Felix Edmundovič Dzeržinskij

	Felix Edmundovič Dzeržinskij
	boľševický revolucionár a politik
	; Felix Dzeržinskij v roku 1923
Iné mená	Železný Félix
Narodenie	11. september 1877; Ivanec, Minská oblasť, Ruská ríša (dnes Bielorusko)
Úmrtie	20. júl 1926 (48 rokov); Moskva, Sovietsky zväz (dnes Rusko)
Národnosť	poľská
Známy vďaka	boľševický revolucionár a politik, ktorý viedol tajnú políciu a bol jedným z architektov červeného teroru
Podpis
Odkazy
Commons	Felix Edmundovič Dzeržinskij
	Politický portál; Ruský portál; Biografický portál

Felix Edmundovič Dzeržinskij (poľ. Feliks Dzierżyński, rus. Фе́ликс Эдму́ндович Дзержи́нский; * 11. september 1877, Ivanec, Minská oblasť, Ruská ríša – † 20. júl 1926, Moskva),^[1] prezývaný „Železný Felix“, bol boľševický revolucionár a politik. Od roku 1917 až do svojej smrti v roku 1926 viedol prvé dve sovietske tajné policajné organizácie, Čeku a OGPU, a vytvoril tak štátne bezpečnostné orgány porevolučného sovietskeho režimu. Bol jedným z architektov červeného teroru.

Dzeržinskij sa narodil v poľskej rodine šľachtického pôvodu v Minskej gubernii (dnes Bielorusko), od mladosti sa venoval revolučnej politike a v Kaunase pôsobil ako organizátor Litovskej sociálnodemokratickej strany. Bol často zatýkaný a absolvoval niekoľko vyhnanstiev na Sibír, z ktorých opakovane utekal. Zúčastnil sa na ruskej revolúcii v roku 1905 a pokračoval v ďalších revolučných aktivitách v Nemecku a Poľsku. Po ďalšom zatknutí v roku 1912 strávil štyri a pol roka vo väzení, než ho po februárovej revolúcii v roku 1917 prepustili. Potom vstúpil do boľševickej strany Vladimíra Lenina a zohral aktívnu úlohu v októbrovej revolúcii, ktorá vyniesla boľševikov k moci.

V decembri 1917 Lenin vymenoval Dzeržinského za vedúceho novozriadenej Celoruskej mimoriadnej komisie (Čeka) a poveril ho potláčaním kontrarevolučných aktivít v sovietskom Rusku. Počas ruskej občianskej vojny sa rozšírila moc Čeky a začala sa kampaň masových popráv známa ako červený teror. V roku 1922 bola Čeka reorganizovaná na Štátne politické riaditeľstvo (GPU) a o rok neskôr na Spojené štátne politické riaditeľstvo (OGPU, Объединённое государственное политическое управление), pričom Dzeržinskij zostal na čele tejto vplyvnej organizácie. Okrem toho od roku 1924 pôsobil ako riaditeľ Najvyššieho sovietu národného hospodárstva (VSNKh, Высший совет народного хозяйства).

Dzeržinskij zomrel v roku 1926 na infarkt. V nasledujúcich desaťročiach sa stal v Sovietskom zväze, Poľsku a ďalších komunistických krajinách široko oslavovaným, na jeho počesť bolo pomenovaných mnoho miest (vrátane mesta Dzeržinsk) a patrí medzi niekoľko sovietskych osobností, ktoré sú pochované v samostatnom hrobe na nekropole pri Kremeľskom múre. Medzitým sa stal aj výrazným symbolom represií a brutality pre kritikov sovietskeho režimu.