Fermáta (hudba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Značka fermáty
Použitie fermáty v Beethovenovom 3. klavírnom koncerte c mol Prehrať Play

Fermáta alebo koruna (tiež korunka)[1] je značka v notovom zápise nad (výnimočne pod) notou alebo pomlčkou, ktorá predpisuje, že zahraná nota alebo pomlčka má trvať dlhšie, než je jej normálne trvanie podľa zápisu.

Toto predĺženie fermátou nie je presne určené, ale malo by byť primerané charakteru skladby (piesne), tempu, nálade; prípadne závisí od vkusu interpreta. Spravidla sa predĺženie noty rovná dvojnásobku jej pôvodnej hodnoty.[2] Skladateľ môže fermátu do istej miery špecifikovať tým, že ku nej pripojí označenie lunga (dlhá) alebo brevis (krátka).[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Slovenské slovníky
  2. DROPPOVÁ, Antónia. Elementárna hudobná teória [online]. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. Pedagogická fakulta, 1998. Dostupné online.
  3. SUCHOŇ, Eugen; FILIP, Miroslav. Stručná náuka o hudbe. 3. vyd. [s.l.] : Supraphon, 1970. Dostupné online. S. 76.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]