Ferruccio Lamborghini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferruccio Lamborghini
Lamborghini 350 GT

Ferruccio Lamborghini (* 28. apríl 1916 – † 20. február 1993) bol taliansky priemyselník, výrobca športových automobilov, traktorov a zakladateľ firmy Lamborghini.

Ferruccio Lamborghini sa narodil v malej dedine Renazzo di Cento v provincii Ferrara. Jeho rodičia boli roľníci. Už ako dieťa sa Ferruccio zaujímal o technológiu a mechaniku. Študoval techniku v Bologni, a onedlho si mohol vyskúšať svoje znalosti keď počas vojny opravoval armádne vozidlá na ostrove Rodos. Po vojne, v roku 1948 založil Lamborghini v meste Cento v provincii Ferrara firmu Lamborghini Trattori S.p.A. na výrobu traktorov. V roku 1959 výrobu rozšíril o výrobu klimatizácií. Na prelome rokov 1962 a 1963 položil základy dnešnej firmy – vznikla spoločnosť Automobili Lamborghini. Ako úspešný povojnový výrobca traktorov a klimatizačných systémov (firma Lamborghini Beuciatore), ale aj motoristický nadšenec vlastnil Lamborghini celý rad automobilov, medzi nimi aj vozidlá Maserati a Ferrari, s ktorými však nebol nikdy spokojný a sťažoval sa samotnému Enzovi Ferrarimu.

Automobili-Lamborghini S.p.A.[upraviť | upraviť zdroj]

Enzo Ferrari na sťažnosť reagoval podráždene a vyhlásil, že Lamborghini môže maximálne jazdiť na traktore, keď nevie jazdiť autom a že jeho kritiku neprijíma. Lamborghini sa vrátil do svojej továrne, spojku rozmontoval a zistil, že dodávateľom dielov spojok je rovnaká firma, ktorá dodáva diely pre jeho traktory. V sklade našiel správny náhradný diel a závadu odstránil.

V tom čase sa chcel venovať aj svojmu snu, výrobe vrtuľníkov, talianska vláda mu však neposkytla licenciu, preto sa sústredil na výrobu automobilov. Chcel stavať lepšie vozidlá než Ferrari. Toto rozhodnutie viedlo k založeniu firmy Automobilli Lamborghini v San’t Agata Bolognese, neďaleko továrne Ferrari. Vo firme zamestnal aj bývalých konštruktérov Giotta Bizzarriniho, Gianpaola Dallara a Boba Wallace. Prvý sériový automobil Lamborghini 350GT s dvanásťvalcovým motorom bol veľmi úspešný a pokrokový. Tretí model, legendárna Miura je považovaný za prvé superšportové vozidlo histórie s motorom uprostred.

Nepretekárska politika[upraviť | upraviť zdroj]

Ako jediný z výrobcov športových vozidiel bol Ferruccio Lamborghini výnimočný svojim vzťahom k účasti jeho automobilov v automobilových pretekoch. Iní výrobcovia superautomobilov sa tradične venovali podpore pretekania, pretože im to umožňovalo zlepšovať výkony a rýchlosť, spoľahlivosť a technológiu. Okrem toho prípadné úspechy predstavovali pre automobilky aj cennú reklamu a podporovali predaj vozidiel.

Lamborghini jasne rozhodol, že jeho firma sa nikdy nebude zúčastňovať na motoristickom športe, čo bolo v priamom rozpore s jeho najväčším rivalom, spoločnosťou Ferrari. Toto Lamborghiniho rozhodnutie bolo aj príčinou „napätia“ medzi ním a zamestnanými bývalými konštruktérmi Ferrari, ktorí boli nadšenými priaznivcami pretekania. Niektorí z nich začali vo svojom voľnom čase vyvíjať vozidlo s motorom uprostred, s ktorým by sa mohli venovať motoristickému športu. Lamborghini to zistil vo fáze stavby prototypu, dovolil v projekte pokračovať s podmienkou, že nebudú postavené žiadne pretekárske verzie. Z projektu vzišiel automobil Miura.

Býk v znaku[upraviť | upraviť zdroj]

Ako znak firmy použil Lamborghini svoje znamenie zverokruhu, býka v útočnom postoji. Automobil Miura bol pomenovaný po jednom z trénerov býkov pre býčie zápasy (Don Eduardo Miura). Islero je pomenované po býkovi, ktorý 28. augusta 1947 zabil známeho matadora Manuela Rodrigueze (Manolete). Espada znamená meč, zbraň matadora. Meno Jarama je zaujímavé svojimi dvoma významami: Jarama je oblasť v Španielsku, známa býčimi zápasmi a tiež tým, že sa tu nachádza pretekársky okruh Jarama.

Nevie sa nič o dôvode zmeny tradície v pomenovaní vozidla Countach, posledného vyvíjaného pod Lamborghiniho vedením, jeho pomenovaním podľa piemontského vyjadrenia obdivu ku krásnej žene, sa tradícia názvov spojených s prostredím býčích zápasov prerušila. Neskôr sa k nej noví vlastníci firmy vrátili.

Odchod[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 Lamborghini veľmi podstatným spôsobom investoval do zvýšenia kapacít svojej továrne na traktory v súvislosti s očakávanými zákazkami z juhoamerických krajín. Keď boli objednávky zrušené, straty prinútili Lamborghiniho predať svoj balík akcií továrne. V tomto roku sa Georges-Henri Rossetti stal Lamborghiniho partnerom vo firme Automobili Lamborghini. O rok neskôr Lamborghini predal svoju časť René Leimerovi. Potom odišiel na zaslúžený odpočinok a venoval sa pestovaniu viniča vo viniciach, ktoré si kúpil už predtým [1] [2]

Lamborghini zomrel v Perugii v roku 1993 vo veku 76 rokov. Jeho syn Tonino navrhuje pod svojim menom oblečenie, parfumy a rôzne luxusné módne doplnky.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tonino Lamborghini

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]