Faradayove zákony elektrolýzy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Faradayove zákony elektrolýzy alebo Faradayove elektrolytické zákony alebo Faradayove zákony sú dva zákony z roku 1834, ktoré kvantitatívne stanovujú chemické účinky elektrického prúdu.

1. Faradayov zákon elektrolýzy[upraviť | upraviť zdroj]

Hmotnosť látky vylúčenej elektrolytom je priamo úmerná elektrickému náboju, ktorý preniesli ióny pri elektrolýze.

, kde m je hmotnosť vylúčenej látky a Q je elektrický náboj, ktorý prešiel elektrolytom.

V prípade konštantného jednosmerného prúdu (Q = IΔt) taktiež platí

, kde I je elektrický prúd, t je čas

2. Faradayov zákon elektrolýzy[upraviť | upraviť zdroj]

Ak necháme rovnaký elektrický náboj prejsť viacerými elektrolytmi, hmotnosti látok vylúčených na elektródach sú priamo úmerné ich respektívnym chemickým ekvivalentom (ekvivalentným hmotnostiam).

Elektrochemický ekvivalent sa definuje ako

, kde F je Faradayova konštanta F = 9,6485 . 104 C.mol−1 a z je nábojové číslo (počet elektrónov, ktoré sú potrebné pri vylúčení jednej molekuly, napr. pre Cu2+ → Cu je z = 2, pre Zn+ → Zn je z = 1).

Faradayova konštanta predstavuje elektrický náboj jedného 1 mólu elementárnych nábojov

Všeobecný zákon[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý a druhý Faradayov zákon elektrolýzy sa dajú zhrnúť do jedného zákona:

Hmotnosť látky vylúčenej elektrolytom je priamo úmerná elektrickému nábojú prenesenému iónmi pri elektrolýze a atómovej hmotnosti látky, a nepriamo úmerná nábojovému číslu danej látky.

Alternatívne

S použitím Faradayovej konštanty