Ferdinand I. (Rumunsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferdinand I.
Kráľ Rumunov
King Ferdinand of Romania.jpg
Panovanie
Dynastia Hohenzollernovci-Sigmaringerovci
Panovanie 10. októbra 1914 - 20. júla 1927
Korunovácia 15. októbra
Predchodca Karol I. Rumunský
Nástupca Michal I. Rumunský
Ostatné tituly rumunský kráľ
Biografické údaje
Pôvodné meno Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen
Narodenie 24. august 1865
Sigmaringen, Nemecko
Úmrtie 20. júl 1927 (61 rokov)
Sinaia, Rumunsko
Rodina
Manželka Mária Edinburghská
Potomstvo
Otec Leopold Hohenzollernský
Matka Infantka Antónia Portugalská
Iné odkazy
Commons-logo.svg Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand I.

Ferdinand I., celým menom Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen (24. augusta 186520. júla 1927), bol rumunský kráľ z dynastie Hohenzollerovcov. Na trón nastúpil 10. októbra 1914 po smrti svojho strýka rumunského kráľa Karla I. a vládol až do svojej smrti 20. júla 1927.

Život a vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Budúci kráľ Ferdinand I. celým menom Ferdinand Viktor Albert Meinrad of Hohenzollern-Sigmaringen sa narodil 24. augusta 1865 v Sigmaringene v južnom Nemecku princovi Leopoldovi Hohenzollernskému a jeho žene infantke Antónii Portugalskej (1845–1913), dcére kráľovnej Márie II. Portugalskej a kráľa Ferdinanda II. Portugalského.

Následníkom rumunského trónu sa stal v roku 1881, pretože kráľ Karol I. mal len jedinú dcéru a tá zomrela v detskom veku a tak zostal bez dediča.

10. januára 1893 si v Sigmaringene vzal za ženu Máriu Edinburghskú, dcéru anglického princa Alfreda, Vojvodu z Edinburghu a Veľkovojvodkyne Márie Alexandrovny. Mária bola sesternicou ruského cára Mikuláša II.

Ferdinand I. sa stal v roku 1909 v Rakúsku 1 174. rytierom Rádu zlatého rúna a v roku 1924 868. rytierom Podväzkového radu.

Viliam II. a Ferdinand I. na britskom plagáte z vojny

Rumunským kráľom[upraviť | upraviť zdroj]

Rumunský kráľ Karol I. zomrel ešte pred vstupom Rumunska do prvej svetovej vojny 10. októbra 1914 a keďže nemal dediča, pretože jeho jediná dcéra zomrela v 4 rokoch, nastúpil na rumunský trón jeho synovec Ferdinand I. 10. októbra 1914 sa teda Ferdinand Hohenzollern-Sigmaringenský (neskôr len Hohenzollernský) stal rumunským kráľom Ferdinandom I. a bol ním až do svojej smrti 20. júla 1927.

Vláda za prvej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď bol Ferdinand člen jednej z vetví rodu Hohenzollernovcov rovnako ako nemecký cisár Viliam II., presadzoval, aby sa jeho krajina zúčastnila vojny skôr na strane Dohody a tak Rumunsko vstúpilo 27. augusta 1916 do vojny na strane Dohody. Vďaka tomuto získal prezývku Loyal, pretože rešpektoval svoju prísahu rumunskému parlamentu z roku 1914:

„Budem vládnuť ako dobrý Rumun.“

Vstup Rumunska do vojny však ruskej protiofenzíve nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil. Vojsko Rumunska preniklo hlboko do Sedmohradska (vtedy v Uhorsku), ale rakúsko-nemecká armáda Rumunov prinútila ustúpiť a ústredné mocnosti obsadili skoro celé Rumunsko. V čase dobytia Bukurešťi (21. novembra) zomrel rakúsky cisár František Jozef I. Vysilený Rumuni podpísali 7. mája 1918 mier s Nemeckom, pretože Rumunsko nebolo schopné pokračovať vo vojne (bez podpory Ruska), ale po vyradení Bulharska z boja, sa Rumunsko 10. októbra 1918 opäť pripojilo do konfliktu na strane Dohody, deň pred ukončením bojov na západnej fronte a mesiac pred definitívnym koncom vojny.

Obraz Ferdinanda počas korunovácie 15. októbra 1922

Po vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvej svetovej vojne bolo úsilie Rumunov odmenené predovšetkým tým, že sa k nemu pripojili Besarábia, Bukovina a Sedmohradsko s Banátom. Ferdinand sa vtedy stal vládcom zatiaľ najväčšieho rumunského štátu tzv. Veľkého Rumunska. Krátko po vojne viedlo Rumunsko spoločne s Česko-Slovenskom a Juhosláviou krátku vojnu proti Maďarskej republike rád. Rumunské vojska následne obsadili Budapešť a v novembri sa stiahli späť na svoje územie. V už medzivojnovom pokoji bol 15. októbra 1922 vo veľkolepej ceremónii Ferdinand I. korunovaný za rumunského kráľa v historickom kresle v Alba Iulia, v Sedmohradsku.

Ferdinand I. zomrel v Sinaia 20. júla 1927, a na trón po ňom nastúpil jeho vnuk Michal I., zastupovaný regentskou radou. Regentská rada mala 3 členov a jedným z nich bol Ferdinandov druhý syn, princ Mikuláš. Kráľ Ferdinand je pochovaný v Curtea de Argeş v Rumunsku.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Ferdinandovou ženou bola Mária Edinburghská, ktorú si vzal 10. januára 1893 v Sigmaringene. Mali 6 detí:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]