Fikcia (umenie)

Ilustrácia Johna Tenniella pre knihu „Alica v krajine zázrakov“.

Fikcia je akékoľvek tvorivé dielo, hlavne akékoľvek naratívne dielo, ktoré zobrazuje fiktívne postavy, udalosti alebo miesta, ktoré sú vymyslené alebo sú vymyslené do určitej miery.

Fiktívne zobrazenia sú teda v rozpore s faktami, históriou alebo pravdepodobnosťou. V tradičnom úzkom zmysle sa fikcia vzťahuje na písomné príbehy v literatúre v rozsahu od románov cez novely až po poviedky. V širšom zmysle však fikcia zahŕňa imaginárne naratívy vyjadrené v akomkoľvek médiu, vrátane iných foriem písomných diel, ústneho tradovania, živých divadelných predstavení, filmov, televíznych programov, rozhlasových hier, komiksov, ako aj interaktívnych hier na hrdinov a videohier.

Vo fikcii sú zastúpené napríklad diela pre deti (napríklad rozprávky), historická fikcia, fantastika (vedecká fantastika, fantasy, horor), ako aj žánrová fikcia (napríklad akčná, kriminálna, erotická, vojenská, paranormálna, romantická).

Do kategórie fikcia sa nezvyknú zaraďovať mýty a náboženské legendy. Opakom k fikcii je literatúra faktu, ktorá odzrkadľuje skutočnú realitu.

Okrem spojení so skutočným svetom môžu fiktívne diela zobrazovať postavy a udalosti vo vlastnom kontexte a môžu vytvárať prepracovaný fiktívny svet. Tvorivé umenie vytvárania takého imaginárneho sveta sa nazýva worldbuilding. Príkladmi môžu byť Stredozem od J. R. R. Tolkiena a Plochozem od Terryho Pratchetta.

História

Rozprávanie príbehov existuje vo všetkých ľudských kultúrach a každá do rozprávania príbehov začleňuje rôzne prvky faktov a fikcie. Raná fikcia bola úzko spojená s históriou a mýtmi. Grécki básnici ako Homér, Hesiodos a Ezop vytvorili fiktívne príbehy, ktoré sa najskôr rozprávali ústne a neskôr sa spísali. Prozaická fikcia sa vyvinula v starovekom Grécku pod vplyvom tradícií rozprávania príbehov v Ázii a Egypte. Až do cisárskeho obdobia sa výrazne fiktívne diela nerozlišovali od historických alebo mytologických príbehov. Plastické rozprávanie, ktoré sledovalo úplne vymyslené postavy a udalosti, sa vyvinulo prostredníctvom starovekého divadla a novej komédie. Jednou zo spoločných štruktúr rannej beletrie je séria podivných a fantastických dobrodružstiev, keďže raní spisovatelia skúšali hranice beletristického písania. Ako sa postupom času vyvíjala v starovekom Grécku, kládol sa dôraz na postavy, s ktorými sa čitatelia mohli stotožniť, a na uveriteľné scenáre, aby sa lepšie spojili s publikom, vrátane prvkov ako romantika, pirátstvo a náboženské obrady. Hrdinská romantika sa vyvinula v stredovekej Európe a zahŕňala prvky spojené s fantáziou, vrátane nadprirodzených prvkov a rytierstva.

Štruktúru moderného románu vyvinul Miguel de Cervantes v románe Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha na začiatku 17. storočia. Román sa často sa spájal s myšlienkami osvietenstva, ako je empirizmus a agnosticizmus. V tomto období sa ako literárny štýl vyvinul realizmus. Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa vyvinuli nové formy masových médií, vrátane populárnych beletristických časopisov a prvých filmov. Interaktívna fikcia sa vyvinula na konci 20. storočia prostredníctvom videohier.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fikcia (umenie)

Zdroj

Literárny portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fiction na anglickej Wikipédii.