Figovník obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Figovník obyčajný
Ficus carica Feigen am Baum 001.JPG
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ficus
Synonymá
Caprificus insectifera Gasp.

Ficus caprificus Risso
F. carica subsp. carica
F. carica subsp. rupestris (Hausskn. ex Boiss.) Browicz
F. carica var. caprificus (Risso) Tschirch & Ravasini
F. colchica Grossh.
F. communis Lam.
F. hyrcana Grossh.
F. kopetdagensis Pachom.
F. latifolia Salisb.
F. leucocarpa Gasp.
F. macrocarpa Gasp.
F. pachycarpa Gasp.
F. praecox Gasp. ex Guss.

F. sativa Poit. & Torpin[1]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Rastlina s figami
Figa (sykónium)
Rozrezaná figa

Figovník obyčajný[2] (iné názvy: mimo taxonómie: figovník[3][4], hovorovo: figa[5], zastarano: fík[6][7]; lat. Ficus carica) je kultúrna rastlina (strom alebo ker) z rodu figovník (Ficus). Jej zložený plod sa nazýva figa.

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Figovník obyčajný je veľmi stará kultúrna rastlina. Často splanieva. Pôvodom je zo Stredného východu a západnej Ázie, ale už od staroveku sa kultivuje a dnes sa pestuje po celom svete ako okrasná rastlina a ovocný strom.[8][9] Na lokálnych miestach v Ázii a Severnej Amerike sa stal naturalizovaným druhom.[10][11] Dnes ju nájdeme zdomácnenú v páse území od západného Stredozemia po severovýchodnú Indiu. Pestuje sa niekoľko storočí aj na Slovensku v teplých oblastiach vo vinohradoch alebo na rôznych chránených miestach, ale jej pestovanie u nás nie je rentabilné a figovník často vymŕza.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Figovník obyčajný je opadavý strom alebo ker, vysoký obyčajne do 10 m, maximálne 15 m. Listy sú jednoduché troj- alebo päťlaločnaté, dlhé 10 až 30 cm. Borka je svetlosivà, neskôr hnedosivá, rozpraskaná. Niektoré zdroje uvádzajú, že ide o jednodomú rastlinu, iné, že ide o dvojdomú rastlinu. O plode pozri nižšie.[12][2]

V rámci druhu existuje veľká variabilita a druh má tisíce kultivarov.[1]

Miazga a nezrelé ovocie sú jedovaté. Miazga dráždi oči.[1]

Plod (figa)[upraviť | upraviť kód]

Figovník obyčajný má - podobne ako ďalšie figovníky - zložený plod, presnejšie súplodie, ešte presnejšie: súplodie typu sykónium (pričom ako sykónium mnohé zdroje označujú len alebo aj súkvetie, ktoré súplodiu predchádza). Toto súplodie (prípadne aj súkvetie) sa nazýva aj figa, pričom v užšom zmysle pojem figa nezahŕňa nejedlé figy, nazývané kaprifigy či kozie figy (t.j. taxón Ficus carica sylvestris).[13]

Sykónium je dužinatá banka obsahujúca na vnútornej stene svojej vnútornej dutiny najprv veľa kvetov, neskôr veľa plodov. Sykónium má hruškovitý s malým otvorom na špičke, ktorý umožňuje prístup opeľovačov ku kvetom.[14]

Z fíg sa robia džúsy, kompóty, marmelády, vína, likéry, perníky a cukrovinky; upražené tvoria zložku kávovín; inokedy sa sušia a kandizujú. Čestvé obsahujú 20 % cukrov, sušené až do 75 % cukrov. Používajú sa ako preháňadlo, močopudný prostriedok, na liečbu chudokrvnosti, obličkových kameňov, ochorení srdca a ciev. Rozvarené sa používajú na kloktanie pri bolestiach hrdla, pri kašli, bolestiach pľúc, ochorení hlasiviek, pri opuchoch a pod.[15][2]

Priemerný obsah látok a minerálov[16][upraviť | upraviť kód]

Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v čerstvých figách.[17]

Zložka Jednotka Priemerný obsah Prvok (mg / 100 g) Priemerný obsah Zložka (mg / 100g) Priemerný obsah
Voda g / 100 g 23,6 (*) Na 57 vitamín C 1
Bielkoviny g / 100 g 3,3 K 890 vitamín D 0
Tuky g / 100 g 1,5 Ca 73 vitamín E -
Cukry g / 100 g 48,6 Mg 29 vitamín B6 0,24
Celkový dusík g / 100 g 0,52 P 73 vitamín B12 0
Vláknina g / 100 g 6,9 Fe 2,2 karotén 0,06
Mastné kyseliny g / 100 g stopy Cu 0,47 tiamín 0,07
Cholesterol g / 100 g 0 Zn 0,6 riboflavín 0,09
Energia kJ / 100 g 889 Mn 0,5 niacín 0,7

(*) Pravdepodobne chybný údaj, skutočnosti zodpovedá skôr hodnota 83,6% vody

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c LANSKY, Ephraim Philip; PAAVILAINEN, Helena Maaria. Figs the genus ficus [online]. worldcat.org, [cit. 2019-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Eleonóra Michalková. Zväzok V/3. Bratislava : Veda, 2006. 342 s. ISBN 80-224-0922-7. S. 55-56.
  3. figovník. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 162.
  4. Delphine. Figovník - Ficus Carica - Encyklopédia - FLORA.sk ( KVETY - ZÁHRADA - CHALUPA - LIFESTYLE - ZDRAVIE ) [online]. flora.sk, [cit. 2019-03-29]. Dostupné online.
  5. figa. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  6. fík. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 398.
  7. fík. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  8. The Fig: its History, Culture, and Curing, Gustavus A. Eisen, Washington, Govt. print. off., 1901
  9. RHS A-Z encyclopedia of garden plants. United Kingdom : Dorling Kindersley, 2008. ISBN 1405332964. S. 1136.
  10. Flora of China Ficus carica Linnaeus, 1753. 无花果 wu hua guo
  11. Biota of North America Program 2014 county distribution map [online]. . Dostupné online.
  12. figovník. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 390.
  13. Pozri vysvetlenie a zdroje uvedené v rozlišovacej stránke figa.
  14. IVAN ČEPIČKA, FILIP KOLÁŘ, PETR SYNEK. Mutualismus, vzájemně prospěšná symbióza. Praha : Národní institut dětí a mládeže MŠMT ČR, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-86784-50-2. (česky) S. 54
  15. figa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 389.
  16. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fík na českej Wikipédii.
  17. McCance a Widdowson's :The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]