyv na zdravie

Tento článok opisuje okolnosti, mechanizmy a faktory konzumácie tabaku na ľudské zdravie.

História

Európa sa s tabakom začala zoznamovať až po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom. Pôvodne bol tabak súčasťou náboženských obradov a rituálov, pričom jeho história siaha až do doby 6 000 rokov pred Kr.

Krištof Kolumbus pozoroval pôvodných obyvateľov, ako tabak fajčia zabalený do tabakového listu alebo pomocou trubičiek nazývaných "tobago". Počas nasledujúcich rokov námorníci a diplomati rozšírili fajky a cigary po celej Európe. Fajčenie sa spočiatku využívalo na liečebné účely - napríklad pri bolesti zubov či migréne. Preto využíval rastlinu aj Jean Nicot, francúzsky vyslanec v Portugalsku, ktorý sa stal tak nadšeným propagátorom tabaku, že dal meno nikotínu, alkaloidu v ňom obsiahnutom.

Postupne prešlo fajčenie tabaku najrôznejšími zákazmi. Napríklad v Rusku boli za fajčenie také tresty ako odseknutie nosa alebo rozseknutie hornej pery tak, aby už postihnutý nemohol nikdy fajčiť.

Zlom v rozvoji epidémie fajčenia nastal na konci 19. storočia, keď boli do ulíc zavedené automaty na cigarety. Tabak sa tak stal prístupnejším. K rozšíreniu tabaku viedol aj voľný prídel cigariet vojakom v oboch svetových vojnách. Spolu s masovým rozšírením fajčiarskych návykov sa začali objavovať aj negatívne dôsledky. Tým sa fajčenie dostalo do popredia záujmu lekárov a v roku 1950 bol publikovaný prvý odborný článok dávajúci tento zlozvyk do súvislosti s karcinómom pľúc.

Riziká fajčenia

V tabakovom dyme bolo odhalených viac ako šesťdesiat látok s karcinogénnymi účinkami. Sú obsiahnuté priamo v tabaku alebo vznikajú počas horenia. Vyskytujú sa prevažne ako malé čiastočky a sú to látky ako organického, tak anorganického pôvodu. Samotný tabakový dym je zaradený do zoznamu karcinogénov triedy IA, teda najvyššej nebezpečnosti.

Rádioaktívne karcinogény

Okrem chemických, nerádioaktívnych karcinogénov, obsahuje tabak a tabakový dym malé množstvo izotopu olova-210 (²¹⁰Pb) a izotopu polónia-210 (²¹⁰Po); u oboch ide o rádioaktívne karcinogény. Prítomnosť polónia-210 v hlavnom prúde cigaretového dymu bola experimentálne zmeraná na úrovni 0.0263-0.036 pCi (0,97 až 1,33 mBq), čo zodpovedá asi 0,1 mg na pCi dymu (4 mBq/mg), alebo o 0,81 pCi olova 210 za gram suchého kondenzovaného dymu (30 Bq/kg).

Rádiochemik NCAR Edward Martell výskumom zistil, že rádioaktívne látky z cigaretového dymu sa ukladajú v "exponovanom mieste" vetvenia priedušiek. Vzhľadom na to, že decht z cigaretového dymu je odolný proti rozpúšťaniu v pľúcnych tekutinách, majú rádioaktívne zlúčeniny dosť času prejsť rádioaktívnym rozpadom skôr, ako sú vylúčené prirodzenými procesmi. V interiéroch tieto rádioaktívne látky pretrvávajú počas pasívneho fajčenia. Preto dochádza k väčšej expozícii, keď sú tieto rádioaktívne látky absorbované pri bežnom dýchaní, ktoré je hlbšie a dlhšie, než keď sa inhaluje z cigariet. Poškodenie ochranného epitelového tkaniva v dôsledku fajčenia len zvyšuje dlhodobé udržanie nerozpustných zlúčenín polónia 210, vznikajúcom pri spaľovaní tabaku. Martell odhaduje, že karcinogénne radiačná dávka 80-100 rad je dodávaná do pľúcneho tkaniva väčšiny fajčiarov, ktorí zomrú na rakovinu pľúc.

Vyfajčenie v priemere 1,5 balení cigariet denne dáva radiačnú dávku 60-160 mSv za rok, v porovnaní s osobami žijúcimi v blízkosti jadrovej elektrárne (0,0001 mSv/rok), alebo 3,0 mSv/rok, priemernou dávkou u Američanov. Niektoré z minerálnych apatitov na Floride, používaných na výrobu fosfátov pre tabakové kultúry v USA obsahujú urán, rádium, olovo 210, polónium 210 a radón. Rádioaktívny dym z tabaku napustený týmto spôsobom je uložený v pľúcach a uvoľňuje žiarenie, aj keď fajčiar prestane fajčiť. Kombinácia dechtu a karcinogénneho žiarenia v tak citlivých orgánoch ako sú pľúca, zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Ak fajčiar vdychuje tiež azbestové vlákna, bežne sa vyskytujúce v mestskom a priemyselnom prostredí, riziko vzniku rakoviny sa výrazne zvyšuje.

