Filozofia dialógu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Filozofia dialógu je súhrn koncepcií súčasnej filozofie, podľa ktorých sa existencia človeka opiera o bytie niečoho iného a neuchopiteľného, ktoré sa prejavuje v osobnosti druhého človeka, v Ty; jeho najkrajnejším horizontom je osobne poňatý Boh. Človek je týmto Ty trvale oslovovaný a vyzývaný, aby mu odpovedal alebo sa mu zodpovedal, takže jeho existencia je vlastne stály dialóg.

Filozofia dialógu sa často prekrýva s personalizmom a existencializmom.

Zakladateľom filozofie dialógu je Ferdinand Ebner a Franz Rosenzweig.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.