Ferdinand Mária (Bavorsko)

	Ferdinand Mária Bavorský
	bavorský kurfist
Panovanie
Dynastia	Wittelsbachovci
Panovanie	1651 – 1679
Nástupca	Maximilián II. Emanuel
Biografické údaje
Narodenie	31. október 1636; Mníchov, Bavorsko
Úmrtie	26. máj 1679; Schleißheim, Bavorsko
Pochovanie	Kostol svätého Kajetána, Mníchov
Rodina
Manželka	Henrieta Adela Mária Savojská
Potomstvo	Mária Anna Bavorská (1660 – 1690); Maximilián II. Emanuel ; Lujza Margaréta Antónia ; Ľudovít Amadeus Viktor ; Kajetan Maria František ; Jozef Klement Kajetan ; Violanta Beatrix
Otec	Maximilián I.
Matka	Mária Anna Habsburská (1610 – 1665)
Odkazy
	Ferdinand Mária; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ferdinand Maria (* 31. október 1636, Mníchov – † 26. máj 1679, Schleißheim) bol v rokoch 1651 až 1679 bavorským kurfirstom.

Život

Ferdinand pochádzal z manželstva bavorského kurfirstu Maximiliána I. a jeho druhej ženy Márie Anny, dcéry cisára Ferdinanda II. Bol starším z dvoch synov.

Po absolvovaní štúdia u jezuitských učiteľov ho dal jeho vlastný otec dňa 11. decembra roku 1650 oženiť s Henrietou Adelou Savojskou. Po skone svojho otca roku 1651 bol Ferdinand určitý čas v poručníctve vlastnej matky, ktorá v krajine vládla ako regentka a jeho strýko vojvoda Albrecht v tom čase pôsobil ako krajinský správca.

Roku 1654, keď zomrel kráľ Ferdinand IV. Habsburský, ponúkol francúzsky kardinál menom Jules Mazarin Ferdinandovi to, aby kandidoval na ríšsky trón. Ten však radšej po dlhom váhaní dňa 24. augusta 1654 svoju prípadnú kandidatúru odmietol. Namiesto toho sa Waldmünchenskou zmluvou zo dňa 12. januára roku 1658 zaviazal vo voľbe podporiť Leopolda Habsburského. Na oplátku potom Habsburgovci rozhodli v jeho prospech dlhotrvajúci spor medzi ním a jeho bratrancom Karolom Ľudovítom Falckým o úrad ríšskeho vikára.

Zásluhou opatrnej politiky voči Francúzskemu kráľovstvu pod korunou Ľudovíta XIV. mohol Ferdinand zaistiť Bavorsku mier a pomocou zavedenia merkantilistických hospodárskych metód sa mu podarilo prekonať následky tridsaťročnej vojny v Bavorsku oveľa efektívnejšie než v ostatných nemeckých krajinách. Bavorsko malo dočasne plány na vytvorenie kolónie v zámorí, ale pre politiku zdržanlivosti sa týchto úmyslov napokon vzdalo. Medzi rokmi 1662 až 1664 Ferdinand vojensky vypomáhal Rakúsku v čase ozbrojených potýčok proti Turkom.

Po narodení dlho očakávaného dediča Maximiliána Emanuela roku 1662 nechal cisársky pár vybudovať Zámok Nymphenburg a theatinský kostol. Vďaka Ferdinandovej manželke Henriete sa do Bavorska sťahovalo mnoho hudobníkov, umelcov ale zároveň i architektov talianskeho baroka.

Dňa 17. februára 1670 uzavrel Ferdinand v Mníchove s Francúzskym kráľovstvom spojeneckú zmluvu na desať rokov. Zaviazal sa v nej k podpore francúzskych požiadaviek na španielske dedičstvo. Za to mu Francúzske kráľovstvo vyplatilo 180 000 toliarov a prisľúbilo mu platenie 400 000 toliarov ročne, pokiaľ prepukne vojna, bude Bavorsko stáť na jej strane. Práve touto zmluvou a navyše proti prianiu vlastnej manželky však Ferdinand zostal v holandsko-anglickej vojne, ktorá začala o dva roky neskôr ako neutrálny. Peniaze z tejto zmluvy potom Ferdinand použil na vybudovanie vojska podľa francúzskeho vzoru. Okrem toho nechal v Bavorsku vypracovať prvé obecné zriadenie pre mestá.

Posledné roky života a skon

Dňa 9. apríla roku 1674 zničil požiar polovicu mníchovskej rezidencie. Od tých čias zostala kurfistka otrasená kurfistka, pričom následne skonala dňa 18. marca roku 1676 vo veku 39 rokov. Onedlho po smrti svojej milovanej ženy, dňa 31. októbra roku 1679 zomrel v zámku Schleißheim sám Ferdinand Maria. Pochovaný bol do sarkofágu v kurfirstskej hrobke v Theatenkirche, ktorý nechal vybudovať.

Manželstvo jeho najstaršej dcéry Márie Anny Viktórie s jej bratrancom, francúzskym Veľkým Dauphinom, ktoré bolo uzavreté nasledujúceho roku, bolo jeho posledným výsledkom bavorského spojenectva s Francúzskym kráľovstvom.

Ferdinand Maria v okamihu svojej smrti zanechal štátnu pokladnicu dobre naplnenú. Na druhej strane však od otca zdedený štátny poklad ešte zväčšil.

Potomkovia

Kurfirst Ferdinand Maria sa oženil dňa 25. júna 1652 v meste Mníchov s princeznou Henrietou Adelou (* 1636 – † 1676), pričom išlo o dcéru vojvodu Viktora Amadea I. Savojského a jeho manželky princeznej Kristíny Bourbonskej. Pár priviedol na svet dovedna osem detí, presnejšie tri dcéry a päť synov, z ktorých však štyria zomreli už v útlom veku:

1. Mária Anna Bavorská (* 28. 11. 1660 Mníchov – † 20. 4. 1690 Versailles)
- ⚭ 1680 Ľudovít Francúzsky (* 1. 11. 1661 Fontainebleau – † 14. 4. 1711 Meudon), le Grand Dauphin
2. Maximilián II. Emanuel (* 11. 7. 1662 Mníchov – † 26. 2. 1726 tamtiež), vojvodca, kurfirst a vojvoda bavorský, miestodržiteľ Španielskeho Holandska (1692 – 1706)
- I. ⚭ 1685 Mária Antónia Habsburská (* 18. 1. 1669, Viedeň – † 24. 12. 1692 tamtiež)
- II. ⚭ 1695 Tereza Kunhuta Sobieská (* 4. 3. 1676 Varšava – † 10. 3. 1730 Benátky)
3. Lujza Margaréta Antónia Bavorská (* 18. 9. 1663 Mníchov – † 10. 11. 1665 tamtiež)
4. Ľudovít Amadeus Viktor Bavorský (* 6. 4. 1665 Mníchov – † 11. 12. 1665 tamtiež)
5. mŕtvo narodený syn (*/† 4. 8. 1666)
6. Kajetán Maria František Bavorský (* 2. 5. 1670 Mníchov – † 7. 12. 1670 tamtiež)
7. Jozef Klemens Bavorský (* 5. 12. 1671 Mníchov – † 12. 11. 1723 Bonn), kurfirst a arcibiskup kolínsky
8. Violanta Beatrix Bavorská (* 23. 1. 1673 Mníchov – † 30. 5. 1731 Florencia)
- ⚭ 1689 Ferdinand Medicejský (* 9. 8. 1663 Florencia – † 31. 10. 1713 tamtiež), korunný princ toskánsky, veľký mecenáš umenia, najmä hudby