Ferdinand Mária (Bavorsko)
| Ferdinand Mária Bavorský | |
| bavorský kurfist | |
| Ferdinand Mária Bavorský, Paul Mignard, 1674, Berchtesgaden | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Wittelsbachovci |
| Panovanie | 1651 – 1679 |
| Predchodca | Maximilián I. |
| Nástupca | Maximilián II. Emanuel |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 31. október 1636 Mníchov, Bavorsko |
| Úmrtie | 26. máj 1679 (42 rokov) Schleißheim, Bavorsko |
| Pochovanie | Kostol theatínov, Mníchov |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
Mária Anna Maximilián II. Emanuel Lujza Margaréta Antónia Ľudovít Amadeus Viktor Kajetán Mária František Jozef Klemens Kajetán Violanta Beatrix |
| Otec | Maximilián I. |
| Matka | Mária Anna Habsburská |
| Odkazy | |
| Ferdinand Mária (multimediálne súbory na commons) | |
Ferdinand Mária (* 31. október 1636, Mníchov – † 26. máj 1679, Schleißheim) bol v rokoch 1651 až 1679 bavorským kurfirstom.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ferdinand pochádzal z manželstva bavorského kurfirstu Maximiliána I. a jeho druhej ženy Márie Anny, dcéry cisára Ferdinanda II. Bol starším z dvoch synov.
Po absolvovaní štúdia u jezuitských učiteľov ho dal jeho vlastný otec dňa 11. decembra roku 1650 oženiť s Henrietou Adelou Savojskou. Po skone svojho otca roku 1651 bol Ferdinand určitý čas v poručníctve vlastnej matky, ktorá v krajine vládla ako regentka a jeho strýko vojvoda Albrecht v tom čase pôsobil ako krajinský správca.
Roku 1654, keď zomrel kráľ Ferdinand IV. Habsburský, ponúkol francúzsky kardinál Jules Mazarin Ferdinandovi, aby kandidoval na ríšsky trón. Ten však radšej po dlhom váhaní dňa 24. augusta 1654 svoju prípadnú kandidatúru odmietol. Namiesto toho sa Waldmünchenskou zmluvou zo dňa 12. januára roku 1658 zaviazal vo voľbe podporiť Leopolda Habsburského. Na oplátku potom Habsburgovci rozhodli v jeho prospech dlhotrvajúci spor medzi ním a jeho bratrancom Karolom Ľudovítom Falckým o úrad ríšskeho vikára.
Zásluhou opatrnej politiky voči Francúzskemu kráľovstvu pod korunou Ľudovíta XIV. mohol Ferdinand zaistiť Bavorsku mier a pomocou zavedenia merkantilistických hospodárskych metód sa mu podarilo prekonať následky tridsaťročnej vojny v Bavorsku oveľa efektívnejšie než v ostatných nemeckých krajinách. Bavorsko malo dočasne plány na vytvorenie kolónie v zámorí, ale pre politiku zdržanlivosti sa týchto úmyslov napokon vzdalo. Medzi rokmi 1662 až 1664 Ferdinand vojensky vypomáhal Rakúsku v čase ozbrojených potýčok proti Turkom.
Po narodení dlho očakávaného dediča Maximiliána Emanuela roku 1662 nechal cisársky pár vybudovať Zámok Nymphenburg a theatínsky kostol. Vďaka Ferdinandovej manželke Henriete sa do Bavorska sťahovalo mnoho hudobníkov, umelcov ale zároveň i architektov talianskeho baroka.
Dňa 17. februára 1670 uzavrel Ferdinand v Mníchove s Francúzskym kráľovstvom spojeneckú zmluvu na desať rokov. Zaviazal sa v nej k podpore francúzskych požiadaviek na španielske dedičstvo. Za to mu Francúzske kráľovstvo vyplatilo 180 000 toliarov a prisľúbilo mu platenie 400 000 toliarov ročne, ak prepukne vojna, tak bude Bavorsko stáť na francúzskej strane. Práve touto zmluvou a navyše proti prianiu vlastnej manželky však Ferdinand zostal v holandsko-anglickej vojne, ktorá začala o dva roky neskôr ako neutrálny. Peniaze z tejto zmluvy potom Ferdinand použil na vybudovanie vojska podľa francúzskeho vzoru. Okrem toho nechal v Bavorsku vypracovať prvé obecné zriadenie pre mestá.
