Faustína Kowalská

	svätá ; Mária Faustína Kowalská
	panna, apoštolka Božieho milosrdenstva
Biografické údaje
Narodenie	25. august 1905; Głogowiec, Kongresové Poľsko (dnes Poľsko)
Úmrtie	5. október 1938 (33 rokov); Krakov, Poľsko
Uctievanie
Blahorečenie	18. apríl 1993; sv. Ján Pavol II.
Svätorečenie	30. apríl 2000; Námestie svätého Petra, Vatikán; sv. Ján Pavol II.
Sviatok	5. október (ľubovoľná spomienka)
Podpis
Odkazy
	Faustína Kowalská na faustyna.pl
	Faustína Kowalská; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Svätá Faustína, vlastným menom Maria Faustyna Kowalska, rod. Helena Kowalska^[1] (* 25. august 1905, Glogowiec - † 5. október 1938, Krakov) bola poľská rehoľná sestra Kongregácie sestier Matky Božej Milosrdenstva, svätica katolíckej cirkvi.

Zo života[upraviť | upraviť zdroj]

Svätá Faustína sa narodila 25. augusta 1905 v malej dedine Glogowiec v Poľsku. Bola tretím dieťaťom z desiatich súrodencov^[2]^[3]. Keď mala sedem rokov po prvý raz v srdci začula zvláštne volanie. Až po čase pochopila, že Pán Boh chcel, aby sa stala rehoľnou sestrou. Do školy začala chodiť až ako dvanásťročná. Pri krste ste jej dali meno Helena^[4]. Keď mala takmer dvadsať rokov, vstúpila 1. augusta 1925^[5] do „Kongregácie sestier našej Panej Milosrdenstva“. Členky tejto kongregácie sa venovali starostlivosti a výchove mladých problémových žien. Rok po vstupe do kláštora prijala rehoľný habit a meno „sestra Mária Faustína“.

V tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia dostala sestra Faustína od Boha milosť a posolstvo, aby rozšírila vieru a úctu k Božiemu milosrdenstvu. Mala hlásať plán Božieho milosrdenstva a záchrany pre celý svet. Nebola to ľahká úloha. Jej celý život spočíval v napodobňovaní Kristovej obety – bol to život žitý pre iných. Podľa Božej požiadavky ochotne ponúkala samú seba utrpeniu v spoločenstve s Bohom, aby tak odčinila hriechy iných. V každodennom živote sa stávala ženou milosrdenstva, prinášajúcou radosť a pokoj iným. Písala o Božom milosrdenstve a povzbudzovala iných k viere v Neho, a tak pripravovala svet na jeho opätovný príchod. Osobitná zbožnosť k Nepoškvrnenej Márii a ku sviatostiam Eucharistie a zmierenia jej dala silu zniesť všetky jej trápenia, ktoré ponúkla Bohu za Cirkev a tých, ktorí to potrebovali. Osobitne sa modlila za veľkých hriešnikov a umierajúcich. Písala a trpela v tajnosti, iba jej duchovná nadriadená a pár zasvätených osôb vedelo, že niečo v jej živote má miesto niečo nezvyčajné a významné. Po jej smrti na tuberkulózu v roku 1938 boli dokonca aj jej najbližší spoločníci ohromení, keď zistili, aké mala táto pokorná a vždy veselá sestra obrovské utrpenie a zároveň hlboké mystické zážitky. Vzala si hlboko k srdcu Božie evanjelium, ktoré nariaďuje „byť milosrdným ako je milosrdný náš Nebeský Otec“, rovnako ako pokyny jej spovedníka, aby konala takým spôsobom, aby každý, kto s ňou príde do kontaktu, odchádzal plný radosti. Správa o milosrdenstve, ktorú prijala sestra Faustína, sa teraz šíri do celého sveta. Jej denník „Božie milosrdenstvo v mojej duši“ sa stal príručkou oddanosti Božiemu milosrdenstvu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Faustína Kowalská, rehoľníčka, mystička [online]. Životopisy svätých - zivotopisysvatych.sk, [cit. 2023-01-30]. Dostupné online.
↑ sv. sr. Faustína Kowalská [online]. Farnosť sv. Ignáca z Loyoly, Leopoldov. Dostupné online.
↑ Božie milosrdenstvo pre nás [online]. Rytierierstvo Nepoškvrnenej, kolbeweb.sk. Dostupné online.
↑ Svatá sestra Faustyna Kowalská [online]. Kongregace sester Matky Božího Milosrdenství. Dostupné online.
↑ Dubnická formačná skupina FAUSTÍNUM [online]. Saleziáni dona Bosca, Dubnica nad Váhom, 2016-02-26. Dostupné online.