Triezve odhady ukazujú, že úroveň radiácie obsiahnutá v 1,5 balení vyfajčených cigariet denne sa rovná ekvivalentu 300 rtg snímkam pľúc za rok. Úrad radiačnej, chemickej a biologickej bezpečnosti v Michigan State University vo svojom newsletteri uvádza, že úroveň radiácie je ekvivalentom viac ako 800 rtg snímok hrudníka za rok. Autor štúdie uvádza v rozhovore, že typický od nikotínu závislý užívateľ je vystavený v prepočte takmer 22 000 rtg snímkam pľúc za rok. Vedúci americký chirurg C. Everett Koop hovorí, že toto žiarenie by mohlo byť zodpovedné až za 90% tabakom vyvolanej rakoviny. Výskumníci indikovali rakovinu pri testoch u zvierat, ktoré inhalovali polónium 210, ale ktorým nebola vyvolaná rakovina inými nerádioaktívnymi chemickými karcinogénmi nachádzajúcimi sa v tabaku.

Molekula nikotínu

Aktívne fajčenie

Aktívne fajčenie má negatívny vplyv na zdravie fajčiara. Významne sa podieľa na vzniku mnohých chorôb, alebo ich dokonca priamo zapríčiňuje. Ovplyvňuje tiež ešte nenarodený plod, ohrozuje deti aj dospelých.

Rakovina

Medzi zhubné nádory postihujúce fajčiarov patria nielen nádory pľúc, ale aj ústnej dutiny, pankreasu, krčka maternice, obličiek a močového mechúra, čriev a konečníka.

Srdcovo - cievny systém

Fajčenie výrazne urýchľuje rozvoj aterosklerózy (kôrnatenie tepien). Dôsledkom sú mozgové cievne príhody a srdcové infarkty.

Koža

Fajčenie má vplyv na drobné tepničky kože, čím podstatne urýchľuje vonkajšie prejavy jej starnutia. Dôsledkom fajčenia sa zhoršuje pružnosť pleti, zmenšuje sa prirodzená schopnosť optimálnej hydratácie, tvorí sa viac vrások, pleť „zvädne“ a je sivastá.

Tehotenstvo

Fajčenie má veľmi negatívny vplyv na vyvíjajúci sa plod v maternici. Ak fajčí matka v čase tehotenstva, zvyšuje sa tým pravdepodobnosť potratu, nižšej pôrodnej hmotnosti dieťaťa, narodenie dieťaťa s vrodenými vývojovými chybami. Napriek tomu v tehotenstve prestáva fajčiť iba asi 20% žien.

Ohrozenie detí

Podľa Charty práv dieťaťa má každé dieťa právo na čistý vzduch. Tabakový dym je okrem iného tiež jednou z príčin syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS - z angl. Sudden infant death syndrome). Pobyt v zafajčenom prostredí zvyšuje u detí riziko zápalu pľúc a zápalov stredného ucha, je príčinou asi desatiny detských leukémií, zvyšuje u detí riziko vzplanutia astmy a astmatického záchvatu, vedie k zníženiu pľúcnych funkcií dieťaťa.

Ostatné choroby

Medzi ďalšie choroby a poruchy, ktoré fajčiari zvyčajne mávajú:

• vredová choroba žalúdka a dvanástnika
• skorší rozvoj šedého zákalu a stareckej hluchoty
• poruchy potencie a plodnosti u mužov
• menštruačné problémy či neplodnosť u žien
• zhoršené hojenie rán

Pasívne fajčenie

Ide o nedobrovoľné fajčenie spojené s pobytom v uzavretom, ale aj otvorenom priestore s fajčiarom. Dym vdychovaný pri pasívnom fajčení (t. j. druhotnom fajčení) pochádza jednak z tlejúceho konca cigarety medzi vypúšťaním dymu a jednak je vydychovaný fajčiarom. Na pasívne fajčenie zomrie v Česku ročne vyše 3 000 ľudí.

Inhalácia tabakového dymu vedie najmä k:

• psychosomatickým poruchám
• zhoršeniu chronických ochorení
• urýchleniu civilizačných chorôb, ako sú nádory a srdcovo-cievne ochorenia
• oneskoreniu vývoja dieťaťa

Existuje aj riziko z tzv. terciárneho fajčenia (anglicky "thirdhand smoke"), kedy sú zdrojom zdravotných rizík usadené splodiny z cigaretového dymu.