Posledné roky života a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 9. apríla roku 1674 zničil požiar polovicu mníchovskej rezidencie. Od tých čias zostala kurfistka otrasená, pričom následne skonala dňa 18. marca roku 1676 vo veku 39 rokov. Onedlho po smrti svojej milovanej ženy, dňa 31. októbra roku 1679 zomrel v zámku Schleißheim sám Ferdinand Mária. Pochovaný bol do sarkofágu v kurfirstskej hrobke v kostole theatínov, ktorý nechal vybudovať.
Manželstvo jeho najstaršej dcéry Márie Anny Viktórie s jej bratrancom, francúzskym Veľkým Dauphinom, ktoré bolo uzavreté nasledujúceho roku, bolo jeho posledným výsledkom bavorského spojenectva s Francúzskym kráľovstvom.
Ferdinand Mária v okamihu svojej smrti zanechal štátnu pokladnicu dobre naplnenú, od otca zdedený štátny poklad ešte zväčšil.
Potomkovia
[upraviť | upraviť zdroj]Kurfirst Ferdinand Mária sa oženil dňa 25. júna 1652 v meste Mníchov s princeznou Henrietou Adelou (* 1636 – † 1676), dcérou vojvodu Viktora Amadea I. Savojského a jeho manželky princeznej Kristíny Bourbonskej. Pár priviedol na svet dovedna osem detí, presnejšie tri dcéry a päť synov, z ktorých však štyria zomreli už v útlom veku:
- 1. Mária Anna Bavorská (* 28. 11. 1660, Mníchov – † 20. 4. 1690, Versailles)
- ⚭ 1680 Ľudovít Francúzsky (* 1. 11. 1661 Fontainebleau – † 14. 4. 1711, Meudon), le Grand Dauphin
- 2. Maximilián II. Emanuel (* 11. 7. 1662, Mníchov – † 26. 2. 1726, tamtiež), vojvodca, kurfirst a vojvoda bavorský, miestodržiteľ Španielskeho Nizozemska (1692 – 1706)
- I. ⚭ 1685 Mária Antónia Habsburská (* 18. 1. 1669, Viedeň – † 24. 12. 1692, tamtiež)
- II. ⚭ 1695 Terézia Kunhuta Sobieská (* 4. 3. 1676, Varšava – † 10. 3. 1730, Benátky)
- 3. Lujza Margaréta Antónia Bavorská (* 18. 9. 1663, Mníchov – † 10. 11. 1665, tamtiež)
- 4. Ľudovít Amadeus Viktor Bavorský (* 6. 4. 1665, Mníchov – † 11. 12. 1665, tamtiež)
- 5. mŕtvo narodený syn (*/† 4. 8. 1666)
- 6. Kajetán Mária František Bavorský (* 2. 5. 1670, Mníchov – † 7. 12. 1670, tamtiež)
- 7. Jozef Klemens Bavorský (* 5. 12. 1671, Mníchov – † 12. 11. 1723, Bonn), kurfirst a arcibiskup kolínsky
- 8. Violanta Beatrix Bavorská (* 23. 1. 1673, Mníchov – † 30. 5. 1731, Florencia)
- ⚭ 1689 Ferdinand Medicejský (* 9. 8. 1663, Florencia – † 31. 10. 1713, tamtiež), korunný princ toskánsky, veľký mecenáš umenia, najmä hudby
Vývod z predkov
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand Mária (Bavorsko)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ferdinand Maria Bavorský na českej Wikipédii.
Ferdinand Mária Bavorský Narodenie: 31. október 1636 Úmrtie: 26. máj 1679 | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Maximilián I. |
Kurfirst bavorský 1651 – 1679 |
Nástupca Maximilián II. Emanuel |