Figovník obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rastlina s figami
Figa (sykónium)
Rozrezaná figa

Figovník obyčajný[1] (iné názvy: mimo taxonómie: figovník[2][3], hovorovo: figa[4], zastarano: fík[5][6]; lat. Ficus carica) je kultúrna rastlina (strom alebo ker) z rodu figovník (Ficus). Jej zložený plod sa nazýva figa.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Figovník obyčajný je veľmi stará kultúrna rastlina. Často splanieva. Pochádza pravdepodobne z prednej Ázie, dnes ju nájdeme zdomácnenú v páse území od západného Stredozemia po severovýchodnú Indiu. Pestuje sa niekoľko storočí aj na Slovensku v teplých oblastiach vo vinohradoch alebo na rôznych chránených miestach, ale jej pestovanie u nás nie je rentabilné a figovník často vymŕza.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Figovník obyčajný je opadavý strom alebo ker, vysoký obyčajne do 10 m, maximálne 15 m. Listy sú jednoduché troj- alebo päťlaločnaté, dlhé 10 až 30 cm. Borka je svetlosivà, neskôr hnedosivá, rozpraskaná. Niektoré zdroje uvádzajú, že ide o jednodomú rastlinu, iné, že ide o dvojdomú rastlinu. O plode pozri nižšie.[7][1]

Plod (figa)[upraviť | upraviť zdroj]

Figovník obyčajný má - podobne ako ďalšie figovníky - zložený plod, presnejšie súplodie, ešte presnejšie: súplodie typu sykónium (pričom ako sykónium mnohé zdroje označujú len alebo aj súkvetie, ktoré súplodiu predchádza). Toto súplodie (prípadne aj súkvetie) sa nazýva aj figa, pričom v užšom zmysle pojem figa nezahŕňa nejedlé figy, nazývané kaprifigy či kozie figy (t.j. taxón Ficus carica sylvestris).[8]

Sykónium je dužinatá banka obsahujúca na vnútornej stene svojej vnútornej dutiny najprv veľa kvetov, neskôr veľa plodov. Sykónium má hruškovitý s malým otvorom na špičke, ktorý umožňuje prístup opeľovačov ku kvetom.[9]

Z fíg sa robia džúsy, kompóty, marmelády, vína, likéry, perníky a cukrovinky; upražené tvoria zložku kávovín; inokedy sa sušia a kandizujú. Čestvé obsahujú 20 % cukrov, sušené až do 75 % cukrov. Používajú sa ako preháňadlo, močopudný prostriedok, na liečbu chudokrvnosti, obličkových kameňov, ochorení srdca a ciev. Rozvarené sa používajú na kloktanie pri bolestiach hrdla, pri kašli, bolestiach pľúc, ochorení hlasiviek, pri opuchoch a pod.[10][1]

Priemerný obsah látok a minerálov[11][upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v čerstvých figách.[12]

Zložka Jednotka Priemerný obsah Prvok (mg / 100 g) Priemerný obsah Zložka (mg / 100g) Priemerný obsah
Voda g / 100 g 23,6 (*) Na 57 vitamín C 1
Bielkoviny g / 100 g 3,3 K 890 vitamín D 0
Tuky g / 100 g 1,5 Ca 73 vitamín E -
Cukry g / 100 g 48,6 Mg 29 vitamín B6 0,24
Celkový dusík g / 100 g 0,52 P 73 vitamín B12 0
Vláknina g / 100 g 6,9 Fe 2,2 karotén 0,06
Mastné kyseliny g / 100 g stopy Cu 0,47 tiamín 0,07
Cholesterol g / 100 g 0 Zn 0,6 riboflavín 0,09
Energia kJ / 100 g 889 Mn 0,5 niacín 0,7

(*) Pravdepodobne chybný údaj, skutočnosti zodpovedá skôr hodnota 83,6% vody

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Eleonóra Michalková. Zväzok V/3. Bratislava : Veda, 2006. 342 s. ISBN 80-224-0922-7. S. 55-56.
  2. figovník. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 162.
  3. Delphine. Figovník - Ficus Carica - Encyklopédia - FLORA.sk ( KVETY - ZÁHRADA - CHALUPA - LIFESTYLE - ZDRAVIE ) [online]. flora.sk, [cit. 2019-03-29]. Dostupné online.
  4. figa. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  5. fík. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 398.
  6. fík. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  7. figovník. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 390.
  8. Pozri vysvetlenie a zdroje uvedené v rozlišovacej stránke figa.
  9. IVAN ČEPIČKA, FILIP KOLÁŘ, PETR SYNEK. Mutualismus, vzájemně prospěšná symbióza. Praha : Národní institut dětí a mládeže MŠMT ČR, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-86784-50-2. (česky) S. 54
  10. figa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 389.
  11. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fík na českej Wikipédii.
  12. McCance a Widdowson's :The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]