Fernando Rey

Fernando Rey
Narodenie	20. september 1917 La Coruña, Španielsko
Úmrtie	9. marec 1994 (76 rokov) Madrid, Španielsko
Rodné meno	Fernando Casado Arambillet
Povolanie	herec
Roky pôsobenia	1935 – 1994
Národnosť	španielska
Štát pôsobenia	Španielsko
Filmový portál  Biografický portál

Fernando Rey (* 20. september 1917, La Coruña – † 9. marec 1994, Madrid) bol španielsky herec. Častokrát stvárňoval postavy s veľkou psychologickou silou ako v Buñuelových filmoch, ktoré mu priniesli medzinárodnú slávu. V 70. rokoch hral v známych koprodukčných snímkach ako Francúzska spojka (1971), Francúzska spojka II (1975) alebo Ten tajomný objekt túžby (1977). Reyova kariéra trvala vyše 50 rokov a hral vo vyše 200 filmoch rôznorodých žánrov.

Životopis

Fernando Rey debutoval vo filmovom priemysle v polovičke 30. rokov 20. storočia. Pre francúzsku kinematografiu účinkoval v 50. rokoch vo viacerých filmoch. Stvárnil náčelníka polície v Berryho filme Don Juan (1956), impresária Luisa Mariana v Pottierovom filme Le chanteur de Mexico (1956) alebo strýka Brigitte Bardotovej v Les bijoutiers du clair de lune (1958) od Rogera Vadima. Jeho stretnutie s Luisom Buñuelom bolo rozhodujúce, čím v Španielsku nakrútili čiernobielu drámu Viridiana (1961), ktorá získala Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes. Fernando Rey spolupracoval aj s Orsonom Wellesom, ktorý ho režíroval vo filmoch Falstaff (1965) a The Immortal Story (1967). Najviac je ale prítomný v štúdiách v Hollywoodu a Cinecittà, kde často hrá vo westernoch, ako napríklad Kolty siedmich statočných (1969) od Paul Wendkosa, Návrat siedmich statočných (1966) od Burt Kennedyho alebo Navajo Joe (1966) od Sergia Corbucciho. 70. roky boli vrcholom v kariére Fernanda Reya. Svetová verejnosť si ho pamätá najmä postavou Alaina Charniera, šéfa francúzskej siete obchodu s drogami, z filmov Francúzska spojka (1971) od Williama Friedkina a Francúzska spojka 2 (1975) od Johna Frankenheimera. Fernando Rey tiež stvárňuje inšpektora vo filme Coartada en disco rojo (1970) od Tulia Demicheliho, lekára vo filme Bianco, rosso e... (1972) od Alberta Lattuadu, dôstojníka v Il deserto dei Tartari (1976) od Valeria Zurliniho alebo ministra bezpečnosti v Ctihodné mŕtvoly (1976) od Francesca Rosiho. Značné uznanie dosiahol, keď na filmovom festivale v Cannes v roku 1976 získal cenu za najlepší herecký výkon za film Elisa, Mon Amour od Carlosa Sauru. Dekádu ukončil filmami režisérov Franca Zeffirelliho, Luigiho Comenciniho, J. Lee Thompsona a Roberta Altmana, ktorí ho obsadzovali do svojich snímok s medzinárodným obsadením. Rey zostal veľmi aktívny až do svojej smrti v roku 1994.

Filmografia (výber)

Herec

• 1955: Marcelino, chlieb a víno
• 1962: Shéhérazade
• 1964: Záhadný kontraband
• 1966: Poklad Inkov
• 1966: Návrat siedmich statočných
• 1966: Navajo Joe
• 1969: Kolty siedmich statočných
• 1969: Cena moci
• 1970: Tristana
• 1970: Pomstiteľ Trinity
• 1971: The Light at the Edge of the World
• 1971: Francúzska spojka
• 1972: Skrytý pôvab buržoázie
• 1973: Biely tesák
• 1974: A čo tvoj blížny?
• 1975: Pasqualino Sedmikráska
• 1975: Korupcia v justičnom paláci
• 1975: Francúzska spojka II
• 1976: Strip-tease
• 1976: Ctihodné mŕtvoly
• 1977: Ten tajomný objekt túžby
• 1977: Elisa, môj život
• 1978: Le Dernier Amant romantique
• 1979: L'ingorgo
• 1979: Kvintet
• 1980: Biely mys
• 1981: Dáma s kaméliami
• 1984: Udavač a jeho kat
• 1987: Rozkaz, pán generál!
• 1988: Mesiac nad Paradorom
• 1990: Nahé tango
• 1992: Don Quijote de Orson Welles
• 1992: Dobytie raja

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fernando Rey

Externé odkazy

• Fernando Rey v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Fernando Rey v Internet Movie Database (po anglicky)
• Fernando Rey vo Filmovej databáze
• Fernando Rey v Kinoboxe