Filipíny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Filipínska republika
Vlajka Znak
Vlajka Znak
Národné motto:
Maka-Diyos, Makatao, Makakalikasan, at Makabansa

(slov. Za Boha, ľud, prírodu a krajinu)

Štátna hymna:
Lupang Hinirang
Philippines ASEAN.PNG
Miestny názov  
 • dlhý Repúbliká ng̃ Pilipinas
Republic of the Philippines
 • krátky Pilipinas
Philippines
Hlavné mesto Manila (Maynila)
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Quezon City
Úradné jazyky filipínčina-tagalčina; angličtina


Štátne zriadenie
prezident
viceprezident
prezidentská konštitučná republika
Benigno Aquino III
Jejomar C. Binay
Vznik 12. jún 1898 (vyhlásenie)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
299 764 km² (72.)  
- km² (0,61 (vnútrozemský povrch) %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2010)
 • sčítanie (2009)

 • hustota (2010)
 
94 013 200 (12.)
91 983 000

306,6/km² (43.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2010
351,37 miliárd $ (33.)
3 737 $ (125.)
Index ľudského rozvoja (2010) 0.638 (97.) – stredný
Mena filipínske peso (= 100 centov) (PHP)
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC (UTC+8)
(UTC)
Medzinárodný kód PHL/PH
Medzinárodná poznávacia značka RP
Internetová doména .ph
Smerové telefónne číslo +63

Filipíny, dlhý tvar Filipínska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Hlavným mestom je Manila. Svoje meno získali na počesť španielskeho kráľa Filipa II.[1]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Filipíny sú oficiálne označované ako zaostalá krajina . Sú prirodzene poľnohospodárskou krajinou. Ľahký priemysel a služby sa v poslednom čase rozvinuli. Hoci kedysi boli najbohatšou krajinou v Ázii po Japonsku, ekonomika zaznamenala začiatkom 80. rokov pokles, keď na svetových trhoch poklesol dopyt po filipínskych produktoch po zavraždení Ninoy Aquina počas Marcosovho režimu, počas ktorého sa stratilo približne 1 % HDP v dôsledku korupcie a klientelizmu. Ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne.

Ekonomika Filipín utrpela ďalší šok počas ázijskej finančnej krízy v roku 1901. Vplyv šoku bol ešte zhoršený rastom cien, inflácie a zlým počasím. Ekonomický rast klesol z 5 % v roku 1997 na 0,6 % v roku 1998, ale vrátil sa na úroveň okolo 3 % v roku 1999, 4 % v roku 2000 a viac ako 6 % v roku 2004. Vláda sľúbila pokračovať v ekonomických reformách, ktoré pomôžu dohnať rýchlosť rozvoja novo industrializovaných krajín Východnej Ázie. Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP) bráni pokusom zlepšiť stav ekonomiky. Výdavky rozpočtu na krytie dlhu sú vyššie ako rozpočet na vzdelávanie a obranu dohromady. Nerovnomernosť príjmov ostáva veľmi vážnym problémom.

Vládny program na rozvoj ekonomického rastu zahŕňa zlepšovanie infraštruktúry, revidovanie daňového systému pre zvýšenie vládnych príjmov, prehlbovanie deregulácie a privatizácie ekonomiky a zvýšenie integrácie obchodu s regiónom. Vyhliadky do budúcnosti závisia hlavne od ekonomickej výkonnosti dvoch hlavných obchodných partnerov, USA a Japonska, a zodpovednejšej administratívy a trvalých vládnych nariadení.

V posledných rokoch migrovalo veľa call centier a podnikov business process outsourcing (BPO) do Filipín, čím vytvorili tisíce pracovných miest. Forbes označil v roku 2005 filipínske peso za najlepšiu ázijskú menu za rok 2005. 1. novembra 2005 bola zavedená nová rozšírená daň z pridanej hodnoty (E-VAT), čo bolo opatrenie určené na zníženie vzrastajúcich zahraničných dlhov Filipín.

Filipíny sú členom Ázijskej rozvojovej banky, Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných ekonomických zoskupení, ako sú APEC, Svetová obchodná organizácia (WTO), Colombov plán a G-77.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou. V minulosti boli až do roku 1898 španielskou kolóniou, čo zanechalo vplyv na jazyku a náboženstve obyvateľov. Na juhu krajiny žijú aj moslimovia a počas nadvlády USA (1898 - 1946) sa v krajine rozširoval aj protestantizmus.

Percentá: rímskokatolíci 22,5protestanti 7,3 %, Kristova cirkev 2,3 %, filipínska nezávislá cirkev 2 %, islam 5,1 %, budhizmus 0,1 % a iní

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DONKO, Wilhelm M.. A brief history of the Austrian Navy. Berlin : e-publi Verlag, 2012. 120 s. ISBN 978-3-8442-2129-9. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]