Vznik závislosti od nikotínu

Závislosť od nikotíne vzniká veľmi rýchlo, mechanizmus je možné vyložiť ako dynamický stereotyp na základe podmienených reflexov z vnútorných a vonkajších receptorov.

Psychosociálna zložka spočiatku prevažuje nad toxikomanickou (fyzická závislosť); tá začne prevládať až po určitej dobe. Psychosociálna závislosť sa prejavuje potrebou mať v ruke cigaretu, hrať sa s ňou, manipulovať s ňou. Ide teda o závislosť od cigarety ako od predmetu bez ohľadu na účinky látky.

S odstupom približne dvoch rokov sa pridáva závislosť fyzická, ktorá sa prejaví až u 80% pravidelných fajčiarov. Fajčením sa totiž zvyšuje počet tzv. nikotínových receptorov. Tie potom reagujú na nedostatok nikotínu a spôsobujú abstinenčné príznaky v situácii, keď sa fajčiar so svojim zlozvykom rozhodne skoncovať. Najhoršie bývajú spravidla prvé tri týždne, v priemere však tieto príznaky trvajú tri týždne až tri mesiace. Dôležité je však zdôrazniť, že skôr či neskôr abstinenčné príznaky ustanú.^{[chýba zdroj]}

Príznaky závislosti

Všeobecne môžeme povedať, že človek je závislý vtedy, ak sa vyskytnú minimálne 3 z nasledujúcich 7 príznakov počas obdobia 12 mesiacov:^{[chýba zdroj]}

• Rast tolerancie (zvyšovanie počtu vyfajčených cigariet)
• Výskyt abstinenčných príznakov po vysadení
• Problémy s kontrolou dávok
• Dlhodobá neúspešná snaha o kontrolu užívania
• Trávenie veľkého množstva času obstarávaním a užívaním látky, resp. zotavovaním sa z jej účinkov
• Zanedbávanie aktivít rodinných, pracovných a sociálnych
• Užívanie látky aj napriek povedomiu o jej škodlivosti

Následky závislosti

Polovica fajčiarov zomrie na následky fajčenia, a to v priemere o 15 rokov skôr, než keby nefajčili. Najčastejšie umierajú na kardiovaskulárne choroby (infarkt, mozgová mŕtvica alebo uzatváranie tepien na nohách), nádory a na chronické pľúcne choroby. K poškodeniu stačí jedna cigareta denne alebo aj pasívne fajčenie. Tiež pes alebo mačka, ktorí žijú v domácnosti fajčiarov, majú kratší život ako v nefajčiarskej domácnosti.

Účinky fajčenia na populáciu obyvateľov Zeme v 21. storočí

Každý rok na celom svete zničí fajčenie cigariet život viac ľuďom ako HIV, tuberkulóza a malária dohromady.

Abstinenčné príznaky

Abstinenčný syndróm je tvorený kombináciou príznakov, ktoré sa objavujú pri úplnom alebo čiastočnom vysadení látky, ktorá bola dlhodobo používaná. Pramení z narušenia vnútorného prostredia organizmu, ktoré je už od danej látky závislé. Podieľa sa na ňom vysadenie pravidelných dávok drogy, predchádzajúce predávkovania a vyčerpanie rezerv organizmu.

Nedostatok drogy je prežívaný ako veľmi nepríjemný stav. Intenzita, s akou sa abstinenčný syndróm objavuje, je veľmi individuálna.

Najtypickejšie príznaky abstinenčného syndrómu:^{[chýba zdroj]}

• Nezvládnuteľná chuť na cigaretu ("craving")
• Zlá nálada, depresia
• Úzkosť
• Nespavosť
• Neschopnosť sústredenia
• Neschopnosť odpočívať
• Zvýšená chuť do jedla
• Podráždenosť, zlosť, frustrácia
• Bolesti hlavy, nevoľnosť
• Závraty
• Pokles krvného tlaku a tepovej frekvencie
• Pokles schopnosti zvládať stresové a iné záťažové situácie

Abstinenčné príznaky pri vysadení nikotínu sa objavujú rádovo po niekoľkých hodinách a najhoršie bývajú pociťované v priebehu prvých 3 týždňov. Celkový čas ich trvania sa pohybuje v rozmedzí 3 týždne až 3 mesiace.

Pozri aj

• Rakovina pľúc
• Fajčenie
• Pevné častice
• Polónium
• Zložky cigaretového dymu
• Tabak
• Varovanie na krabičkách cigariet

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zdravotní rizika kouření tabáku na českej Wikipédii.

Externé odkazy

• Odvykanie od fajčenia, rozsiahly portál o problematike odvykanie od fajčenia, ako prestať fajčiť, ako sa zbaviť závislosti česky
• Dym z cigariet obsahuje rádioaktívne polónium-210 a olovo-210
• Portál EÚ pre zdravie - Fajčenie
• Tobacco news and information