Preskočiť na obsah

Ferdinand Mária (Bavorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ferdinand Mária Bavorský
bavorský kurfist
Ferdinand Mária Bavorský, Paul Mignard, 1674, Berchtesgaden
Ferdinand Mária Bavorský, Paul Mignard, 1674, Berchtesgaden
Ferdinand Mária, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaWittelsbachovci
Panovanie1651  1679
PredchodcaMaximilián I.
NástupcaMaximilián II. Emanuel
Biografické údaje
Narodenie31. október 1636
Mníchov, Bavorsko
Úmrtie26. máj 1679 (42 rokov)
Schleißheim, Bavorsko
PochovanieKostol theatínov, Mníchov
Rodina
Manželka
Potomstvo
Mária Anna
Maximilián II. Emanuel
Lujza Margaréta Antónia
Ľudovít Amadeus Viktor
Kajetán Mária František
Jozef Klemens Kajetán
Violanta Beatrix
OtecMaximilián I.
MatkaMária Anna Habsburská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFerdinand Mária
(multimediálne súbory na commons)

Ferdinand Mária (* 31. október 1636, Mníchov – † 26. máj 1679, Schleißheim) bol v rokoch 16511679 bavorským kurfirstom.

Ferdinand pochádzal z manželstva bavorského kurfirstu Maximiliána I. a jeho druhej ženy Márie Anny, dcéry cisára Ferdinanda II. Bol starším z dvoch synov.

Po absolvovaní štúdia u jezuitských učiteľov ho dal jeho vlastný otec dňa 11. decembra roku 1650 oženiť s Henrietou Adelou Savojskou. Po skone svojho otca roku 1651 bol Ferdinand určitý čas v poručníctve vlastnej matky, ktorá v krajine vládla ako regentka a jeho strýko vojvoda Albrecht v tom čase pôsobil ako krajinský správca.

Roku 1654, keď zomrel kráľ Ferdinand IV. Habsburský, ponúkol francúzsky kardinál Jules Mazarin Ferdinandovi, aby kandidoval na ríšsky trón. Ten však radšej po dlhom váhaní dňa 24. augusta 1654 svoju prípadnú kandidatúru odmietol. Namiesto toho sa Waldmünchenskou zmluvou zo dňa 12. januára roku 1658 zaviazal vo voľbe podporiť Leopolda Habsburského. Na oplátku potom Habsburgovci rozhodli v jeho prospech dlhotrvajúci spor medzi ním a jeho bratrancom Karolom Ľudovítom Falckým o úrad ríšskeho vikára.

Zásluhou opatrnej politiky voči Francúzskemu kráľovstvu pod korunou Ľudovíta XIV. mohol Ferdinand zaistiť Bavorsku mier a pomocou zavedenia merkantilistických hospodárskych metód sa mu podarilo prekonať následky tridsaťročnej vojny v Bavorsku oveľa efektívnejšie než v ostatných nemeckých krajinách. Bavorsko malo dočasne plány na vytvorenie kolónie v zámorí, ale pre politiku zdržanlivosti sa týchto úmyslov napokon vzdalo. Medzi rokmi 16621664 Ferdinand vojensky vypomáhal Rakúsku v čase ozbrojených potýčok proti Turkom.

Po narodení dlho očakávaného dediča Maximiliána Emanuela roku 1662 nechal cisársky pár vybudovať Zámok Nymphenburg a theatínsky kostol. Vďaka Ferdinandovej manželke Henriete sa do Bavorska sťahovalo mnoho hudobníkov, umelcov ale zároveň i architektov talianskeho baroka.

Dňa 17. februára 1670 uzavrel Ferdinand v Mníchove s Francúzskym kráľovstvom spojeneckú zmluvu na desať rokov. Zaviazal sa v nej k podpore francúzskych požiadaviek na španielske dedičstvo. Za to mu Francúzske kráľovstvo vyplatilo 180 000 toliarov a prisľúbilo mu platenie 400 000 toliarov ročne, ak prepukne vojna, tak bude Bavorsko stáť na francúzskej strane. Práve touto zmluvou a navyše proti prianiu vlastnej manželky však Ferdinand zostal v holandsko-anglickej vojne, ktorá začala o dva roky neskôr ako neutrálny. Peniaze z tejto zmluvy potom Ferdinand použil na vybudovanie vojska podľa francúzskeho vzoru. Okrem toho nechal v Bavorsku vypracovať prvé obecné zriadenie pre mestá.

Posledné roky života a smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 9. apríla roku 1674 zničil požiar polovicu mníchovskej rezidencie. Od tých čias zostala kurfistka otrasená, pričom následne skonala dňa 18. marca roku 1676 vo veku 39 rokov. Onedlho po smrti svojej milovanej ženy, dňa 31. októbra roku 1679 zomrel v zámku Schleißheim sám Ferdinand Mária. Pochovaný bol do sarkofágu v kurfirstskej hrobke v kostole theatínov, ktorý nechal vybudovať.

Manželstvo jeho najstaršej dcéry Márie Anny Viktórie s jej bratrancom, francúzskym Veľkým Dauphinom, ktoré bolo uzavreté nasledujúceho roku, bolo jeho posledným výsledkom bavorského spojenectva s Francúzskym kráľovstvom.

Ferdinand Mária v okamihu svojej smrti zanechal štátnu pokladnicu dobre naplnenú, od otca zdedený štátny poklad ešte zväčšil.

Potomkovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kurfirst Ferdinand Mária sa oženil dňa 25. júna 1652 v meste Mníchov s princeznou Henrietou Adelou (* 1636 – † 1676), dcérou vojvodu Viktora Amadea I. Savojského a jeho manželky princeznej Kristíny Bourbonskej. Pár priviedol na svet dovedna osem detí, presnejšie tri dcéry a päť synov, z ktorých však štyria zomreli už v útlom veku:

Vývod z predkov

[upraviť | upraviť zdroj]
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam IV.
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jakobea z Badenu
 
 
 
 
 
 
 
Viliam V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anton Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
František I. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Renáta Bourbonská
 
 
 
 
 
 
 
Renáta Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián II. Dánsky
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Mária Bavorský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Karol II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
Viliam V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František I. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
Renáta Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Dánska
 
 
 
 
 
 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ferdinand Maria Bavorský na českej Wikipédii.


Ferdinand Mária Bavorský
Narodenie: 31. október 1636 Úmrtie: 26. máj 1679
Vladárske tituly
Predchodca
Maximilián I.
Kurfirst bavorský
1651 1679
Nástupca
Maximilián II. Emanuel