Ferdinand Klinda (organista)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ferdinand Klinda
slovenský organista a pedagóg
Narodenie12. marec 1929 (92 rokov)
Košice, Česko-Slovensko
Alma materLekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Profesiaorganista a pedagóg
RodičiaFerdinand Klinda,
Mária, rod. Červinková

prof. Ferdinand Klinda (* 12. marec 1929, Košice) je slovenský organista a pedagóg.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v Skalici (1947) ho prijali na Konzervatórium v Bratislave, kde sa stal (rovnako ako neskôr na VŠMU) žiakom organovej triedy prof. Ernesta Riglera-Skalického. Súčasne v rokoch 19471952 bol poslucháčom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorát medicíny získal v roku 1952 a Vysokú školu múzických umení absolvoval s vyznamenaním o dva roky neskôr v roku 1954.

V rokoch 19601962 bol pedagógom na Pedagogickej fakulte UK.

Umelecké úspechy v koncertnom živote, nahrávanie početných gramoplatní, sólistická činnosť v Slovenskej filharmónii, interná pedagogická práca na VŠMU, organizátorská práca v Slovkoncerte (19931996), kde bol v prvej polovici deväťdesiatych rokov riaditeľom, publikačná práca v oblasti medicíny a hudby – to všetko sa v živote prof. Klindu rozvíjalo súbežne s neprerušenou lekárskou prácou vo Fakultnej transfúznej stanici v Bratislave (19541989). V roku 1987 sa stal členom direktória Neue Bachgesellschaft v Lipsku, pravidelným členom porôt významných svetových orgánových súťaží ako aj lektor majstrovských interpretačných kurzov a prednášateľ. Tu pôsobil do roku 2000.

Je autorom viacerých významných štúdií a kníh nielen z oblasti organovej literatúry (monografia Alexander Albrecht 1958, štúdia O zmarenej rehabilitácii Krútňavy a mnohé iné). Nahral dvadsať autorských LP a CD s historickou a štýlovo rozmanitou hudobnou literatúrou. Má veľké zásluhy na premiérach a propagácii slovenskej tvorby doma i v zahraničí. Inicioval domáce orgánové festivaly, neúnavne bojoval za zachovanie stoviek vzácnych historických organov na Slovensku a za pozdvihnutie organovej interpretácie v rámci cirkevnej hudby. Zaslúžil sa o vydanie dvoch zborníkov skladieb pod názvom Slovenská organová tvorba I.,II. atď.

Doteraz si zachoval elán a odvahu mladíka, s akou v pravej chvíli otvorene hovorí o hudobných ziskoch, ale i stratách, prehrách a zaostávaní za svetom. Prezident SR Ivan Gašparovič mu udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a vzdelávania.

Knižné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1959 Alexander Albrecht (SVLK)
  • 1983 Organová interpretácia (OPUS)
  • 1987 Orgelregistrierung : Klanggestaltung der Orgelmusik (Breitkopf und Härtel)
  • 2000 Organ v kultúre dvoch tisícročí (Hudobné centrum)
  • 2009 Kráľovský nástroj a ja (Perfekt)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]